Dnes sa často hovorí, že moderná doba odpočinok akosi vytláča na druhú koľaj. Každý ponúka iné vysvetlenie, či už ide o globalizáciu, úpadok odborov, alebo o technológie, vďaka ktorým nosíme „kancelárie“ vo vrecku a sme neustále pripojení na internet. Pridajme stále silnejší hluk z dopravy či rušivé vplyvy modrého svetla predlžujúceho večery na úkor zdravého spánku a máme celkom jasno v tom, prečo je naberanie nových síl čoraz náročnejšie.
Keď sa povie „odpočinok“, čo vás napadne? Sušienky a pivo, kým prepínate televízne kanály? Beh v lese? Meditácia? Zdravý spánok? Vyšívanie alebo háčkovanie? Možno práca okolo chalupy, prípadne stretnutie s priateľmi? Je ťažké vtesnať odpočinok do jednej univerzálnej definície, no najlepšie ho zhrnieme ako stav, ktorý nám navráti energiu. Každému z nás dobíja baterky niečo iné. Paradoxne však nemusíme tušiť, čo nám dopĺňa silu najúčinnejšie. Niekedy sa totiž aj oddych treba naučiť a občas je to „náročná disciplína“.
Spánok predovšetkým?
Známy britský premiér Winston Churchill údajne striktne dodržiaval každodenný režim bez ohľadu na to, aká stresujúca situácia práve panovala. Dokonca aj počas vrcholiacich udalostí druhej svetovej vojny poobede vždy na chvíľu zaľahol. Sám k tomu dodal:
„Príroda nenavrhla ľudí tak, aby pracovali od ôsmej rána až do večera, a to bez prestávky na zotavenie. Neraz nám už dvadsaťminútový spánok môže vrátiť všetku životnú silu.“
Niečo podobné si uvedomoval aj slávny surrealistický maliar Salvador Dalí. Hoci mal povesť človeka, ktorý toho veľa nenaspí, pretože bol posadnutý prácou a tvorbou, poznal, že bez pravidelných chvíľ na dobitie energie nebude môcť udržať svoju kreativitu. Vymyslel si preto zvláštnu metódu „mikrospánku“. Sadol si na stoličku, do ruky vzal lyžicu (či kľúč) a na zem pod ruku položil tanier. Akonáhle lyžica spadla a zacvendžala o tanier, krátky šok ho okamžite prebudil. Táto technika netrvala dlhšie než pár sekúnd, no fungovala ako „bleskový“ oddych, ktorý dokázal naštartovať jeho kreativitu.
Ak by sa zdalo, že ide len o výstrelok jedinečného umelca, rovnakú „fintu“ s lyžičkou a tanierom využíval aj vedec Albert Einstein. Ten pritom býval známy ako veľký spáč a údajne si potreboval dopriať aspoň desať hodín spánku. Popritom si však počas dňa doprial aj kratučké driemanie, opäť s lyžičkou v ruke, aby jeho myseľ vždy po chvíli uvoľnenia nabrala nový elán.
To všetko však neznamená, že keď sa povie „odpočinok“, ide len o spánok. Einstein čerpal vnútornú pohodu z prírody a z hry na husle. Dalí, keď si potreboval vyvetrať hlavu, rád varil. Dokonca vytvoril pre gurmánov aj originálnu, mierne „pikantnú“ kuchársku knihu. Churchill sa zasa chodil „dobíjať“ k svojim zvieratám: miloval kone, v Chartwelle choval ryby, kačice, čierne labute, psy, mačky a dokonca aj prasatá a motýle. Neraz ho pri dôležitých vojnových rokovaniach v Downing Street 10 sprevádzal jeho milovaný pudel Rufus.
Odpočinok a jeho rôzne tváre
Spánok síce v mnohých prípadoch zohráva hlavnú úlohu, ale ak si ho človek nedokáže dopriať dostatočne kvalitne alebo mu z rôznych dôvodov nestačí, je dôležité uvažovať nad ostatnými spôsobmi relaxu. Americká lekárka a výskumníčka Saundra Dalton-Smithová, autorka knihy Sacred Rest (Posvätný odpočinok), tvrdí, že „odpočinok je komplexná veličina“ a zahŕňa až sedem oblastí:
- Fyzickú (pomôžu aktivity na regeneráciu tela, napr. jóga alebo masáž),
- Duševnú (aspoň na chvíľu spomaliť, zastaviť neustály prúd myšlienok),
- Zmyslovú (odpútať sa od obrazoviek, jasných svetiel a zvukov),
- Kreatívnu (pohľad na umenie, prírodu, či rovno uchopenie štetca),
- Emočnú (odvahu vyjadriť, čo cítime, bez pretvárky),
- Duchovnú (modlitba, meditácia, ale aj obyčajný prejav vďačnosti),
- Sociálnu (obklopiť sa ľuďmi, s ktorými sa cítime dobre).
Problém podľa Dalton-Smithovej nastáva, keď má človek dlhší čas nedostatok spánku a zároveň ani iné formy odpočinku nezaraďuje do bežného dňa. Stáva sa, že keď sme unavení, skúsime spať dlhšie, no paradoxne sa môžeme cítiť ešte vysilenejší, pretože zanedbávame iný typ relaxu, ktorý naše telo či myseľ viac potrebujú.
