Možno si to neuvedomujeme, no spôsob, akým narábame s časom, o nás prezrádza viac, než by sme čakali. Psychológovia tvrdia, že náš vzťah k dochvíľnosti dokáže veľa vypovedať o našej osobnosti – podobne ako to, ako hovoríme, ako sa správame alebo ako dodržiavame svoje sľuby.
Ako vnímame čas
Niektorí ľudia akoby mali vnútorné hodiny, ktoré ich vedú k presnosti, zatiaľ čo iní fungujú viac „podľa pocitu“. Výskumy ukazujú, že dochvíľni ľudia majú lepší odhad trvania úloh a dokážu si svoj deň naplánovať realisticky. Naopak, tí, ktorí sa často meškajú, bývajú prekvapivo optimistickí – veria, že všetko stihnú, aj keď to v skutočnosti nie je možné.
Zaujímavé však je, že v rôznych kultúrach sa čas vníma odlišne. V Európe, USA či v Japonsku je presnosť považovaná za znak úcty a spoľahlivosti. Naopak, v mnohých krajinách Latinskej Ameriky, Afriky či južnej Európy sa meškanie pár minút chápe ako bežná súčasť života. Päť či pätnásť minút oneskorenia sa tam nepovažuje za neslušnosť – jednoducho ide o kultúrne zaužívaný postoj, ktorý nemožno hodnotiť našimi západnými meradlami.
Dochvíľnosť ako znak rešpektu
Podľa psychológov dochvíľnosť nie je len návyk, ale aj etický postoj. Keď niekam prídeme načas, prejavujeme tým úctu k druhým ľuďom a ich času. Dochvíľni jedinci bývajú zodpovední, spoľahliví a organizovaní, no to neznamená, že sú perfekcionisti. Väčšinou im jednoducho záleží na tom, aby dodržali slovo, predišli chaosu a nedorozumeniam.
Odborníci uvádzajú, že u dochvíľnych ľudí sa často spája štruktúrované myslenie, schopnosť plánovať a rešpekt k ostatným. Nejde teda len o kalendár či budík – ide o celkový prístup k životu, ktorý sa dá postupne vypestovať, ak má človek vôľu.
Čo hovorí psychológia
Vo vede sa dochvíľnosť spája s osobnostnou črtou nazývanou svedomitosť (conscientiousness). Tá patrí medzi päť hlavných faktorov osobnosti – tzv. „Big Five“. Ide o model, ktorý psychológovia používajú na opis ľudského správania. Týchto päť faktorov zahŕňa:
- Otvorenosť voči skúsenosti (kreativita) – ukazuje, do akej miery sme zvedaví, tvoriví a ochotní skúšať nové veci namiesto zotrvávania v rutine.
- Svedomitosť – vypovedá o našej spoľahlivosti, schopnosti organizácie a dokončovania úloh.
- Extraverzia – odhaľuje, ako veľmi čerpáme energiu z kontaktu s inými ľuďmi a či vyhľadávame spoločnosť.
- Prívetivosť (empatia a spolupráca) – hovorí o tom, ako ochotne spolupracujeme a ako sa správame k ostatným.
- Neuroticizmus (emocionálna stabilita) – ukazuje, ako dobre zvládame stres a negatívne emócie.
Ľudia s vysokou mierou svedomitosti bývajú organizovaní, dôslední a dokážu si stanoviť hranice. Často pôsobia pokojne, pretože majú pocit, že majú svoj čas i život pod kontrolou. Psychológovia však zdôrazňujú, že nejde o vrodený dar – svedomitosť sa dá trénovať. Stačí začať malými krokmi: plánovať, stanovovať si realistické ciele a rešpektovať čas iných.
Dochvíľnosť ako cesta k pokojnejšiemu životu
Kto vyrastal v prostredí, kde sa čas bral vážne, väčšinou si tento prístup prenesie aj do dospelosti. Takíto ľudia vedia, že rešpekt k času znamená aj rešpekt k sebe samému. Navyše, psychológovia upozorňujú, že kontrola nad vlastným časom znižuje stres a zlepšuje psychickú pohodu.
V západných krajinách, kde sa dochvíľnosť považuje za samozrejmosť, je presnosť často vnímaná ako znak profesionality a spoľahlivosti. Byť dochvíľny teda neznamená len „nechodiť neskoro“ – znamená to žiť usporiadanejšie, rešpektovať druhých a uľahčiť si vlastný život.
Chodiť načas teda nie je len o disciplíne, ale aj o tom, ako si vážime svoj aj cudzí čas. A práve to, podľa psychológov, odlišuje ľudí, ktorí majú svoj život pevne v rukách, od tých, ktorí sa neustále snažia dobiehať vlastný tieň.
