Ústna dutina nie je oddeleným systémom fungujúcim mimo zvyšku tela. Moderný výskum ukazuje, že zloženie mikroorganizmov v ústach – takzvaný orálny mikrobiom – môže odrážať celkový zdravotný stav človeka a v niektorých prípadoch súvisieť so zvýšeným rizikom určitých ochorení. Vedci však zdôrazňujú, že ide najmä o nepriame súvislosti a rizikové indikátory, nie o jednoduchý vzťah príčiny a následku.
Myšlienka prepojenia zdravia úst a celého organizmu nie je nová. Už v minulosti si lekári všímali, že chronické zápaly v ústnej dutine môžu sprevádzať celkové zdravotné problémy. Dnes máme k dispozícii presnejšie metódy, ktoré umožňujú detailne analyzovať mikrobiálne spoločenstvá v ústach a skúmať ich vzťah k iným procesom v tele.
Orálny mikrobiom ako biologický „odtlačok“
Ústna dutina patrí medzi mikrobiálne najbohatšie prostredia v ľudskom tele. Nachádzajú sa v nej stovky druhov baktérií, ale aj huby, vírusy a ďalšie mikroorganizmy. Každá časť úst – zuby, jazyk, ďasná či podnebie – má pritom odlišné mikrobiálne zloženie.
U zdravých ľudí je orálny mikrobiom relatívne stabilný a vyvážený. Prospešné baktérie sa navzájom regulujú, obmedzujú nadmerný rast patogénov a prispievajú k udržiavaniu miernej imunitnej rovnováhy. Táto stabilita je však citlivá na zmeny v životnom štýle, stravovaní, hygiene či celkovom zdravotnom stave.
Ak dôjde k narušeniu rovnováhy – napríklad pri dlhodobom zápale ďasien – mení sa nielen miestne prostredie v ústach, ale aj celková zápalová záťaž organizmu.
Súvislosti s rakovinou: čo vieme a čo nie
Niektoré observačné štúdie ukázali, že určité zloženie orálneho mikrobiomu sa častejšie vyskytuje u ľudí s rakovinou pankreasu alebo hrubého čreva. To znamená, že niektoré baktérie sa u týchto pacientov nachádzajú častejšie než u zdravých jedincov.
Z vedeckého hľadiska je však kľúčové zdôrazniť:
- nejde o dôkaz, že baktérie rakovinu spôsobujú
- mikrobiom môže byť markerom zvýšeného rizika, nie jeho príčinou
- nie je jasné, či sa zloženie mikrobiomu mení pred vznikom ochorenia, alebo až v jeho priebehu
Výskumníci preto hovoria o potenciálnej diagnostickej hodnote – analýza slín alebo zubného povlaku by v budúcnosti mohla pomôcť identifikovať osoby, u ktorých má zmysel venovať zvýšenú pozornosť preventívnym vyšetreniam. Zatiaľ však ide o oblasť výskumu, nie o klinickú prax.
Chronický zápal ako spoločný menovateľ
Jedným z hlavných mechanizmov, ktoré spájajú ochorenia úst s celkovým zdravím, je chronický zápal. Dlhodobý zápal ďasien je spojený so zvýšenou hladinou zápalových látok v tele, čo môže nepriamo prispievať k rozvoju srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu či iných chronických stavov.
Baktérie z úst sa môžu v malom množstve dostať do krvného obehu – napríklad cez drobné poranenia ďasien. U zdravého človeka si s tým imunitný systém zvyčajne poradí. Ak je však zápal dlhodobý a neliečený, zvyšuje sa záťaž pre imunitný systém, čo môže zhoršovať priebeh iných ochorení.
Mozog, srdce a ústa: opatrné hypotézy
Výskum sa venuje aj otázke, či môže dlhodobé ochorenie ďasien súvisieť so zmenami v mozgu, napríklad pri neurodegeneratívnych ochoreniach. V súčasnosti však platí, že:
- existujú len nepriame dôkazy a experimentálne modely
- mechanizmy nie sú jasne preukázané
- ide o hypotézy, nie o potvrdené fakty
Podobná opatrnosť platí aj pri spojení medzi parodontózou a infarktom či mozgovou príhodou. Súvislosť sa pripisuje najmä spoločným rizikovým faktorom a zápalu, nie priamemu pôsobeniu baktérií.
Prečo je výskum zložitý
Skúmanie mikrobiomu naráža na viaceré limity. Každý človek má jedinečné mikrobiálne zloženie, ktoré sa mení v čase. Zvieracie modely nemusia presne odrážať ľudské podmienky a etické dôvody vylučujú niektoré experimenty.
Preto sa vedci snažia najprv presne definovať, čo znamená „zdravý“ orálny mikrobiom, a až potom hodnotiť odchýlky od tejto rovnováhy.
Sliny ako nástroj budúcnosti
Sliny sú z hľadiska výskumu veľmi zaujímavé, pretože ich odber je jednoduchý a neinvazívny. Vedci v nich hľadajú biomarkery, ktoré by mohli v budúcnosti dopĺňať klasické diagnostické metódy. Zatiaľ však ide o výskumnú fázu, nie o bežne používaný skríning.
Čo môžeme urobiť dnes
Aj bez definitívnych záverov platí, že starostlivosť o ústnu dutinu je dôležitou súčasťou celkového zdravia. Z vedeckého hľadiska má zmysel:
- udržiavať pravidelnú a šetrnú ústnu hygienu
- obmedzovať nadmerný príjem cukru
- dbať na vyváženú stravu bohatú na vlákninu a zdravé tuky
- riešiť zápal ďasien včas a odborne
- vyhýbať sa nadmernému používaniu agresívnych antibakteriálnych ústnych vôd
Zdravý orálny mikrobiom síce nezaručuje ochranu pred vážnymi chorobami, no je jedným z faktorov, ktoré môžu prispieť k lepšej rovnováhe organizmu.
