Demencia nevzniká až v starobe. Jej korene siahajú oveľa hlbšie, až do detstva

Zdieľať
Demencia
Demencia Foto: www.shutterstock.com

Hoci sa demencia najčastejšie spája s vysokým vekom, dnešná veda čoraz jasnejšie potvrdzuje, že na jej riziko vplývajú faktory pôsobiace počas celého života – vrátane raného detstva. Neznamená to, že by demencia „začínala“ už v detských rokoch, ale to, aké podmienky dieťa má, môže ovplyvniť, akú odolnosť si jeho mozog vytvorí do budúcnosti.

Moderné štúdie ukazujú, že dôležitú úlohu zohrávajú najmä vzdelanie, výživa, životné prostredie a dlhodobý stres v detstve. To všetko sa môže neskôr premietnuť do tzv. kognitívnej rezervy, teda schopnosti mozgu vyrovnávať sa so starnutím a chorobami.

Ako sa vyvíja detský mozog a prečo na tom záleží celý život

Mozog dieťaťa je mimoriadne plastický – vytvára obrovské množstvo nervových spojení a reaguje na všetko, čo prežíva. Práve v detstve prebieha najrýchlejšie učenie a formujú sa základy, z ktorých mozog čerpá v dospelosti aj v starobe.

Vedecké štúdie potvrdzujú:

1. Vzdelávanie v detstve znižuje riziko demencie

Jedno z najspoľahlivejšie potvrdených zistení v prevencii demencie je to, že vyššia úroveň vzdelania a aktívne učenie v detstve a mladosti sú spojené s nižším rizikom demencie v starobe.

Nejde o diplom, ale o celkové množstvo duševnej stimulácie. Deti, ktoré veľa čítajú, riešia úlohy, hrávajú logické hry či prirodzene „trénujú mozog“, si vytvárajú silnejšiu kognitívnu rezervu.

2. Podvýživa a nedostatočný rast môžu súvisieť s vyšším rizikom

Dlhodobé populačné štúdie ukázali, že nedostatok výživy v ranom detstve a následne aj slabší telesný rast môžu byť spojené so zvýšeným rizikom demencie v dospelosti.
Tieto ukazovatele však nesignalizujú demenciu ako takú – skôr odrážajú celkovú kvalitu raných životných podmienok.

3. Znečistené ovzdušie môže mať negatívny vplyv na vývoj mozgu

Výskum za posledné roky potvrdil, že deti vyrastajúce v oblastiach s vysokým znečistením ovzdušia môžu mať v dospelosti vyššiu pravdepodobnosť kognitívneho úbytku.
Ide o dlhodobý vplyv jemných prachových častíc, ktoré môžu ovplyvňovať vývoj nervového systému.

4. Stres a trauma v detstve zanechávajú merateľné následky

Dnes už vieme, že dlhodobý stres, zanedbávanie alebo domáce násilie môžu u detí ovplyvniť vývoj niektorých častí mozgu.
Tieto zmeny sa môžu neskôr prejaviť napríklad vyšším rizikom depresie či úzkosti, a niektoré štúdie poukazujú aj na súvis s vyšším rizikom demencie.

Opäť však ide o súvislosť, nie o priamu príčinu.

Nočné mory v detstve – čo o nich vieme naozaj?

V niektorých výskumoch sa objavila súvislosť medzi častými nočnými morami v detstve a vyšším rizikom kognitívnych porúch v dospelosti.
Dôležité je však zdôrazniť:

  • nočné mory nespôsobujú demenciu
  • môžu byť len ukazovateľom zvýšeného stresu alebo citlivejšej nervovej sústavy

Takéto výsledky sú zaujímavé, ale nie sú dôvodom na obavy rodičov. Veda ich považuje za hypotézu, ktorá si vyžaduje ďalší výskum.

Silné základy chránia mozog celý život

Niekedy sa vývoj mozgu prirovnáva k stavbe domu. Ak sú základy pevné, stavba vydrží aj náročné podmienky.
Ak dieťa vyrastá v prostredí, kde má:

  • bezpečie
  • dostatok podnetov
  • prístup ku kvalitnému vzdelaniu
  • podporu rodiny
  • zdravé životné podmienky

vytvára si mozog lepšiu „výbavu“ do budúcnosti.

To však neznamená, že detstvo určuje osud. Aj človek, ktorý mal náročné detstvo, môže úpravou životného štýlu znižovať riziko demencie v dospelosti.

Čo môžeme skutočne ovplyvniť

Odborné odporúčania sa zhodujú, že najväčší prínos má:

1. Kvalitné vzdelávanie detí

Najsilnejší vedecky podložený ochranný faktor.

2. Zdravé prostredie – fyzické aj psychické

Menej stresu, zdravá strava, podpora rodiny.

3. Čisté ovzdušie

Dlhodobá expozícia smogu škodí mozgu aj srdcu.

4. Podpora rodín v kríze

Čím stabilnejšie prostredie dieťa má, tým lepšie pre jeho vývoj.

Prevencia nezačína v starobe – ale ani sa nekončí v detstve

Hoci detstvo zohráva dôležitú úlohu, najväčšiu časť rizika demencie ovplyvňuje život počas dospelosti – pohyb, strava, duševná aktivita, sociálne kontakty, liečba vysokého tlaku či cukrovky a neukončenie s fajčením.

Platí však jedno jednoduché pravidlo:

Čím lepšie podmienky dostane mozog v detstve, tým viac rezerv má v starobe.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané