Chrípka je často podceňované ochorenie, ktoré však môže mať veľmi vážne následky. Napriek tomu, že mnohí ľudia si ju mýlia s obyčajným prechladnutím, chrípka má každoročne na svedomí tisíce obetí, a to aj v krajinách s kvalitnou zdravotnou starostlivosťou. U nás pripisujú štatistiky chrípke každý rok dva až tri tisíce úmrtí v priebehu niekoľkých mesiacov. Mnohí ľudia sa však stále pýtajú, či má očkovanie proti chrípke zmysel, kedy je naň vhodný čas a kto by sa mal určite dať zaočkovať.
Prečo chrípka zabíja tisíce ľudí ročne?
Chrípka nie je len „silnejšia nádcha“. Ide o závažné vírusové ochorenie s výraznými príznakmi – môže prísť náhle a sprevádzať ju môžu vysoké horúčky, zimnica, bolesti svalov a kĺbov či celková slabosť. Chrípka je navyše vysoko nákazlivá a u citlivých a zraniteľných skupín ľudí môže vyvolať vážne komplikácie, ako je zápal pľúc či zhoršenie už existujúcich chronických problémov. Keďže ide o prenos kvapôčkovou infekciou, k šíreniu ochorenia prispieva aj to, že ľudia bežne chodia do práce alebo sa pohybujú v kolektíve aj s miernymi príznakmi, a tak nakazia ďalších.
Úmrtnosť na chrípku prudko stúpa u seniorov, ľudí s oslabenou imunitou či u pacientov s dlhodobými zdravotnými ťažkosťami. Presne v tejto skupine sa rok čo rok ukazuje, aký veľký vplyv môže mať aj sezónne vírusové ochorenie. Práve preto je očkovanie odporúčané najmä im, no v konečnom dôsledku môže poslúžiť každému, kto sa chce vyhnúť vážnemu priebehu choroby.
Kto by sa mal nechať zaočkovať?
Odborníci upozorňujú, že najviac ohrozenou skupinou sú seniori nad 60 rokov. V tejto vekovej kategórii sa totiž vyskytuje väčšina úmrtí spojených s chrípkou. Do rizikovej skupiny ďalej patria ľudia žijúci v domovoch sociálnych služieb, tehotné ženy a pacienti s chronickými ochoreniami, najmä srdcovo-cievnymi, respiračnými či metabolickými (napríklad cukrovkou). U tehotných žien je výhodou, že dieťa v prvých mesiacoch po narodení ťaží z protilátok získaných práve vďaka očkovaniu matky.
Ďalšou dôležitou skupinou je zdravotnícky personál. Lekári, zdravotné sestry a ostatní pracovníci v zdravotníctve sa môžu nakaziť od pacientov, no zároveň predstavujú riziko prenosu vírusu na oslabených ľudí. Prirodzene, očkovať sa môžu aj tí, ktorí do týchto rizikových skupín nepatria – posilnia tak svoju imunitu a znížia šancu, že v čase chrípkovej sezóny ochorejú.
Kedy je očkovanie najúčinnejšie?
Odborné odporúčania hovoria, že najvhodnejším obdobím na očkovanie proti chrípke sú mesiace október a november, kedy chrípková sezóna ešte len klope na dvere. V prípade, že ste to nestihli, očkovať sa môžete aj neskôr, avšak je dobré pamätať na to, že obranný účinok očkovacej látky sa naplno rozvinie približne po 10 až 14 dňoch. Epidémie chrípky sa v našich zemepisných šírkach najčastejšie objavujú v decembri a januári, takže ak sa rozhodnete pre očkovanie na poslednú chvíľu, rátajte s tým, že účinnosť môže prísť neskôr, než by ste čakali.
