Možno sa vám to stáva častejšie, ako by ste čakali – cítite sa vyčerpaní, hoci ste si dobre oddýchli. Zrazu vás neteší záhradka, televízny program vás nudí a aj milované vnúčatá ostávajú bez odozvy. Nejde o obyčajnú únavu ani o známky prirodzeného starnutia. Môže ísť o tichú, nenápadnú, ale veľmi zákernú depresiu, ktorá u seniorov vyzerá inak než u mladších ľudí.
Zatiaľ čo si mnohí pod pojmom depresia predstavia zúfalstvo, slzy či beznádej, u starších ľudí sa táto duševná porucha často maskuje za celkom iné prejavy. Namiesto dramatických výbuchov prichádza potichu. Postupne sa vytráca radosť zo života, apetít, spánok sa rozbije na kúsky a celý deň sa zlieva do jednotvárnej šedi bez slova.
Telo hovorí namiesto duše
„U seniorov sa depresívne stavy často prejavujú najmä telesne – zvýšenou únavou, bolesťami, nechutenstvom či poruchami spánku. Psychické príznaky sú potlačené alebo si ich okolie nevšíma,“ vysvetľuje odborník na duševné zdravie v staršom veku.
Často to začína stratou každodennej rutiny – deti odídu z domu, partner zomrie, človek sa prestane stretávať s kolegami či priateľmi. Ticho a samota sú zradní spoločníci. Ak duša nemá čoho sa zachytiť, začne pomaly chradnúť. Ľudia si to často vysvetľujú ako „prirodzený úpadok“ alebo „ťažobu staroby“, no v skutočnosti ide o neliečený duševný stav, ktorý by si zaslúžil pozornosť ako každá iná diagnóza.
Starší mozog reaguje inak
Depresia v seniorskom veku má svoje špecifiká aj na úrovni mozgu. Starnúci organizmus sa s prežitým stresom vyrovnáva ťažšie. Po psychickom zásahu – napríklad strate partnera, diagnóze, ktorá obmedzí pohyb, alebo aj po náhlej sociálnej izolácii – už mozog nedokáže tak pružne znovu nastoliť rovnováhu. Klesajú hladiny serotonínu a dopamínu, teda chemických látok, ktoré sú nevyhnutné pre pocit radosti, motivácie a vnútornej stability.
Ak sa senior necíti užitočný, ak stratí cieľ či záujem o okolie, začne sa uzatvárať do seba. Táto tichá izolácia je často najnebezpečnejšia – nikoho nevyplaší, nevyvolá krik, nepýta si pomoc. No práve preto býva tak nebezpečná.
Duševné zdravie nie je hanbou
Mnohí starší ľudia sa zdráhajú priznať, že im nie je psychicky dobre. Nechcú byť „na ťarchu“, majú pocit, že sa musia so všetkým vyrovnať sami. A predstava, že by navštívili psychiatra, v nich často vyvoláva odpor či hanbu. Doktor však upozorňuje, že tento pohľad je prežitý a škodlivý: „Stále pretrváva mylný dojem, že psychické ťažkosti sú znakom slabosti. V skutočnosti si duša zaslúži rovnakú starostlivosť ako srdce, kĺby či zrak.“
Nebojte sa hovoriť o tom, ako sa cítite
Ak si všimnete, že vás už neláka ísť von, že sa vám nechce rozprávať s ľuďmi, že strácate záujem o všetko, čo vás kedysi napĺňalo – neignorujte to. Oslovte svojho praktického lekára. Nemusíte hneď hovoriť o depresii. Stačí povedať, že vám nie je dobre, že „niečo nie je v poriadku“. Praktický lekár pozná váš zdravotný stav a môže vás poslať ďalej – napríklad na konzultáciu s psychiatrom. Často postačí krátky rozhovor a nastavenie jemnej medikácie, ktorá pomôže obnoviť rovnováhu v mozgu. A práve u seniorov býva nástup účinku liečby prekvapivo rýchly.
Pomoc môže prísť aj cez malé zmeny
Lieky nie sú jedinou cestou. Veľký význam majú aj malé, pravidelné zmeny v každodennom živote. Vráťte sa k drobným rituálom – prechádzka po raňajkách, obľúbená hudba pri obede, večerné telefonáty s priateľkou. Nemusí ísť o nič veľké – aj polievanie kvetov či lúštenie krížoviek majú svoj liečivý účinok.
Vo viacerých mestách fungujú seniorské kluby, komunitné centrá či čitateľské krúžky. Nie sú to žiadne „krúžky starých ľudí“. Sú to miesta, kde nájdete spoločnosť, rozhovor, smiech a kontakt s druhými. Ak máte chuť pomáhať, zapojte sa ako dobrovoľník – napríklad ako „čítajúca babička“ v škôlke či pomocník v knižnici. „Seniori, ktorí majú štruktúrovaný deň, sú v kontakte s ľuďmi a majú pocit, že ich život má zmysel, vykazujú výrazne nižší výskyt depresívnych stavov,“ potvrdzuje doktor.
Nezostávajte na to sami – stačí jeden telefonát
Ak nemáte v okolí blízkeho človeka, stále existujú možnosti, ako získať pomoc. Využite linky dôvery, psychologické poradne alebo centrá zamerané na starších ľudí. Nie je potrebné nikam cestovať – často stačí obyčajný telefonát. A ak vám prvý odborník nesadne, nevzdávajte sa. Skúste iného. Hľadanie pomoci nie je slabosť, ale odvaha.
A ak ste veriaci, môže vám pomôcť rozhovor s duchovným – či už s kňazom alebo poradcom z cirkevného centra. Niekedy aj obyčajné vypovedanie toho, čo človeka trápi, prináša obrovskú úľavu.
Depresia v seniorskom veku nemusí byť výnimočná. No o to dôležitejšie je nezatvárať pred ňou oči. Nejde o hanbu ani osobné zlyhanie. Je to choroba ako každá iná – a dá sa liečiť. Netreba čakať, kým sa všetko zrúti. Niekedy stačí drobná zmena, rozhovor, pohyb, spoločnosť či nádej. A práve tá môže byť prvým krokom späť k radosti zo života.
