Život bez partnera môže človeka naučiť fungovať samostatne a vytvoriť si pevný osobný priestor. Roky plynú a zrazu sa ocitnete v situácii, keď žijete sami desiatky rokov – či už z dôvodu rozvodu, úmrtia partnera alebo vedomého rozhodnutia. Napriek tomu sa môže stať, že sa u vás opäť objavia silné city k niekomu novému. Máte sa ešte pokúšať o vzťah, aj keď máte viac rokov, ako býva vo filme pri románikoch obvyklé?
Prispôsobenie sa tichu
Každodenné starosti a povinnosti môžu dlhé roky potláčať túžbu po partnerovi. Mnohí ľudia žijú sami už od stredného veku, lebo sa naplno venovali práci či deťom. V istom okamihu však prichádza uvedomenie, že by im spoločnosť druhej osoby mohla priniesť radosť. Je normálne, ak vám cez deň vôbec nechýba niekto vedľa vás, no počas večerov pocítite prázdno.
Aj keď ste si na tento stav zvykli, môže sa objaviť situácia, ktorá vás prekvapí. Stretnete milého suseda, vzdialeného známeho alebo kohokoľvek, kto o vás prejaví záujem. A zrazu sa začnete pýtať, či je v tomto období života vhodné vrhnúť sa do nového vzťahu.
Láska nemá „hornú hranicu veku“
„Láska má mnoho podôb. Okrem romantiky ide o vzájomnú blízkosť, dôveru a ochotu zdieľať aj obyčajné chvíle. Nič z toho nemá vyhradený vekový limit. Ľudia si môžu vytvoriť hlboké citové puto bez ohľadu na to, koľko rokov už prežili.“
Prekážkou v prijímaní nových citov však býva dlhodobý návyk na samotu. Pocit bezpečia vo vlastnom prostredí, kde všetko máte pod kontrolou a nikto vám nezasahuje do rutiny, môže brzdiť spontánne city. „Je prirodzené, že sa človek obáva neznámych situácií. Ale aj to patrí k procesu budovania dôvery,“ dopĺňa psychológ.
Prečo pochybujeme o vlastnej hodnote
Ľudia, ktorí dlhšie žijú sami, často spochybňujú vlastnú príťažlivosť. Môžu si myslieť, že zabudli flirtovať, alebo už nie sú „dosť dobrí“ pre vzťah. K tomu sa pridáva neistota, či okolie ich pokusy o randenie nebude vnímať ako „smiešne“ alebo nevhodné pre ich vek. Tieto obavy sú však prevažne vnútorným hlasom kritiky:
„Mnohí majú pocit, že na lásku sú príliš starí. V skutočnosti len zápasia so strachom z odmietnutia. Nebojte sa byť úprimní a priznať si, že máte obavy. Je to súčasť ľudskej prirodzenosti.“
Ako začať?
Ak sa rozhodnete ponoriť do nového vzťahu, netreba hneď plánovať svadbu či spoločné bývanie. Malé kroky sú ideálne:
- Prijmite pozvanie na kávu alebo krátku prechádzku. Aj takto zistíte, či medzi vami funguje základná „iskra“ a vzájomné sympatie.
- Buďte sami sebou. Netreba predstierať, že ste presne ten istý človek, akým ste boli v dvadsiatich rokoch. Prirodzenosť je dôležitejšia ako dokonalosť.
- Komunikujte otvorene. Ak sa cítite nervózni alebo neistá/ý, môžete to pokojne priznať. Niekedy úprimná veta typu „dlho som s nikým nebola“ znie omnoho lepšie než starostlivo nacvičené komplimenty.
- Zdieľajte svoje príbehy. Povedzte, ako ste žili, čo ste prekonali alebo čo vás baví. Tým vytvárate priestor na dôveru.
Nečakajte filmovú romantiku
Veľké gestá, ako ich poznáme z romantických príbehov, sa nemusia hodiť každému. V skutočnosti môžu ľudí v staršom veku vyviesť z komfortnej zóny. Akékoľvek „zblíženie“ má často pokojnejšiu, pomalšiu podobu. „Neoľutujete menší, postupný krok k vzťahu, ak sa naň cítite pripravení,“ zdôrazňuje psychológ.
Zároveň nezabúdajte, že aj druhá strana môže mať rovnaké obavy ako vy. Predstavte si, že muži či ženy v podobnej situácii takisto riešia, či vôbec môžu prejaviť city bez toho, aby pôsobili dotieravo.
Dôležitá je vaša vnútorná pohoda
Skôr než sa rozhodnete otvoriť srdce niekomu inému, venujte chvíľu sami sebe. Zvážte, či ste ochotní pustiť k sebe niekoho bližšie, zmeniť určité návyky a možno mierne narušiť svoju zabehnutú rutinu. Nemusíte sa vzdávať vlastnej slobody ani osobných hraníc. No ak vám samota už dlhšie nevyhovuje a túžite po zdieľaní bežných radostí, skúste dať novým možnostiam priestor.
Sebadôvera a opora
Ak máte nejasnosti alebo strach, obráťte sa na dôveryhodnú priateľku, na rodinného príslušníka či psychológa. Rozhovor o vašich pocitoch pomáha vyjasniť vlastné zmýšľanie a dodať vám sebaistotu.
- Priatelia: Môžete zistiť, že ani zďaleka nie ste jediní, kto sa ocitol v podobnej situácii.
- Psychológ: Poskytne profesionálny nadhľad a usmerní vás, keď tápate v obavách alebo starých zraneniach.
Záver: Právo na šťastie pretrváva
Možno vám pripadá zvláštne prežívať romantické city v čase, keď väčšina ľudí vo vašom veku pomaly myslí na oddych či pokojný rodinný život. No ak cítite, že by vám prítomnosť iného človeka priniesla radosť, povzbudenie a nový zmysel, nevidíme dôvod, prečo to neskúsiť.
Svetoznámy citát hovorí, že „láska kvitne v každom veku“. Samozrejme, môže sa stať, že partnerstvo nakoniec nedopadne podľa vašich predstáv. Aj tak je však dôležité uvedomiť si, že kým žijeme, máme právo zakúšať vzrušenie, nehu aj spoločnú radosť. Dajte si šancu a dovoľte si byť šťastní, hoci aj vtedy, keď by to nikto nečakal. Vek predsa nie je meradlom hĺbky citu.
