V modernej psychológii existuje dobre zdokumentovaný jav: keď človek preberá na seba príliš veľkú mieru kontroly a zodpovednosti, dochádza k zvýšenému stresu, únave a narušeniu duševnej pohody. Napriek tomu mnohí veria, že bez tlaku by sa nič nehýbalo dopredu. Máme pocit, že ak poľavíme, veci sa zhoršia alebo stratíme kontrolu nad situáciou.
Pridávame teda na tempe, zvyšujeme nároky a čoraz viac sa sústredíme na výkon. Takýto prístup síce môže priniesť krátkodobý pocit poriadku, no dlhodobo vedie k únave a frustrácii. Dôvody sú jasné a dobre preskúmané.
Prečo tlak a kontrola nefungujú dlhodobo?
Výskumy ukazujú, že keď človek smeruje zmenu len cez vôľu, disciplínu a tlak na seba, často pracuje proti vlastným potrebám. Na začiatku sa môže zdať, že pevný plán a pravidlá prinášajú jasnosť. Avšak postupne začína narastať vnútorné napätie – prirodzený dôsledok toho, že náš mozog nefunguje optimálne pod dlhodobým stresom.
Psychologické teórie, najmä teória sebaurčenia (Deci & Ryan), hovoria, že pre dlhodobú motiváciu a spokojnosť potrebujeme tri základné psychologické potreby:
- autonómiu (možnosť rozhodovať sa podľa seba)
- kompetenciu (pocit, že zvládame to, čo robíme)
- vzťahovosť (podpora a spojenie s druhými ľuďmi)
Keď tieto potreby nie sú naplnené, ľudia si často vytvárajú náhradné stratégie – a veľmi často siahnu po zvýšenej kontrole, perfekcionizme a nadmernom výkone, pretože sú spoločensky oceňované a rýchlo dostupné.
To však nevedie k dlhodobej rovnováhe, práve naopak.
Čo sa deje, keď nahrádzame nenaplnené potreby výkonom?
Odborné poznatky poukazujú na jasné súvislosti:
- Keď chýba autonómia, človek často „tlačí“ na výkon, aby získal pocit kontroly.
- Keď chýba uznanie, výkon sa stáva spôsobom, ako si ho zaslúžiť.
- Keď chýba podpora, ľudia preberajú príliš veľa povinností, aby dokázali, že všetko zvládnu sami.
- Keď chýba priestor na oddych, človek má tendenciu považovať regeneráciu za zbytočný luxus.
Výsledok?
Chronický stres, vyčerpanie a postupná strata motivácie.
Toto korešponduje aj s mnohými výskumami o perfekcionizme a vyhorení, ktoré jasne ukazujú, že nadmerný tlak na výkon je jedným z hlavných rizikových faktorov psychického aj fyzického preťaženia.
Nie je to o tom robiť viac. Je to o tom rozumieť sebe.
Je vedecky potvrdené, že ľudia, ktorí dlhodobo fungujú najmä z povinnosti a tlaku, majú:
- nižší pocit životnej spokojnosti
- vyššie riziko úzkosti a vyhorenia
- slabšiu schopnosť regenerovať sa
- menšiu vnútornú motiváciu
Úľava často prichádza až v momente, keď sa človek dokáže vedome zastaviť a položiť si kľúčové otázky:
- Prečo mám vlastne potrebu tlačiť na seba?
- Čo sa snažím kontrolou vykompenzovať?
- Ktoré pravidlá sú skutočne moje a ktoré som iba prevzal od okolia?
Psychológovia sa zhodujú, že práve uvedomenie si vlastných potrieb je prvým krokom k trvalej zmene. Nie zvýšenie výkonu.
Cesta k rovnováhe
Skutočná zmena nevyžaduje to, aby sme zvládali viac, ale aby sme lepšie rozumeli sebe. Mnohé techniky osobného rozvoja preto pracujú s krátkymi zastaveniami, otázkami a uvedomením si vlastných limitov.
A práve na to sa zameriavajú aj moderné programy a výzvy – napríklad januárová výzva na FB Kondice, ktorá podporuje budovanie rovnováhy, zdravého vzťahu k sebe a realistického nastavenia hraníc.
