Falšovanie potravín má za sebou dlhú a pestrú históriu – siaha stáročia dozadu a vždy pramenilo z túžby nekalým spôsobom zvýšiť zisk. Kedysi sa pri týchto podvodoch používali až absurdné prísady, ktoré mohli ohroziť zdravie ľudí. Napriek prísnej regulácii a vzniku nových legislatívnych noriem prežili tieto praktiky až do súčasnosti, hoci v zmenených podobách. V nasledujúcich riadkoch prinášame všeobecný prehľad o tom, ako sa potraviny falšovali kedysi, ako sa môžu falšovať dnes a na čo si dávať pozor pri nákupoch.
Prečo sa vôbec falšuje?
Základnou motiváciou je snaha ušetriť na kvalitných surovinách alebo zväčšiť objem výrobku tak, aby sa dal predávať drahšie, než v skutočnosti stojí. Falšovateľ si vyberá lacnejší alebo menej kvalitný materiál, ktorý pridáva do hlavnej suroviny. Spotrebiteľ tak dostáva do rúk produkt, ktorý nespĺňa deklarovanú kvalitu či dokonca môže byť zdraviu škodlivý.
Historicky sa falšovalo obzvlášť pri potravinách dennej potreby, ako boli múka, chlieb, maslo, mliečne výrobky, či pri drahších surovinách typu olivový olej alebo čaj. Tiež koreniny, víno a destiláty neunikli vynaliezavým podvodom. Platilo (a do istej miery ešte stále platí), že čím je produkt žiadanejší či cennejší, tým väčšie lákadlo predstavuje jeho falšovanie.
Krieda, sadra a iné prekvapenia v múke
Múka bola a je základnou surovinou pre chlieb, pečivo a mnohé iné pokrmy. Niet divu, že si ju podvodníci vyberali ako ideálny cieľ. Už v minulosti sa do múky pridávali rôzne lacné zložky – napríklad krieda, sadra alebo vápno rozdrvené na jemný prášok. Tieto prímesi dokázali zväčšiť objem a vytvoriť dojem, že múky je viac, než v skutočnosti.
Falšovatelia sa nezastavili ani pred nebezpečnými chemickými látkami (kamenec, rôzne soli). Takto „nastavená“ múka mohla negatívne vplývať na zdravie. Navyše, ak bola pri skladovaní príliš vlhká, rýchlo plesnivela, čo mohlo spôsobiť ďalšie zdravotné komplikácie.
Ako odhaliť podvod?
Historické pramene radili jednoduchý hmatový test – ak sa múka pri stlačení v dlani zlepila do tvrdého hrudkovitého tvaru, nebola suchá, a bola teda podozrivá. Čerstvosť a vôňa tiež veľa napovedia: kvalitná múka by nemala mať zatuchnutú, plesnivú či neprirodzenú arómu.
Voda v masle za cenu masla
Maslo oddávna patrilo medzi drahšie a zároveň obľúbené tuky, preto sa jeho falšovaním dalo veľa zarobiť. Jednou z metód bolo primiešanie látok, ktoré do seba nasiakli vodu (napríklad kamenec či sóda), aby konečný produkt obsahoval väčší podiel tekutiny. Tým sa zvýšila hmotnosť, no v skutočnosti kupujúci platil aj za obyčajnú vodu.
Naoko lákavý žltý odtieň sa dosahoval pridávaním rôznych farbív, vtedy sa používali aj také, ktoré by moderné potravinové predpisy nepovolili. Niektoré boli prirodzené (kurkuma, repa), iné chemické a nebezpečné.
Ako odhaliť podvod?
V minulosti sa používali jednoduché triky – ak sa do masla zapichol suchý nôž a po vytiahnutí ostal len minimálne zamastený, tuk bol zvyčajne kvalitný. Dnes si môžeme všímať etikety, sledovať obsah tuku, ale aj chuť a konzistenciu. Pri falšovanom masle býva chuť vodnatá či nevýrazná, alebo sa rýchlejšie kazí.
Olej, ktorý nebol taký, ako sa tváril
Olivový olej bol a je často terčom falšovania najmä preto, že je vo všeobecnosti považovaný za kvalitný a býva drahší než mnohé iné druhy olejov. Falšovatelia ho riedili repkovým, slnečnicovým či iným lacným olejom. V minulosti mohlo ísť aj o makový olej (poznateľný podľa škrabľavého pocitu v hrdle) alebo repkový s typickou sírnou arómou.
Bežným „trikom“ je tiež predávanie oleja z druhého lisovania ako oleja z prvého lisovania. V súčasnosti možno kontrolou zistiť kvalitatívnu kategóriu oleja (extra panenský verzus obyčajný, resp. priemyselne spracovaný), no i napriek tomu sa stále odhaľujú prípady, keď deklarovaný prvotriedny produkt nezodpovedá realite.
Čaj a káva – nápoje, čo lákajú ku klamstvám
Čaj a káva boli drahé komodity už pred mnohými desaťročiami. V čase, keď sa k nim dostávali širšie vrstvy obyvateľstva, vznikol priestor na podvody. Používalo sa napríklad opätovné sušenie už raz vylúhovaných čajových lístkov alebo miešanie mletej kávy s lacnými prímesami, ako je obilnina, slad, fíky či čakanka.
Ako odhaliť podvod?
Najistejším spôsobom je kupovať si kávu v celých zrnách a mlieť si ju doma. V prípade čajov sa oplatí všímať si kvalitu lístkov (ak ide o sypaný čaj). Vo všeobecnosti sú podozrivé extrémne lacné produkty, najmä ak ide o pôvodne prémiový segment.
