Hoci sa často hovorí, že príroda má na ľudí upokojujúci účinok, realita je pestrejšia. Výskumy ukazujú, že časť populácie reaguje na prírodné prostredie nepríjemnými pocitmi – strachom, odporom či napätím. Tento jav sa označuje ako biofóbia, teda negatívna emocionálna reakcia na živé prvky alebo prostredie prírody.
Biofóbia nie je psychiatrická diagnóza, ale vedecký pojem, ktorý sa používa na opis emocionálnych reakcií voči prírodnému svetu. Ide o protiklad známeho konceptu biofílie, ktorý predpokladá, že ľudia majú prirodzenú tendenciu k pozitívnemu vzťahu s prírodou.
Video: rôzne podoby fóbií
Aby si človek vedel lepšie predstaviť, ako môžu vyzerať silné fóbické reakcie, môže poslúžiť toto video. Nehovorí priamo o biofóbii, ale ukazuje, aké intenzívne môžu byť reakcie na strachové podnety všeobecne:
Čo presne je biofóbia?
Výskumy definujú biofóbiu ako pocit nepokoja alebo strachu v situáciách, ktoré zahŕňajú živé organizmy alebo prírodné prostredie. Nejde však o jeden konkrétny typ strachu – môže sa prejavovať rôzne:
- odpor k hmyzu, pavúkom či slimákom
- úzkosť pri pohybe v lese alebo v hustom poraste
- nepríjemné pocity z neorganizovaného, „divokého“ prostredia
Odborné štúdie potvrdzujú, že biofóbia existuje a môže ovplyvňovať správanie, napríklad znižovať ochotu tráviť čas v prírode.
Čo hovorí výskum Lundskej univerzity
Tím výskumníkov z Lund University analyzoval približne 200 prác z rôznych odborov – psychológie, ekológie, sociológie či medicíny. Cieľom bolo pochopiť, ako ľudia prežívajú kontakt s prírodou a prečo niektorí reagujú negatívne.
Kľúčové zistenia, ktoré sú vedecky podložené:
✔ Biofóbia je reálny jav, ktorý sa vyskytuje v rôznych kultúrach a vekových skupinách.
✔ Príčiny sú komplexné a zahŕňajú psychologické predispozície, životné prostredie, osobné skúsenosti aj spôsob, akým sa o prírode hovorí v médiách.
✔ Nedostatok kontaktu s prírodou môže prispieť k obavám, pretože ľudia nepoznajú bežné podnety, ktoré sú v prírodnom prostredí normálne.
Čo však výskum nepotvrdzuje:
✘ Že by bolo možné s istotou tvrdiť, že biofóbia “globálne rastie”.
Táto myšlienka sa objavuje v niektorých interpretáciách, ale nie je vedecky potvrdená systematickými meraniami.
✘ Že by biofóbia bola univerzálna alebo rozšírená natoľko, že by prevažovala nad biofíliou.
Ľudia vo všeobecnosti stále často reagujú na prírodu pozitívne.
Prečo niektorí ľudia cítia strach či odpor k prírode
Odborníci uvádzajú viacero faktorov, ktoré môžu viesť k negatívnym emóciám:
1. Mestské prostredie a obmedzený kontakt s prírodou
Ľudia žijúci v prehustených mestách trávia v prírodnom prostredí menej času. Pre niektorých môže byť skutočná divočina neznáma, a teda aj stresujúca.
2. Zvýšená úzkosť alebo predispozície
Jedinci s vyššou úzkostlivosťou môžu vnímať nepredvídateľné podnety z prírody ako ohrozujúce.
3. Minulé negatívne skúsenosti
Pohryznutie hmyzom, nepríjemné zvuky v lese či pocit stratenia sa môžu vytvoriť pretrvávajúcu averziu.
4. Vplyv médií a kultúrne naratívy
Správy o nebezpečných zvieratách či extrémnom počasí môžu v niektorých ľuďoch vyvolať dojem, že príroda je prevažne hrozba.
Aké môžu byť dôsledky biofóbie
1. Menej využívania pozitívnych účinkov prírody
Existuje veľa dôkazov, že pobyt v prírode môže:
- znižovať stres
- zlepšovať sústredenie
- podporovať fyzické aj psychické zdravie
- prispievať k zdravému emočnému vývinu detí
Ľudia s biofóbiou tieto benefity často nevyužívajú.
2. Slabší vzťah k ochrane prírody
Výskumy naznačujú, že pozitívny osobný vzťah k prírode zvyšuje ochotu podporovať ochranu biodiverzity.
Keď však niekto prežíva prírodu ako niečo nepríjemné, je menej pravdepodobné, že ho bude zaujímať jej ochrana.
Dá sa biofóbia zmierniť? Áno – a výskum ponúka riešenia
Podľa odborníkov existujú spôsoby, ako negatívne pocity z prírody oslabiť:
1. Postupné, kontrolované vystavovanie sa prírode
Napríklad krátke prechádzky, nízka intenzita podnetov, bezpečné prostredie.
2. Pozitívne skúsenosti v detstve
Mnohé štúdie potvrdzujú, že deti, ktoré často trávia čas v prírode, majú v dospelosti pozitívnejší vzťah k živému prostrediu.
3. Vzdelávanie o prírode
Lepšie poznanie rastlín, zvierat či ekosystémov môže znižovať obavy založené na neznalosti.
4. Príroda v mestách
Dostupné zelené plochy – parky, záhrady, zelené vnútrobloky – znižujú psychickú bariéru a umožňujú bezpečný, pravidelný kontakt s prírodou.
Záver: náš vzťah k prírode je rozmanitý
Výskum ukazuje, že ľudia nereagujú na prírodu jednotne. Pre niektorých je les miestom oddychu, pre iných zdrojom napätia. Odborníci preto zdôrazňujú, že je dôležité chápať oba póly – biofíliu aj biofóbiu.
Len realistický pohľad nám umožní lepšie pochopiť, ako sa náš vzťah k prírode formuje, a ako môžeme podporovať to, aby bol v budúcnosti zdravší a prospešný pre nás aj pre životné prostredie.
