Čo robiť po vytočení čísla 155 ? Tieto kroky môžu zachrániť život

Želáme si, aby sme sa nikdy neocitli v situácii, keď bude nutné poskytnúť prvú pomoc a privolať záchrannú službu. Napriek našim prianiam však môže nastať chvíľa, keď naša pohotová reakcia a telefonát na 155 rozhodnú o záchrane ľudského života. Viete, ako správne postupovať, keď na Slovensku voláte záchrannú službu? Prinášame vám prehľadný návod krok za krokom, aby ste v krízovej chvíli dokázali konať s chladnou hlavou a účinne pomôcť.

1. Prečo práve číslo 155 na Slovensku?

Na Slovensku slúži linka 155 ako prioritná linka zdravotnej záchrannej služby. Je určená na situácie, keď je v ohrození ľudský život, alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu. Väčšina ľudí pozná aj integrovanú linku 112, kam môžete volať v prípade akejkoľvek tiesne. V akútnej zdravotnej núdzi sa však uprednostňuje priame volanie na 155 z dvoch dôvodov:

1. Okamžitý kontakt so zdravotníckym dispečerom: Hovor smeruje rovno na operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, kde operátori poskytujú odborné pokyny pri rôznych typoch úrazov, náhlych ochoreniach či iných vážnych stavoch.
2. Zameranie na život ohrozujúce stavy: Keď voláte na 155, dispečeri sa špecializujú na zdravotnícku pomoc, a preto získate podrobné rady priamo od odborníkov.

Volanie na 155 je zdarma a môžete ho uskutočniť z akéhokoľvek telefónu, vrátane mobilných zariadení bez kreditu. Nie je potrebné zadávať predvoľbu, stačí vytočiť trojmiestne číslo.

2. Vytočte 155 a zapnite hlasitý odposluch

Ak sa ocitnete v situácii, keď je zjavné, že niekto potrebuje urgentnú zdravotnú pomoc (napríklad pri dopravnej nehode, srdcovom kolapse, silnom krvácaní, nehode v domácnosti či v škole), čo najrýchlejšie vytočte 155.

• Zapnite hlasitý odposluch (tzv. reproduktor): Budete mať voľné ruky na poskytovanie prvej pomoci podľa inštrukcií dispečera a zároveň vás bude zreteľne počuť.
• Ubezpečte sa, že váš mobil má dostatočne nabitú batériu. Ak máte pri sebe viacero zariadení, vyberte to, ktoré je najspoľahlivejšie (najlepšia batéria a dobrý signál).

Pamätajte: Rýchla reakcia môže rozhodnúť o živote človeka, najmä pri náhlych stavoch, ako je zástava srdca. V takýchto prípadoch môžu sekundy rozhodnúť o tom, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať.

3. Uveďte presnú lokalitu

Ihneď na začiatku hovoru je kľúčové presne popísať, kde sa nachádzate. Ak operátor nevie, kam má sanitka smerovať, záchrana sa môže zdržať. Posádka nemusí rýchlo nájsť miesto udalosti, čo ohrozuje zdravie a život postihnutého.

• Mesto alebo obec: Napríklad „Som v Bratislave“ alebo „Nachádzam sa v obci Ružiná“.
• Ulica a číslo domu: Ak ste v budove, spomeňte aj poschodie, číslo bytu či meno na zvončeku (v bytovkách a panelákoch je to veľmi dôležité).
• Výrazné orientačné body: Ak presné údaje nepoznáte, opíšte prostredie – škola, obchodné centrum, rieka, park, most, križovatka, odbočka, prípadne názov firmy či kostola.
• Verejné osvetlenie alebo cestné tabule: Mnohé stĺpy verejného osvetlenia na Slovensku majú unikátne identifikačné číslo alebo nálepku, ktorou možno polohu spresniť. Pri cestách si zase všímajte kilometrovníky alebo smerové tabule.

V krízových situáciách, kedy nie ste schopní presne určiť, kde ste (napr. v cudzom meste alebo na odľahlom mieste), neskúšajte hádať – pokojne povedzte dispečerovi, že lokalitu presne nepoznáte. Vtedy vám môže dať ďalšie otázky alebo pokyny, podľa ktorých sa vám podarí miesto udalosti lepšie popísať.

4. Popíšte situáciu a stav pacienta

Ľudia často začnú rozprávať pocity, diagnózy či tipy, čo sa asi stalo. Dispečer pritom potrebuje hlavne fakty:

• Čo konkrétne vidíte: „Človek leží na zemi, nedýcha, nereaguje na oslovenie“, „Má masívne krvácanie“, „Je v bezvedomí, no dýcha, trasie sa…“
• Ako sa to stalo (ak viete): „Bol to pád z rebríka“, „Narazilo doňho auto na priechode pre chodcov“, „Zvalila sa naňho ťažká skriňa“…
• Kedy sa to stalo: „Práve sa to stalo“, „Zistila som to pred pár minútami“…

Nepokúšajte sa diagnostikovať typ zranenia. Stačí stručne a jasne opísať zjavné príznaky či mechanizmus úrazu. Ak ide o viac osôb (napr. hromadná dopravná nehoda), odhadnite počet zranených: týmto pomôžete dispečerovi rozhodnúť, či treba vyslať viacero sanitiek, hasičov alebo dokonca leteckú záchrannú službu.

