Náš mozog nikdy v minulosti nemusel spracovávať také veľké množstvo digitálnych stimulov ako v súčasnosti. Priemerný dospelý človek dnes strávi denne viac ako sedem hodín pred displejom – či už je to smartfón, počítač, tablet alebo televízor. S nástupom pandémie COVID-19 sa tento čas ešte výrazne predĺžil, pričom pre mnohých sa obrazovky stali každodennou nevyhnutnosťou pre prácu aj voľný čas.
Hoci nám technológie uľahčujú život, zjednodušujú komunikáciu a umožňujú okamžitý prístup k informáciám, čoraz častejšie výskumy poukazujú aj na odvrátenú stránku tejto digitálnej revolúcie. Ľudský mozog sa totiž pod vplyvom neustáleho digitálneho pôsobenia zásadne mení – ovplyvňuje to spôsob, akým vnímame svet, ako sa sústredíme, ako si zapamätávame nové informácie, ale aj kvalitu nášho spánku a schopnosť regenerácie.
Čo je digitálna únava a aké sú jej príznaky?
Pojem digitálna únava (anglicky digital fatigue) označuje psychické a fyzické symptómy, ktoré vznikajú pri dlhodobom používaní elektronických zariadení. Typické príznaky zahŕňajú najmä:
- zhoršenie schopnosti koncentrácie
- oslabenie krátkodobej pamäte
- zvýšenú podráždenosť a celkové vyčerpanie
- bolesti hlavy a problémy s očami (tzv. syndróm počítačového videnia)
- poruchy spánku
- neschopnosť efektívne relaxovať bez neustálej vonkajšej stimulácie
Z neurologického hľadiska ide predovšetkým o chronické preťažovanie prefrontálnej mozgovej kôry. Táto časť mozgu zohráva kľúčovú úlohu pri vedomej pozornosti, schopnosti plánovať, robiť rozhodnutia a udržiavať krátkodobé spomienky.
Ako technológie menia naše neurologické procesy?
1. Multitasking znižuje schopnosť sústrediť sa
V digitálnom prostredí sa snažíme zvládať viacero úloh naraz – preskakujeme medzi otvorenými kartami prehliadača, sociálnymi sieťami, správami a e-mailami. Štúdia vedcov zo Stanfordovej univerzity (2019) zistila, že ľudia navyknutí na digitálny multitasking dosahujú výrazne horšie výsledky v testoch pozornosti. Ich mozog má totiž problém určiť priority, na čo by sa mal sústrediť.
Zaujímavosť: Mozog človeka nie je prispôsobený na skutočný multitasking. Pri každom prepnutí medzi úlohami dochádza k strate efektivity približne o 20 – 30 % a návrat k pôvodnej úlohe trvá v priemere až 23 minút.
2. Digitálna amnézia – strácame schopnosť pamätať si
Podľa štúdie spoločnosti Kaspersky Lab (2015) až 90 % Európanov priznáva problémy s pamäťou, pričom za hlavný dôvod sa považuje nadmerné spoliehanie sa na elektronické zariadenia. Neustále využívanie digitálnych pomôcok ako sú telefóny, cloudové úložiská či elektronické poznámky vedie k oslabeniu prirodzených pamäťových schopností mozgu, pretože menej aktivujeme hipokampus – mozgové centrum pre tvorbu dlhodobých spomienok.
Zaujímavosť: V staroveku museli študenti rétoriky memorovať stovky viet. Dnes je pre nás často problém zapamätať si aj telefónne číslo blízkej osoby.
3. Modré svetlo zhoršuje kvalitu spánku
Modré svetlo, ktoré obrazovky vyžarujú, narúša produkciu melatonínu, hormónu, ktorý reguluje náš cirkadiánny rytmus – teda prirodzený cyklus spánku a bdenia. Výsledkom je ťažšie zaspávanie, plytký spánok a skrátená fáza REM. To má negatívny dopad nielen na psychickú pohodu, ale oslabuje to aj náš imunitný systém.
Výskumníci z Harvard Medical School (2018) dokázali, že používanie mobilov pred spaním dokáže posunúť čas zaspávania až o hodinu a pol a ráno sa cítime až o 30 % viac unavení.
Zaujímavosť: Už len päť minút používania telefónu v posteli stimuluje mozog natoľko, že následne potrebuje ďalších 20 – 30 minút, aby sa opäť upokojil a pripravil na spánok.
Ako eliminovať modré svetlo na svojom telefóne?
Digitálne zariadenia ohrozujú najmä deti a mladistvých
Mozog detí je na digitálne podnety obzvlášť citlivý. Americká pediatrická akadémia odporúča, aby deti do 2 rokov neboli vystavené obrazovkám vôbec a deti vo veku od 2 do 6 rokov maximálne hodinu denne. Nadmerné vystavovanie sa digitálnemu obsahu v ranom detstve totiž vedie k problémom s koncentráciou, spomaleniu rozvoja reči, zníženým sociálnym zručnostiam a zvýšenej úzkosti.
Zaujímavosť: Výsledky MRI skenov mozgu detí, ktoré denne strávili viac než sedem hodín pred obrazovkou, preukázali významné stenčenie mozgovej kôry v oblastiach zodpovedných za jazykové schopnosti a sebaovládanie. Takéto zmeny môžu mať trvalé následky na ich ďalší vývoj.
Ako bojovať proti digitálnej únave?
Jedným z riešení je zavedenie pravidelných digitálnych detoxov, obmedzenie používania obrazoviek aspoň hodinu pred spaním, a uprednostňovanie aktivít, ktoré stimulujú mozog inak – napríklad čítanie kníh, pohyb vonku, meditácia či fyzická aktivita.
Digitálne technológie sú neoddeliteľnou súčasťou moderného života, ale iba zdravý prístup k ich používaniu nám zabezpečí nielen zdravý mozog, ale aj kvalitný a plnohodnotný život.