O zložení očkovacích látok každoročne rozhoduje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá vyhodnocuje, aké vírusové kmene kolujú vo svete a aké sa s najväčšou pravdepodobnosťou objavia v nadchádzajúcej sezóne. Ak sa jej podarí správne predpovedať dominantné varianty, účinnosť vakcíny môže podľa výskumov dosiahnuť až 80 %. U seniorov býva ochrana nižšia – ich riziko ochorenia sa však napriek tomu zníži približne o 40 až 60 %.
Prečo účinnosť občas kolíše?
Nie vždy je možné zostaviť vakcínu tak, aby presne pokrývala práve tie kmene, ktoré budú počas sezóny dominovať. Chrípkové vírusy sa dokážu rýchlo meniť a vyskytujú sa v rôznych líniách (napríklad A a B, z ktorých B-línie majú tiež viac „podvetiev“). Ak počas sezóny nečakane „vybuchne“ iný kmeň, účinnosť očkovacej látky výrazne klesá. Lekári však aj v takýchto prípadoch odporúčajú očkovanie, pretože aj čiastočná ochrana môže znamenať miernejší priebeh choroby či zabrániť ťažkým komplikáciám.
Typickým príkladom bol jeden z predošlých rokov, keď prekvapivo dominoval kmeň B-línie (Yamagata), zatiaľ čo vakcíny boli namiešané predovšetkým na iné kmene chrípky. V takýchto prípadoch môže účinnosť klesnúť až k jednociferným číslam, ale stále môže mať pre jedinca zmysel, najmä ak patrí do rizikovej skupiny.
Ako sa chrániť, ak sa zaočkovať nechcete alebo nemôžete?
Aj keď je očkovanie jedným z najúčinnejších spôsobov prevencie, existuje niekoľko základných pravidiel, ktoré pomôžu znížiť riziko nákazy. Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou, čiže pri kašli, kýchaní alebo dokonca pri hovorení. V chrípkovom období by sme si preto mali dôkladnejšie umývať ruky – nielen po návšteve toalety či verejných priestorov, ale aj vždy po príchode domov. Vírusy sa často zachytávajú na kľučkách dverí, madlách nákupných košíkov či na iných predmetoch, s ktorými prichádza do styku veľké množstvo ľudí.
Ak ochoriete, snažte sa vyhýbať blízkemu kontaktu s ostatnými. Odstup aspoň dva metre môže minimalizovať riziko prenosu. Použité vreckovky okamžite vyhoďte do uzavretého koša, aby ste predišli ďalšiemu šíreniu vírusu. Pri delení si spoločnej postele s chorým človekom je rozumné, ak sa na nevyhnutný čas presťahujete inde – najmä preto, aby ste chrípku nepreniesli na ďalších členov rodiny. Tieto odporúčania sú obzvlášť dôležité pri styku s najmenšími deťmi a seniormi, ktorí môžu mať oslabenú imunitu.
Chrípka je každý rok zodpovedná za tisíce úmrtí, pričom najviac ohrození sú starší ľudia, tehotné ženy a jedinci s chronickými ochoreniami. Odborníci sa zhodujú, že pre tieto skupiny je očkovanie jedno z najlepších riešení, ako sa vyhnúť vážnym komplikáciám. Najvhodnejším obdobím na očkovanie je jeseň, ideálne v októbri alebo novembri, no vakcínu je možné aplikovať aj neskôr. Účinnosť očkovania, ktorá môže dosahovať až 80 %, závisí od toho, či sa virológom podarí správne predpovedať dominantné kmene vírusu na nadchádzajúcu sezónu.
V rámci prevencie nesmieme zabúdať na pravidelné umývanie rúk, dodržiavanie zásad hygieny a vyhýbanie sa tesnému kontaktu s nakazenými. Tieto jednoduché kroky môžu znížiť riziko šírenia chrípky a jej komplikácií, ktoré môžu byť nebezpečné najmä pre tých najzraniteľnejších. Aj keď účinnosť vakcíny nemusí byť vždy dokonalá, jej prínosy – obzvlášť pre ohrozené skupiny – sú zreteľné a môžu pomôcť zachrániť nejeden ľudský život.
