V súčasnosti sa často hovorí o dezinformáciách a konšpiráciách. Niet sa čomu čudovať – sociálne siete a médiá sú plné varovaní, katastrof a „odpadom“. Pričom realita je paradoxná: ľudstvo nikdy nežilo v takých dobrých podmienkach ako dnes. Máme prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a kvalitnému životu. Napriek tomu podliehame strachu a nedôvere, ktoré šíria dezinformátori.
Kmeňové myslenie – my a oni
Každý človek žije vo svojej bubline. Môže to byť rodina, komunita, národ alebo náboženstvo. V rámci tejto bubliny sa cítime bezpečne a často sa považujeme za lepších než tí ostatní. Tento spôsob myslenia je starý ako ľudstvo samotné a bol vždy súčasťou nášho prežitia. Problém nastáva vtedy, keď sa z pocitu výnimočnosti stane agresia alebo nenávisť. Práve na tomto mechanizme stavajú konšpirácie a dezinformácie.
VIDEO: Viete, ako rozpoznať dezinformáciu? Pozrite si
Pozrite si krátke vysvetľujúce video, ktoré ukazuje základné znaky dezinformácie a ako ich odhaliť v praxi:
YouTube
Život ako futbalový zápas
Ľudia majú tendenciu fandiť svojej strane bez ohľadu na to, čo sa deje. Aj keď sa „naši“ dopustia nespravodlivosti, dokážeme si to ospravedlniť. Takto funguje uvažovanie, keď namiesto hľadania objektívnej pravdy hľadáme dôvody, prečo sme lepší než druhí. Čistá objektivita a rozumové uvažovanie sú luxus, ku ktorému sa ľudstvo dopracovalo až s rozvojom vedy. Väčšina ľudí však stále viac dôveruje vlastnému príbehu než faktom.
Psychológia dezinformácií
Podozrievavosť je prirodzenou súčasťou ľudskej mysle. Je to istá forma obrany – pripravenosť na hrozby. No odtiaľ je už len krok k tomu, aby sme neverili tomu, čo vidíme. A práve s týmto mechanizmom pracujú šíritelia nepravdivých správ. Malý problém dokážu nafúknuť na obrovskú hrozbu.
Pandémia nedávno ukázala, ako rýchlo sa konšpiračné teórie dokážu šíriť. Objavili sa predstavy, že všetko je len umelý projekt s cieľom zarobiť na očkovaní. Takéto príbehy sa medzi ľuďmi uchytia ľahšie než fakty, pretože sú emocionálne silnejšie a pôsobia dôveryhodne.
Dva druhy viery
Psychológovia hovoria, že existujú dva typy viery.
Prvý sa týka každodenného života: ak chceme jesť, musíme si kúpiť potraviny; ak chceme bývať, musíme platiť účty. Tento typ viery stojí na logike a skúsenosti.
Druhý typ viery je hlbší a blízky náboženstvu. Je založený na presvedčení, ktoré nemožno ľahko vyvrátiť argumentmi. A práve sem patria aj veľké konšpiračné teórie – keď im človek uverí, nepomôžu ani fakty.
Prečo je vzdelanie kľúčové
Ľudský mozog sa tisíce rokov vyvíjal vo svete bez vedy. Základom poznania boli mýty a príbehy, nie overené fakty. Preto je pre nás prirodzene jednoduchšie uveriť zaujímavému príbehu než číslam a štatistikám. Učiť sa objektívne vnímať realitu nie je samozrejmosť – je to schopnosť, ktorú treba rozvíjať vzdelaním.
Preto je dôležité, aby školstvo bolo kvalitné a aby deti čo najdlhšie zostávali v prostredí, ktoré ich učí kriticky myslieť. Len tak sa naučia, že nie najlepší príbeh, ale realita je rozhodujúca.
Prečo sa máme lepšie než kedykoľvek predtým
Keď sa pozrieme na fakty, žijeme v ére, o ktorej sa predchádzajúcim generáciám ani nesnívalo. Máme zdravotníctvo, ktoré zachraňuje životy, bývanie, vzdelanie, prácu aj možnosť cestovať. Úmrtnosť na bežné choroby klesla, ovzdušie je čistejšie a priemerná dĺžka života sa predlžuje. Žijeme v demokracii a máme slobodu vyjadrovať svoje názory.
A predsa sa médiá zameriavajú predovšetkým na negatívne správy. Ak počas horúčav zomrie niekoľko ľudí, je to titulok dňa. To, že tisíce ďalších si deň užilo bez problémov, sa v novinách nedočíta nikto. Ak na plavca zaútočí žralok, stane sa z toho senzácia, hoci pravdepodobnosť podobnej udalosti je minimálna. Výsledkom je, že ľudia sa boja vstúpiť do mora.
Pozitívne správy sa nepredávajú
Existujú dáta, ktoré jasne dokazujú, že svet sa zlepšuje – detská úmrtnosť klesá, extrémna chudoba sa znižuje, ľudia žijú dlhšie a zdravšie. No tieto pozitívne správy sa do médií takmer nedostanú. Nie preto, že by neboli dôležité, ale preto, že sa nedejú „tu a teraz“. Sú to dlhodobé trendy, ktoré pre bežné spravodajstvo nie sú atraktívne.
Ako sa brániť dezinformáciám
Najlepšou obranou proti dezinformáciám je vzdelanie, kritické myslenie a osveta. Ak sa v rodine alebo medzi priateľmi nezhodnete na citlivých témach, niekedy je lepšie ich jednoducho odložiť bokom. Svet ponúka množstvo ďalších oblastí, na ktorých sa môžete zhodnúť a o ktorých sa môžete pokojne rozprávať.
Dezinformácie a konšpirácie sú neoddeliteľnou súčasťou dnešného sveta, no nemusia určovať, ako sa budeme cítiť alebo rozhodovať. Faktom je, že ľudstvo nikdy nemalo lepšie podmienky na život. Ak chceme odolávať strachu a chaosu, potrebujeme viac vzdelania, rozvahy a schopnosti rozlišovať medzi príbehom a realitou.
