Všetci dobre poznáme syndróm vyhorenia, ktorý vzniká kvôli prepracovanosti či stresu. Počuli ste však niekedy o jeho úplnom opaku – syndróme boreout? Ide o stav chronickej nudy, stereotypu a pocitu, že vaša práca nemá absolútne žiaden zmysel. Aj keď tento problém vyzerá na prvý pohľad menej nebezpečne, môže rovnako intenzívne poškodiť psychiku človeka.
Keď práca zdanlivo funguje, no človek vnútorne zíva prázdnotou
Navonok je všetko dokonalé – počítač plný tabuliek, kalendár nabitý stretnutiami, šálka kávy na stole. Vnútri človeka však vládne zvláštny druh ticha a prázdna. Žiadny stres ani tlak, iba otupujúca monotónnosť. Syndróm boreout je fenomén, o ktorom sa veľa nehovorí, a pritom podľa najnovších údajov môže postihovať až neuveriteľných 85 % zamestnancov.
Práve stereotyp, absencia výziev, nedostatočná komunikácia alebo nejasný účel práce vedú k pocitom stagnácie a mentálneho vyprázdnenia. Táto téma je dnes obzvlášť aktuálna, keďže približne 20 % pracovného trhu tvoria mladí ľudia z Generácie Z, ktorí kladú mimoriadny dôraz na zmysluplnosť svojej práce.
Starý problém v novom obale
„Boreout syndróm nie je v našom prostredí novinkou, ale stále o ňom nehovoríme dostatočne otvorene,“ hovorí psychoterapeutka, ktorá sa zaoberá duševným zdravím zamestnancov. „Už pred 90. rokmi bolo bežné, že mladí absolventi vykonávali prácu, ktorá bola viac o vydržaní pracovnej doby než o zmysluplnej činnosti. Vtedy však ešte tento problém nemal svoje pomenovanie,“ vysvetľuje.
Tento fenomén pomenovali až v roku 2007 švajčiarski odborníci Philippe Rothlin a Peter R. Werder vo svojej knihe „Diagnose Boreout“. Odvtedy sa postupne zvyšuje povedomie, že aj nuda dokáže byť pre psychiku toxická.
Nenápadný začiatok veľkých problémov
„Všetko začína nenápadne. Zamestnanec najprv cíti iba miernu nechuť k práci, potom prichádza únava a napokon vnútorné odpojenie sa od pracovnej reality,“ popisuje. Typickým znakom je aj hranie divadla zamestnanosti – človek predstiera, že je zavalený prácou, delí jednoduché úlohy na viacero malých častí alebo sa zúčastňuje stretnutí, ktoré nemajú jasný účel. Robí to nie preto, že by bol lenivý, ale pretože sa bojí, že vyjde najavo jeho nepotrebnosť. Chce udržať ilúziu, že patrí do kolektívu.
Človek trpiaci boreoutom paradoxne veľmi túži byť užitočný. Má schopnosti a talent, len ich nedokáže uplatniť. Dlhodobá frustrácia z nevyužitého potenciálu vedie k apatii, strate sebavedomia a dokonca aj k psychosomatickým problémom, úzkosti či depresii.
Syndróm boreout nepozná hranice
Mohlo by sa zdať, že chronická nuda je výsadou rutinných pozícií. Pravdou však je, že sa nevyhýba ani vysoko kvalifikovaným odborníkom či manažérom. „Rizikovou skupinou sú najmä tí, ktorí svoju identitu postavili výlučne na práci. Pre nich je strata zmyslu v pracovnej náplni obzvlášť bolestivá,“ varuje.
Typické príznaky boreoutu, ktoré psychoterapeutka často pozoruje u svojich klientov, zahŕňajú:
- pocit mentálnej stagnácie a nepotrebnosti
- zníženú produktivitu a motiváciu
- apatiu, prokrastináciu a vyhýbanie sa povinnostiam
- pokles sebavedomia, pocity viny, hanby a krízu pracovnej identity
- dlhodobo dokonca psychosomatické ťažkosti, úzkosti či depresie
Aj keď syndróm vyhorenia a boreout sú príčinne opačné – jeden vzniká z preťaženia, druhý z nedostatku stimulov – ich vážnosť je porovnateľná.
Prevencia v rukách manažérov
Dôležitým nástrojom na prevenciu boreoutu je citlivé vedenie manažérmi. Tí by mali pravidelne a otvorene komunikovať so zamestnancami o ich práci, dávať im priestor na sebarealizáciu a dbať na to, aby pracovná náplň zodpovedala schopnostiam a očakávaniam zamestnancov. Takisto je dôležité, aby zamestnanci boli schopní dávať svojim nadriadeným spätnú väzbu a otvorene hovoriť aj o „neviditeľnej práci“, ktorá často zostáva neocenená.
„Veľmi zjednodušene možno boreout prirovnať k situácii malého dieťaťa, ktoré nemá dostatok podnetov a začne byť apatické alebo naopak podráždené. Z dlhodobého hľadiska to nie je zdravé ani pre dieťa, ani pre dospelého človeka v pracovnom prostredí,“ vysvetľuje.
V psychoterapii sa potom odborníci so svojimi klientmi snažia hľadať nové možnosti, ako obnoviť zmysel práce, rozvíjať kreativitu a naučiť sa pracovať s negatívnymi pocitmi, ktoré syndróm boreout sprevádzajú. Pretože keď je práca zmysluplná a prináša radosť, život je predsa len oveľa farebnejší.
