Každý, kto zarába, by si mal pravidelne odkladať aspoň malú časť svojho príjmu a budovať si tak finančnú rezervu. Odborníci často odporúčajú, aby to bolo aspoň desať percent z každej výplaty, no pri každodenných výdavkoch to môže byť omnoho náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Prečo je však nutné myslieť na rezervu a k akým nepríjemnostiam môže viesť jej absencia?
Prečo je finančná rezerva nevyhnutná
Finančná rezerva – inak povedané váš „finančný vankúš“ – by mala slúžiť ako záchrana v prípade núdze. Bez ohľadu na to, či žijete sami, alebo máte rodinu s viacerými deťmi, vždy môže nastať nečakaná situácia: prídete o prácu, dočasne ochoriete či budete nútení platiť nepredvídané výdavky. Práve v takých okamihoch oceníte, že ste si odkladali aj menšie čiastky.
Ako sa postupne dopracovať k takejto rezerve, aj keď aktuálne nezarábate veľké sumy? Aj malá suma odložená bokom pravidelne môže postupne narásť, hoci sa to spočiatku nezdá ako veľký pokrok.
Malé čiastky sa môžu postupne nazbierať
Nie každý si môže dovoliť odkladať mesačne stovky eur. Napriek tomu sa netreba nechať odradiť myšlienkou, že ak odložíte len pár desiatok eur mesačne, nič tým nedosiahnete. V dlhodobom horizonte aj malé pravidelné vklady dokážu pokryť jednorazové vyššie výdavky či uľahčia zvládnutie nepredvídanej krízy.
Ak túto rezervu nemáte a spoliehate sa na to, že „nejako bude“, vedzte, že v budúcnosti môžete naraziť na veľmi nepríjemnú situáciu. Môžete napríklad ochorieť, a tak klesne váš príjem, alebo môžete neplánovane prísť o zamestnanie. Vtedy sa aj sto eur navyše môže ukázať ako záchrana.
Koľko by sme mali mať nasporené?
Podľa ekonómov by sme si mali vytvoriť rezervu vo výške aspoň troch mesačných príjmov. Iní odborníci zas odporúčajú ešte prísnejšie pravidlo – sumu zodpovedajúcu šesťmesačným nákladom na život. Ak teda niekto zarába napríklad okolo 1 860 eur, vychádza to minimálne na 6 000 eur.
Lenže v mnohých domácnostiach to ani zďaleka nestačí a v praxi potrebujú na pokojnú existenciu vyšší obnos. Mnoho ľudí sa cíti finančne komfortnejšie až pri rezerve vo výške asi 10 000 eur. Až táto úroveň nasporenej sumy dokáže pokryť nevyhnutné účty, splátky a životné náklady na niekoľko mesiacov tak, aby ste mohli riešiť nečakané situácie bez okamžitej paniky.
Príklad rodinného rozpočtu
Predstavte si rodinu, ktorá musí mesačne zaplatiť nájom, energie, náklady na cestovanie, stravu, poistenie, prípadne telefónne paušály. K tomu sa pripočítajú aj rôzne menšie poplatky alebo neplánované výdavky (napríklad opravy práčky či auta). Keď všetko zrátate, nemusí vám stačiť ani 800 eur mesačne a na mnohé rodiny tak čakajú ešte vyššie faktúry. Logicky z toho vyplýva, že ak chceme dokázať prežiť aspoň pol roka bez riadneho príjmu, potrebujeme mnohokrát rezervu na úrovni 8 000 – 12 000 eur.
Finančná gramotnosť rozhoduje
Mnohí ľudia vo všeobecnosti nešetria ani vtedy, keď majú nadpriemerné zárobky. Sú schopní za mesiac minúť to, čo zarobia, len preto, že tieto peniaze momentálne majú k dispozícii. Práve preto mnohí špecialisti presadzujú, aby sa finančná gramotnosť u nás rozvíjala už na základných školách. Odkladať si časť výplaty bokom by mala byť samozrejmosť, nie luxus.
Nedávny prieskum, dokonca ukázal, že desať percent domácností nemá žiadnu finančnú rezervu a ďalšia tretina ľudí disponuje peniazmi najviac na jeden mesiac života bez príjmu. Ide o rizikovú situáciu, ktorá sa môže z minúty na minútu zmeniť na závažný problém.
