Pre niekoho rýchle a pohodlné raňajky, pre iného obľúbená školská desiata – biely toastový chlieb si za roky našiel miesto v mnohých slovenských domácnostiach. Je lacný, ľahko dostupný, dlho vydrží a príprava nezaberie viac než pár minút. Na prvý pohľad ide o nevinné jedlo, ktoré zasýti. Ale realita je oveľa menej prívetivá – toast totiž patrí medzi potraviny, ktoré by sme na tanieri nemali mať každý deň. Prečo?
Biely toast – chutný, ale výživovo prázdny
Na prvý pohľad jemný a nadýchaný krajček chleba nevyzerá ako niečo, čo by mohlo škodiť zdraviu. No ak sa pozrieme na jeho zloženie detailnejšie, zistíme, že ide o takzvané „prázdne kalórie“. Znamená to, že toast obsahuje minimum živín, ale zato veľa rýchlych sacharidov a často aj skrytých cukrov a nezdravých tukov.
Toastové chleby sú vyrábané z bielej múky, ktorá neobsahuje skoro žiadnu vlákninu. Práve vláknina je však kľúčová pre trávenie, zdravú črevnú mikroflóru a dlhší pocit sýtosti. Navyše, rafinované sacharidy spôsobujú rýchly vzostup hladiny cukru v krvi, po ktorom nasleduje prudký pokles. A výsledok? Hlad, podráždenosť a častejšie siahate po ďalšom jedle.
Cukrovka typu 2? Toasty môžu byť nenápadným spúšťačom
Keď si ráno dáte toast nasucho alebo len s džemom bez proteínov a vlákniny, telo dostane glukózový šok. Tento rýchly nárast cukru v krvi nie je pre organizmus prirodzený a pri dlhodobom opakovaní môže viesť k inzulínovej rezistencii a v horšom prípade k cukrovke 2. typu.
Vedeli ste, že toast bez bielkovín (napríklad bez vajíčka, syra alebo orechového masla) ešte viac zhoršuje metabolickú odpoveď tela? Telo nedostáva potrebné stavebné látky a navyše sa cyklicky vyrovnáva s prudkými výkyvmi cukru, čo môže negatívne ovplyvniť nielen hmotnosť, ale aj zdravie pankreasu.
A čo celozrnný toast? Je to naozaj riešenie?
Možno vás pri čítaní napadlo, že jednoducho vymeníte klasický biely toast za celozrnný. Áno, znie to logicky – veď celozrnné pečivo má predsa viac vlákniny a nižší glykemický index. Lenže ani tu nie je situácia ideálna. Celozrnný toast má síce o niečo viac vlákniny a menej cukrov, no zložením sa stále blíži ku klasickému bielemu toastu. Navyše, aby ste z neho získali rovnaké množstvo vlákniny ako z dvoch krajcov skutočne celozrnného chleba, museli by ste zjesť niekoľkonásobne viac toastu.
Tmavšia kôrka, vyššie riziko
Máte radi poriadne chrumkavý toast s dozlata až dohneda opečenou kôrkou? Práve tu vzniká ďalšie riziko. Pri vysokých teplotách počas opekania v hriankovači totiž vznikajú látky ako akrylamid a 3-MCPD estery – chemikálie, ktoré môžu mať karcinogénne účinky, teda zvyšovať riziko vzniku rakoviny, najmä žalúdka a čriev.
Odborníci preto odporúčajú opekať toast len mierne – len do jemného zlatistého odtieňa – a vyhnúť sa spáleným alebo veľmi tmavým kúskom. Ideálna teplota prípravy by nemala presiahnuť 180 °C.
Konzervanty a pleseň – ďalšia skrytá hrozba
Dlhá trvanlivosť toastového chleba môže na prvý pohľad vyzerať ako výhoda. No je to dané najmä prídavkom konzervantov a stabilizátorov, ktoré predlžujú jeho životnosť. To však neznamená, že toast vydrží večne. Naopak, keď sa raz objaví pleseň (zelená, biela či čierna), je potrebné vyhodiť celé balenie – aj keď je postihnutý len jeden krajček. Spóry plesní sa totiž šíria veľmi rýchlo a často sú voľným okom neviditeľné.
Dáte si toast aj naďalej?
Znamená to, že by sme mali toastový chlieb úplne vyradiť zo svojho života? Nie nevyhnutne. Ak si ho doprajete len občas, ako súčasť vyváženého jedla a nie ako každodenný základ raňajok, nič strašné sa nedeje. No ak patríte medzi tých, ktorí ho jedia denne, je čas zamyslieť sa.
Ak už si toast doprajete, najzdravšia voľba je:
- zvoliť celozrnnú verziu
- opiecť ho len mierne
- doplniť kvalitnými bielkovinami (napr. vajce, syr)
- pridať zdravé tuky (napr. avokádo, orechové maslo)
- a ideálne aj zeleninu (napr. paradajky, rukolu)
Podľa nutričnej poradkyne je takéto zloženie najbližšie k tomu, čo by sme mali telu ráno dodať – stabilizuje hladinu cukru v krvi, podporuje trávenie a dodáva pocit sýtosti na dlhšie.
Biely toastový chlieb je potravina, ktorá síce chutí, no po výživovej stránke nemá čím ohúriť. Pri častej konzumácii môže podporiť vznik metabolických problémov, zvýšiť riziko cukrovky a za určitých okolností aj rakoviny. Skúste ho preto zaradiť len ako výnimočný doplnok a nie ako každodennú stálicu na tanieri. V strave by mala prevládať prirodzenosť, čerstvosť a pestrosť – nie spracované produkty z balíčka.