Falšovanie čokolády a kakaa
Ani čokoláda či kakao neobišli pozornosti falšovateľov. Často sa „nastavovali“ múkou, škrobom alebo rôznymi lacnými plnidlami. V najhorších prípadoch sa pridávali materiály ako sadra či dokonca hlina na zväčšenie objemu, čo bola nielen nepekná, ale aj zdraviu veľmi škodlivá praktika.
Aj dnes existujú prípady, keď sa do čokoládových výrobkov pridáva viac lacných plnidiel (napríklad kakaových šupiek, karobu a podobne), ktoré by sa buď vôbec nemali nachádzať v produkte, alebo by mali byť deklarované na obale.
Víno s neprirodzeným odtieňom
Víno sa falšovalo rôznymi spôsobmi. Červené vína sa umelo farbili napríklad šťavou z repy, bobuľovín alebo syntetickými farbivami, aby sa zvýraznila ich farba. Biele vína sa zasa prifarbovali karamelom či výťažkom z dubového dreva, aby pôsobili staršie. Dolievanie vody a pridávanie glycerolu (aby víno pôsobilo sladšie a plnšie) boli tiež obľúbené triky.
V minulosti síce existovali laboratórne metódy, ktoré vedeli odhaliť niektoré formy falšovania, no nedokázali presne určiť geografický pôvod vín. Dnes už izotopové analýzy odhalia, z ktorého regiónu hrozno naozaj pochádza.
Nakladané uhorky, pivo a ďalšie produkty
Nakladané uhorky: Jeden z historických „receptov“ na krajšie sfarbenie uhoriek bolo vložiť do octu medený kúsok (napríklad mincu). Táto neprirodzene zelená farba mohla byť pre spotrebiteľa atraktívna, ale meď je vo väčšom množstve toxická.
Pivo: Niekedy sa doň pridávala soľ, aby ľudia viac pili, alebo lacné cukry a náhrady za slad. Miesto chmeľu sa používali horké byliny ako palina, islandský mach či horcový koreň. Ba dokonca sa zaznamenali aj extrémy, kde sa pridávala kyselina pikrová (chemikália využívaná pri výrobe výbušnín) pre dosiahnutie horkej chuti.
Falšovanie mlieka a smotany
Mlieko bolo často riedené vodou. Aby si to kupujúci nevšimol, pridával sa doň rôzny konzervant (napríklad kyselina salicylová) alebo jedlá sóda, ktorá dokázala stabilizovať penu navrchu. Smotana sa zasa nastavovala škrobom, aby získala hustejšiu konzistenciu. Takéto postupy mohli negatívne vplývať na zdravotnú neškodnosť mliečnych výrobkov.
Od zákonov k moderným kontrolám
V minulosti nebolo bežné mať presné predpisy, ktoré by systematicky určovali, čo všetko sa v potravinách nesmie alebo musí nachádzať. Neskôr sa prijímali prvé zákony zamerané na ochranu spotrebiteľa, vznikali potravinové kódexy a štátne normy. Ani to však neodradilo tých najrafinovanejších podvodníkov. S rozvojom chémie a modernej vedy sa síce zväčšili možnosti kontrol, no s nimi rástla aj vynaliezavosť falšovateľov.
Dnes máme celý rad predpisov – od definícií mliečnych výrobkov či pekárenských produktov až po označovanie vín a olivových olejov. Kontrolné úrady vykonávajú testy, kde sa zisťuje obsah mäsa v konzervách, pravosť kávy, pôvod vína či kvalita tuku v masle. Napriek tomu sa stále objavujú prípady, keď výrobok nevyhovuje deklarovanej kvalite alebo dokonca ohrozuje zdravie.
Aj moderný spotrebiteľ musí byť ostražitý
Napriek technickému pokroku a prísnejším postihom sa stále môžu objaviť falšované potraviny. Medzi nedávno zachytenými príkladmi boli napríklad konzervované mäso s nižším obsahom mäsa, než deklarované na obale, či olivové oleje, ktoré mali byť extra panenské, ale ukázali sa ako nevhodné na priamu konzumáciu.
Čo z toho vyplýva? Vždy sa oplatí sledovať etikety, čítať zloženie a byť opatrný pri extrémne výhodných cenách, ktoré môžu signalizovať, že s tovarom nie je všetko v poriadku. Ak chce mať človek istotu, môže sa orientovať aj podľa nezávislých testov potravín, kontrolných správ úradov alebo zaručených značiek kvality.
Zhrnutie
História falšovania potravín je dôkazom, že ľudská vynaliezavosť pri snahe zarobiť na úkor druhých nepozná medze. V minulosti sa pridávala krieda do múky, voda do masla, meď do nálevu na uhorky, umelé farbivá do vín a káva sa miešala s lacnými surovinami. Moderné zákony a prísne kontroly síce pomáhajú znižovať riziko, no falšovanie úplne neodstránili.
Preto je dôležité byť informovaný, orientovať sa v základných pojmoch a vedieť, aké triky môžu výrobcovia používať. Dnešný spotrebiteľ má viac možností, ako odhaliť nepoctivé praktiky: môže čítať etikety, vyhľadávať informácie o výrobkoch a sledovať výsledky kontrol. Aj tak však zostáva najlepšou obranou zdravá ostražitosť pri nakupovaní a dôvera v overených výrobcov či predajcov.
V konečnom dôsledku platí, že kým bude existovať dopyt po lacných potravinách alebo veľmi drahých delikatesách, vždy sa nájde skupina ľudí, ktorí budú chcieť využiť príležitosť a obísť zavedené pravidlá. História nás učí, že tento boj so špekulantmi je beh na dlhé trate, a preto sa oplatí vedieť, na čo si dávať pozor.
