Stres je prirodzenou súčasťou ľudského života. Každý ho z času na čas zažije – pri pracovnom vypätí, v konfliktoch, pri chorobe či finančných problémoch. V krátkodobých situáciách môže byť stres dokonca užitočný, pretože nás nabudí k výkonu, zvýši pozornosť a pomáha rýchlejšie reagovať.
Problém však nastáva, keď sa stres stane trvalým stavom. Ak telo a myseľ nedostanú priestor na regeneráciu, hovoríme o chronickom strese – stave, ktorý postupne oslabuje celý organizmus.
Čo je vlastne chronický stres
Chronický stres vzniká vtedy, keď je človek dlhodobo vystavený záťaži, ktorú nedokáže spracovať alebo vyriešiť. Nervový systém ostáva v pohotovosti, telo neustále produkuje stresové hormóny – najmä kortizol a adrenalín. Tie síce krátkodobo pomáhajú zvládnuť náročné situácie, no pri dlhodobom pôsobení spôsobujú vážne fyzické aj psychické následky.
Ako sa prejavuje
Chronický stres sa môže prejavovať nenápadne, no jeho dôsledky bývajú postupne výraznejšie. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- pretrvávajúca únava a vyčerpanie
- problémy so spánkom – nespavosť, časté budenie, neosviežujúci spánok
- bolesti hlavy alebo napätie v šiji a ramenách
- problémy so sústredením, zábudlivosť
- podráždenosť, úzkosť, zmeny nálad
- tráviace ťažkosti (napr. podráždený žalúdok, nechutenstvo)
- a v niektorých prípadoch aj zvýšená potreba po jedle, alkohole alebo fajčení
Tieto prejavy môžu dlhodobo prerásť do vážnych zdravotných problémov.
Dôsledky chronického stresu na telo
Vedecké štúdie potvrdzujú, že dlhodobý stres ovplyvňuje viaceré telesné systémy:
- Imunitný systém:
Chronický stres znižuje obranyschopnosť tela. Zvyšuje náchylnosť na infekcie, spomaľuje hojenie rán a môže prispieť k zápalovým procesom v tele. - Srdcovo-cievny systém:
Neustále pôsobenie stresových hormónov zvyšuje krvný tlak a tep. Dlhodobo to môže prispieť k hypertenzii, ischemickej chorobe srdca či infarktu. - Tráviaci systém:
Stres ovplyvňuje aj trávenie – môže spôsobiť nevoľnosť, pálenie záhy, hnačku alebo zápchu. Dlhodobé napätie je spojené aj so syndrómom dráždivého čreva. - Metabolizmus:
Kortizol podporuje ukladanie tuku, zvyšuje hladinu glukózy v krvi a tým zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. - Mozog a nervový systém:
Pri dlhodobom strese sa zhoršuje pamäť, schopnosť sústrediť sa a rozhodovať. V extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k úbytku nervových spojení v oblastiach mozgu zodpovedných za emócie a učenie (napr. hipokampus).
Psychické následky
Chronický stres nie je len o únave či podráždenosti. Môže byť spúšťačom psychických porúch – najmä úzkostí, depresií a syndrómu vyhorenia.
Ak sa človek dlhodobo cíti zahltený povinnosťami a stratí radosť z vecí, ktoré ho kedysi napĺňali, ide o jasný signál, že organizmus je preťažený.
Ako stres zvládať a znížiť jeho účinok
Dobrá správa je, že chronický stres sa dá postupne zmierniť. Dôležité je zamerať sa na zdravý životný štýl a vedomé spomalenie:
- Pohyb:
Fyzická aktivita uvoľňuje endorfíny – tzv. hormóny šťastia. Pomáha spaľovať napätie a zlepšuje spánok. Stačí aj rýchla chôdza, plávanie či bicyklovanie. - Spánok:
Pravidelný režim spánku je nevyhnutný na obnovu psychickej rovnováhy. Odborníci odporúčajú spať 7–9 hodín denne. - Zdravá strava:
Jedálniček by mal byť pestrý, s dostatkom ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov a zdravých tukov. Vyhýbajte sa nadmernému množstvu kofeínu, alkoholu a cukru. - Relaxácia a meditácia:
Techniky ako hlboké dýchanie, joga, mindfulness alebo meditácia preukázateľne znižujú hladinu stresových hormónov. - Kontakt s prírodou:
Už krátky pobyt v prírode znižuje úzkosť a zlepšuje náladu. Pravidelné prechádzky v lese či parku majú doslova liečivý účinok na psychiku. - Podpora odborníka:
Ak sa stres dlhodobo nedarí zvládnuť, je vhodné vyhľadať psychológa alebo psychoterapeuta. Moderná terapia pomáha pochopiť príčiny stresu a naučiť sa, ako naň reagovať zdravšie.
Záver
Chronický stres je jedným z najväčších zdravotných rizík dnešnej doby. Nie je viditeľný, no postupne oslabuje celé telo a dušu. Oslabuje imunitu, srdce, trávenie aj psychiku – a pritom sa mu dá účinne predchádzať. Kľúčom je rovnováha medzi prácou a oddychom, zdravý pohyb, kvalitný spánok a vedomé spomalenie.
Naučiť sa zvládať stres nie je luxus – je to nevyhnutná súčasť zdravého života.
