Joga je mimoriadne silný nástroj – dokáže podporiť fyzické zdravie, upokojiť nervový systém a pomáha aj pri zvládaní emócií. No rovnako ako môže pomáhať, pri nesprávnom vykonávaní dokáže aj uškodiť. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že dlhodobé opakovanie technicky zlých pozícií môže viesť k bolestiam kĺbov, chrbtice či svalov, a dokonca môže zhoršiť aj psychické napätie.
Skutočný prínos jogy spočíva v tom, že nás učí pracovať s telom aj mysľou naraz. Správne vedená prax pozícií pomáha čistiť fyzické telo, harmonizovať endokrinný systém a upokojiť nervy. Každá ásana nás zároveň učí vnímať svoje emócie, reakcie a vnútorný rytmus. „Na podložke si uvedomujeme, čo sa v nás deje – zrýchlený tep, zmenu dychu, emočné výkyvy. Keď dokážeme tieto procesy rozpoznať pri cvičení, vieme s nimi narábať aj v bežnom živote,“ hovorí lektorka jogy Zuzana Klingrová.
Aby však joga prinášala skutočný úžitok, musia byť splnené dve kľúčové podmienky:
Poznať svoje telo a jeho limity.
Vykonávať ásany technicky správne.
Bez týchto základov sa môže aj dobre mienené cvičenie zmeniť na riziko.
Prečo nestačí začať cvičiť „len tak“?
Mnoho ľudí sa pustí do jogy doma podľa videí alebo na preplnených skupinových lekciách. To však môže byť problém. Každý človek má totiž iné telesné možnosti, iné slabé miesta a iné pohybové vzorce.
Predtým, než sa pustíte do každodenného cvičenia, je vhodné absolvovať aspoň niekoľko individuálnych hodín u odborníka. Môže ním byť jógový terapeut, fyzioterapeut, alebo pohybový špecialista, ktorý rozumie jógovej praxi. Ten vie posúdiť:
či nie ste hypermobilní,
aké máte svalové dysbalancie,
kde sa v tele objavuje bolesť,
ktoré pohyby sú pre vás rizikové.
Hypermobilita je v joge mimoriadne častá – a zároveň veľmi zradná. Takíto ľudia pôsobia prirodzene ohybne, takže sa vedia ľahko dostať do aj náročných pozícií, ale problém nastáva so stabilitou a silou. Nesprávna prax môže hypermobilitu ešte zvýrazniť a spôsobiť preťaženie kĺbov.
Skupinové lekcie bývajú dynamické, rýchle a lektor nemá kapacitu venovať sa každému jednotlivo. „Ani ten najlepší učiteľ nedokáže zostaviť jednu lekciu tak, aby bola vhodná pre všetkých účastníkov,“ pripomína Klingrová. Nevhodná zostava môže zhoršiť fyzický aj psychický stav.
Napríklad človek so sklonom k úzkostiam potrebuje skôr pomalšiu, uzemňujúcu prax. Naopak, niekto so sklonom k letargii ocení dynamickejšie štýly. Príliš rýchla sekvencia pre úzkostného človeka môže jeho napätie len prehĺbiť.
Technicky správne prevedenie ásan je základ
Znie to jednoducho, ale správne nastavenie tela v pozícii je komplexná vec. Preto je výber kvalitného lektora rozhodujúci. Mal by vám vedieť jasne vysvetliť:
ako do pozície vstúpiť,
čo počas nej aktivovať,
ako z nej bezpečne vystúpiť.
Druhá polovica zodpovednosti je však na vás – pozorne vnímať pokyny a snažiť sa ich preniesť do praxe. Problémom je, že nie každý dokáže pohyb presne načasovať alebo koordinovať. Niekedy za to môže oslabená funkcia mozočka, časti mozgu zodpovednej za koordináciu pohybov.
Keď mozoček nepracuje optimálne, dochádza k preťaženiu nesprávnych svalových skupín. Niektoré svaly sa zbytočne skracujú, iné sú chronicky preťažené. To postupne vytvára dysbalancie a bolesti.
Klingrová upozorňuje aj na ďalší rizikový faktor – užívanie liekov pred jógou. „Stretávam sa s tým, že si ženy pred lekciou vezmú Ibuprofén, aby necítili bolesť. Málokto však vie, že tento liek narúša funkciu mozočka. Výsledkom je, že človek nedokáže správne zapájať svaly, čo výrazne zvyšuje riziko zranenia.“
Ak sa toto skombinuje s hypermobilitou, negatívny účinok sa násobí.
Jedno zlé prevedenie vás nezničí, no opakovať nesprávny pohyb roky môže dopadnúť veľmi zle – od chronických bolestí až po trvalé poškodenie kĺbov.
Láskavosť k sebe je súčasťou praxe
Jedným zo základných princípov jogy je ahimsá – neubližovanie sebe ani svetu okolo. Tento princíp je starší ako moderná joga a pochádza už z Pataňdžaliho jógasúter.
Cvičenie jogy nie je len o tom, čo predvedieme na podložke. Je to spôsob života. Môžeme odcvičiť hodinu na podporu lymfy, no ak v bežný deň konáme v strese, hneve alebo vytvárame zbytočný odpad, tak sa od podstaty ahimsy vzďaľujeme.
Jógová prax nás učí pozorovať svoje myšlienky a pocity bez hodnotenia. Cieľom je preniesť toto pozorovanie aj mimo podložky – do vzťahov, práce, komunikácie, každodenného života.
Rovnako dôležitá je pestrosť praxe. Ak sa dlhé týždne sústredíte na jediný typ lekcie, telo aj myseľ po čase prestanú reagovať. „Je to ako leštiť jedno koliesko v stroji a ostatné nechať hrdzavieť,“ obrazne vysvetľuje Klingrová.
Rovnováha medzi úsilím a uvoľnením
Pataňdžali uvádza, že každá ásana má byť vykonaná v rovnováhe medzi napätím a ľahkosťou. Rovnováha je potrebná aj v živote. Ak sa priveľmi tlačíme do výkonu, ľahko sa ocitneme v stave vyčerpania či beznádeje. Naopak, ak máme príliš veľa pohodlia a minimum disciplíny, nikam sa nepohneme.
Nadmerná prax jogy je rovnako škodlivá ako lenivosť. Ľudia, ktorí cvičia trikrát denne, si môžu vyčerpať ódžas – životnú energiu, ktorá podľa východných tradícií predstavuje vitalitu a schopnosť regenerácie. Pri jej dlhodobom úbytku sa oslabuje imunita a stúpa riziko únavového syndrómu.
S pribúdajúcim vekom sa ódžas prirodzene znižuje, preto je vhodné voliť skôr pomalšie štýly:
restorativná joga,
jin joga,
jógová terapia.
Tieto prístupy podporujú regeneráciu, pôsobia liečivo na nervový systém a sú vhodné pre ľudí každého veku.
Záver: joga je liečivá, keď sa praktizuje múdro
Joga môže byť krásnou cestou k silnému a zdravému telu, vyrovnanej mysli a hlbšiemu porozumeniu sebe samému. Aby však skutočne pomáhala, je dôležité:
cvičiť technicky správne,
poznať svoje telo,
vyhľadať odborné vedenie,
pristupovať k praxi s pokorou a láskavosťou,
nepreháňať to so záťažou,
dbať na rovnováhu medzi úsilím a uvoľnením.
Správne nastavená prax môže byť zdrojom radosti aj liečivej energie na mnoho rokov.