5. Počúvajte pokyny dispečera a konajte

Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby SR disponuje odborne vyškolenými dispečermi, ktorí vám krok za krokom povedia, čo robiť do príchodu sanitky. Môžu vás vyzvať na:

• Kontrolu dýchania a vedomia zranenej osoby.
• Zastavenie masívneho krvácania (tlakový obväz, zdvih končatiny, prípadne zaškrcovadlo).
• Kardiopulmonálnu resuscitáciu (stláčanie hrudníka a umelé dýchanie) v prípade zástavy srdca.
• Polohovanie zraneného: napríklad uloženie do stabilizovanej polohy, ak je v bezvedomí a dýcha.

Buďte trpezliví a pozorne plňte inštrukcie. Nepanikárte – dispečer vám podrobne vysvetlí, ako postupovať pri rôznych úkonoch prvej pomoci. Odporúča sa mať mobil na hlasitom odposluchu, aby ste mohli obe ruky použiť pri zachraňovaní života.

6. Predstavte sa a poskytnite kontakt

Súčasťou štandardného postupu pri volaní na 155 je aj poskytnutie vášho mena. Dispečer vás môže požiadať o telefónne číslo alebo iný kontakt, ak by posádka sanitky potrebovala dodatočné usmernenie či vysvetlenie cesty k miestu udalosti.

• Nebojte sa: Vaše údaje sú využívané iba pre účely tiesňovej komunikácie a urýchlenie pomoci.
• Ak na vás môže záchranka zazvoniť (v prípade, že čakáte vo vchode alebo na bráne), uveďte meno na zvončeku alebo dajte vedieť, že ste pri dverách.

7. Nepoložte telefón ako prví

Veľmi dôležité pravidlo: hovor ukončí vždy dispečer, nie vy. Aj keď sa vám zdá, že ste všetko povedali, môže sa stať, že operátor bude potrebovať doplniť informácie alebo bude chcieť naďalej sledovať stav postihnutého, kým sanitka nedorazí na miesto.

• Ak sa pacientov stav zmení (zhorší sa dýchanie, zmení sa úroveň vedomia), okamžite to oznámte dispečerovi.
• Ak potrebujete voľné ruky (napr. na resuscitáciu) a nemáte zapnutý hlasitý odposluch, dajte telefonát na reproduktor.

8. Zachovajte pokoj a sústreďte sa

Uvedomiť si, že ide o život, je nesmierne stresujúce. Napriek tomu je dôležité udržať si chladnú hlavu a ísť krok za krokom podľa pokynov:

1. Dýchajte zhlboka a pokúste sa nepanikáriť.
2. Počúvajte dispečera, ktorý vám povie, čo ďalej.
3. Robte presne to, čo treba, aby ste udržali zraneného pri živote alebo mu aspoň pomohli k stabilizácii.

Pamätajte, že vaša rozvaha a presné informácie môžu byť na nezaplatenie. Aj keď ste predtým neabsolvovali žiadny kurz prvej pomoci, operátor vás dokáže v kritickej chvíli usmerniť.

Prečo je tento postup dôležitý

• Rýchla a presná informácia o mieste a stave pacienta dáva záchranárom možnosť rýchleho zásahu.
• Podrobné pokyny dispečera vám pomôžu zvládnuť prvú pomoc aj vtedy, keď ste v strese alebo nemáte veľa skúseností.
• Každá sekunda sa počíta: pri kolapse, silnom krvácaní alebo zastavení srdca je čas mimoriadne vzácny.

Zdravotnícka záchranná služba na Slovensku pracuje v nepretržitom režime, a práve vy môžete rozhodnúť, či postihnutý dostane nevyhnutnú starostlivosť včas. Preto je vhodné pamätať na vyššie uvedené zásady a – hoci by ste to najradšej nikdy nevyužili – byť pripravení, ak príde kritická chvíľa.

Zhrnutie v bodoch

1. Volajte 155 (linka záchrannej služby na Slovensku) – ak máte podozrenie, že ide o život ohrozujúci stav.
2. Hovor na reproduktor – uvoľní vám ruky na poskytovanie prvej pomoci.
3. Presne popíšte miesto – obec/mesto, ulica, číslo domu, poschodie, zvonček, orientačné body.
4. Opíšte stav postihnutého – čo vidíte, aké zranenia, či dýcha alebo je v bezvedomí.
5. Buďte pohotoví – dispečer sa bude pýtať na detaily a usmerňovať vás, ako pacientovi pomôcť.
6. Predstavte sa a poskytnite kontakt – pomôže to posádke záchrannej služby v prípade nejasností.
7. Neukončujte hovor – počkajte, kým dispečer povie, že je koniec.
8. Zachovajte pokoj – panika ešte nikomu nepomohla, profesionálne rady dispečera vás bezpečne prevedú všetkým, čo treba.

Pamätajte, že aj malé kroky môžu zachrániť ľudský život. Byť pripravený a vedieť, čo robiť, je vaša najlepšia výbava v nečakanej krízovej situácii. Ak si osvojíte tento postup a zachováte duchaprítomnosť, môžete sa stať hrdinom pre niekoho, kto naliehavo potrebuje pomoc.