Neraz sa dá pritom čerpať inšpirácia aj od zvierat. Plch sa schúli do klbka a chvostom si zakryje hlavu, keď je unavený. Morská vydra sa obmotá riasami, aby ju prúd neodniesol, a bezstarostne sa vznáša na hladine. Motýľ sa jednoducho zavesí na kvet a rastlinka v čase krízy na chvíľu preruší rast. U ľudí je však problém, že občas zabúdame na prirodzenú schopnosť oddychu. Radi totiž „musíme“ – musíme byť stále v strehu, musíme podávať výkony, musíme sa prezentovať, dosahovať ciele, ohurovať okolie.
K tomuto trendu sa vyjadrila aj psychologička, ktorá tvrdí, že v modernej uponáhľanej dobe nám často úplne chýba zručnosť efektívneho odpočinku. Podľa nej stále dodržiavame akési prísne pravidlá, chceme kráčať s dobou, byť aktívni za každú cenu. A prirovnáva to k rozdielu medzi tým, keď niekto ohuruje priateľov vyhlásením, že „medituje v tibetskom kláštore“, a druhým, ktorý „iba“ leží na lúke a sleduje oblohu. V skutočnosti pritom obaja môžu načerpať rovnaké množstvo energie – každý iným spôsobom.
Mozog tiež potrebuje pauzu
Pri slove „odpočinok“ zväčša myslíme na regeneráciu tela. Ale nemenej dôležitá je aj regenerácia mozgu. Potrebuje nielen trénovať, ale aj odpočívať. Rovnako ako pri posilňovaní svalov je dôležité dopriať si čas na regeneráciu, mozog treba chrániť pred preťažením. Každý z nás má v priemere okolo 86 miliárd neurónov, ktoré prenášajú nervové vzruchy a pomocou stimulácie mozgu je možné podporovať jeho neuroplasticitu, teda schopnosť tvoriť a posilňovať prepojenia medzi neurónmi.
Kľúčom k efektívnemu trénovaniu mozgu je pravidelnosť a pestrosť. Môže ísť o logické hry (krížovky, sudoku, šach), učenie sa nového jazyka, hudobného nástroja alebo fyzické cvičenia zamerané na rovnováhu (jóga, tai-či, bosu a pod.). Dôležitosťou sa tu spája aj kvalitný spánok – regenerácia počas noci je zásadná pre ukladanie pamäťových stôp a pre celkové „upratanie“ informácií, ktoré sme počas dňa nasali.
Univerzita v japonskej Tsukube v roku 2020 zverejnila štúdiu, podľa ktorej je počas fázy REM spánku mozog schopný upevňovať a reorganizovať naučené poznatky a spomienky. Z toho vyplýva, že pokiaľ sa učíte na skúšku alebo potrebujete riešiť náročné úlohy, dostatočný spánok je nevyhnutnou súčasťou prípravy.
V dnešnej uponáhľanej civilizácii však mozog vystavujeme permanentnému preťažovaniu. Nejde len o povinnosti v práci či starostlivosť o rodinu. Sme obklopení množstvom technologických vychytávok – telefón neustále zvoní, chodí nám veľa upozornení, okolo nás sa točia sociálne siete a my meníme pozornosť z jednej veci na druhú. Často tak svoj mozog nevedome oberáme o možnosť takzvaného default mode, čo je stav, v ktorom na nič konkrétne nemyslíme, iba nechávame myseľ „plávať“ v jej vlastných myšlienkových tokoch.
Tento mentálny relax, keď sa napríklad na pätnásť minút zadívate z okna a nemyslíte na povinnosti, je pre psychiku mimoriadne prospešný. Má podobne regeneračné účinky ako meditácia či jóga. Ak si myslíme, že dokážeme vypnúť a oddychovať so smartfónom v ruke, väčšinou sami seba klameme, pretože mozog namiesto odpočinku dostáva ďalšiu vlnu podnetov. Navyše, tieto neustále impulzy ho oberajú o možnosť prepnúť sa do regeneračného režimu, ktorý potrebuje, aby dokázal fungovať efektívne.
Nájdite si svoju cestu
Z dnešného pohľadu by sa mohlo zdať, že Winston Churchill, Salvador Dalí či Albert Einstein mali v porovnaní s nami „luxus“ – vedeli si prácu zariadiť po svojom, a tak sa im dobre oddychovalo. Pravdou však je, že všetci pôsobili v časoch, keď na nich doľahli obrovské tlaky: Churchill riešil chod štátu v kritických vojnových časoch, Einstein pracoval na prevratných vedeckých teóriách a Dalího neutíchajúce tvorivé myšlienky ho nenechávali v pokoji. Ani jeden z nich si preto nemohol dovoliť byť unavený dlhší čas – hrozilo by, že prídu o drahocenné nápady alebo energiu potrebnú na rozhodovanie.
Možno je práve to dôkaz, že ak dokážeme „vypnúť“ aj v náročných situáciách, z dlhodobého hľadiska tým zlepšíme svoj výkon, kreativitu a v konečnom dôsledku i duševnú pohodu. Či už si vyberiete mikrospánok podľa Dalího, krátky šlofík ako Churchill, hudbu či prírodu podobne ako Einstein, alebo stavíte na úplne iné formy oddychu, hlavné je, aby ste našli spôsob, ktorý vám vyhovuje a dokážete ho zaradiť do života pravidelne.
A ak si neviete poradiť, kľudne začnite tým najjednoduchším – len tak sa na pár minút zastavte, zoširoka sa nadýchnite a dovoľte myšlienkam, aby sa rozplynuli. Aj „obyčajné“ pozorovanie oblakov či stromov totiž môže byť tým najvzácnejším kľúčom k obnoveniu síl, ktoré v uponáhľanej realite všetci tak veľmi potrebujeme.