Počítajte a násobte aspoň šiestimi
Ak si chcete ujasniť, koľko by ste si mali reálne nasporiť, skúste si dôkladne zosumarizovať mesačné výdavky. Spočítajte náklady na bývanie, stravu, energie, dopravu, školy, telefónne účty a poistky. A potom nezabudnite na „drobnú réžiu“ – deti potrebujú peniaze do školy, môže sa pokaziť auto či domáce spotrebiče.
Čokoľvek je výsledkom, vynásobte to aspoň šiestimi, aby ste mali rezervu na pol roka. Áno, vyjde vám pravdepodobne pomerne veľká suma, ktorá môže byť na hranici 10 000 eur. Netreba sa však nechať odradiť vysokým číslom. Dôležité je začať a byť vytrvalí.
Čo s odkladanými peniazmi?
Ľudia sa často pýtajú, či je lepšie držať peniaze na bežnom účte, prípadne ich vkladať do termínovaných vkladov, investovať, alebo voľné financie rozdeliť do viacerých produktov. Všeobecná rada býva taká, že pohotovostná rezerva – čiže peniaze, ktoré budete možno čoskoro potrebovať – by mala byť dostupná hneď a ideálne bez sankcií za výber. To znamená napríklad sporiaci účet s okamžitým prístupom k financiám. Ak však máte ambície odloženú sumu rozumne zhodnocovať, môžete zvážiť aj investície, no vždy s ohľadom na mieru rizika.
Dva milióny na dôchodok
Hoci sa doteraz spomínala suma približne 10 000 eur ako isté „krátkodobé“ minimum, ešte zásadnejšie je myslieť na vzdialenú budúcnosť, konkrétne na dôchodok. Ekonómovia kedysi tvrdili, že k zachovaniu určitej životnej úrovne v starobe môže postačiť pol milióna korún, no dnes sa odporúčania pohybujú skôr na úrovni 80 000 eur a viac.
Je zrejmé, že k takejto sume sa väčšina ľudí nedostane zo dňa na deň. Ak ale chcete prežiť penziu aspoň s približne rovnakým životným štandardom, na aký ste boli zvyknutí, musíte začať sporiť takmer od prvej výplaty. Svoj dôchodkový fond si takto vytvárate postupne, podobne ako „bezpečnostnú rezervu“ pre bežný život.
Čím skôr, tým lepšie
V praxi to znamená, že by sme mali odkladať aspoň 10 % z každého príjmu, už od začiatkov kariéry – ideálne teda „od škôlky“, čiže čo najskôr. Samozrejme, do týchto peňazí je dobré zasahovať čo najmenej, aby ste ich nechali pracovať a vytvárali si dlhodobú istotu.
V súčasnosti, keď rastú náklady na bývanie a bežný život, je šetrenie pre mnohých rodinnou alchýmiou. Mnohým ľuďom vypadne jedna výplata a zrazu sa spustí reťazová reakcia nedoplatkov, omeškaných faktúr či nutnosti brať nevýhodné krátkodobé pôžičky. Práve to však potvrdzuje, aké dôležité je tvoriť si rezervu, aj keď sa to zdá ťažké.
Na záver: „Niekedy to nejde inak“
Ak sa práve teraz necítite vo finančnej pohode a vaša výplata ledva pokrýva všetky mesačné výdavky, nezúfajte. Skúste prejsť všetky položky svojho rozpočtu, vyhodnoťte nutné aj menej dôležité veci, prípadne zvážte, či sa nedajú zmeniť niektoré fixné platby (napríklad zmluvy za telefón alebo internet). Každé euro, ktoré dokážete ušetriť, môže výrazne pomôcť.
Hoci sa dve tretiny obyvateľov stále radia medzi skupinu, ktorá nemá rezervu na dlhšie než jeden mesiac, stať sa jej súčasťou je veľké riziko. Nemusíte si odkladať obrovské čiastky naraz, dôležité je začať, aj keby to malo byť len pár eur mesačne. Postupom času uvidíte, že s dôslednou disciplínou a trochou skromnosti sa aj vaša finančná rezerva môže rozrásť na tisícky až desaťtisícky eur.
Pamätajte, že ak vám dnes chýba 10 000 eur na účte, zajtra môžete čeliť nečakanej životnej situácii, v ktorej by sa vám takáto suma nesmierne zišla. Preto nikdy nie je neskoro začať tvoriť si finančnú rezervu – či už veľkú, alebo aspoň malú, ktorá postupne narastie. Dôležité je mať vždy na zreteli, že aj pár ušetrených desiatok eur mesačne sa môže stať kľúčom k väčšej istote a kľudnejšiemu spánku.
