Chren ste možno doteraz vnímali len ako doplnok k ovaru či iným ťažkým pokrmom, avšak táto tradícia nespočíva iba v tom, že svojou štipľavou chuťou dokáže jedlo ozvláštniť. V skutočnosti má chren množstvo pozitívnych účinkov na ľudský organizmus – staré bylinkárske tradície, ale aj moderné výskumy potvrdzujú jeho priaznivý vplyv na tráviaci trakt, vrátane podpory správneho fungovania žlčníka. Okrem toho pôsobí antibakteriálne, antivírusovo a antimykoticky, čo ocenili už naši predkovia, ktorí do chrenových listov balili maslo, aby dlhšie vydržalo čerstvé a nezhnedlo.
Prečo je chren taký účinný a zároveň si naň musíme dávať pozor
Hlavným dôvodom zdravotných účinkov chrenu sú horčičné silice – práve tie prinášajú aj známy prenikavý zápach a štipľavosť v očiach, keď chren strúhate. Pri väčšom množstve môžu tieto silice podráždiť sliznice (nos, ústa, žalúdok), pokožku alebo obličky, preto by ste pri manipulácii s chrenom i jeho konzumácii mali myslieť na rozumnú mieru. Pokiaľ to s ním nepreženiete, u dospelých osôb môže pôsobiť antimikrobiálne. V minulosti sa takisto používali obklady z čerstvo nastrúhaného chrenu na bolesti kĺbov, svalov a tiež pri silných bolestiach hlavy vrátane migrén. Pri migrénach sa odporúča prikladať obklad na oblasť siedmeho krčného stavca, pričom obklad môže priniesť citeľnú úľavu.
Pomazánka na podporu imunity a dýchacích ciest
V starých receptoch od našich starých mám by ste mohli natrafiť aj na chrenovú pomazánku. Okrem toho, že je chutná, obsahuje látky, ktoré majú priaznivý vplyv na imunitný systém, bojujú proti zápalom a uľahčujú vykašliavanie. Žiaľ, mnohí sme na takúto pomazánku pozabudli. Je pritom jednoduchá na prípravu – k nastrúhanému chrenu často pridávali aj zázvor a med, aby vznikla silná kombinácia účinných látok, ideálna najmä v zimnom období.
Vplyv chrenu na trávenie, obličky a dýchacie cesty
Účinné látky chrenu prechádzajú najprv vstrebávaním v tenkom čreve a následne sa vylučujú obličkami a pľúcami. Preto má chren priaznivý vplyv aj na močové cesty a dýchací systém. Jeho schopnosť pomáhať uvoľňovať hlieny pri dráždivom a dlhodobom suchom kašli sa využívala už oddávna – dýchacie cesty sa lepšie prečistili a kašeľ ustupoval. V bylinkárskych knihách sa dokonca spomína, že chren podporuje rozpúšťanie žlčníkových kameňov a zvykol sa používať pri rôznych ťažkostiach s obličkami či vylučovacím ústrojenstvom všeobecne.
Koreninový ocot z chrenu – úľava pre kĺby a svaly
Recept na chrenový ocot, ktorý je skvelý na potieranie boľavých svalov alebo kĺbov. Postup je jednoduchý:
- Nastrúhajte chren na jemnom strúhadle.
- Vložte ho do uzatvárateľnej nádoby a zalejte jablčným (alebo iným kvalitným ovocným) octom tak, aby bol celý chren ponorený.
- Ocot by mal hladinou presahovať chren približne o 2 až 3 cm.
- Nechajte macerovať okolo 20 dní, potom prefiltrujte.
Výsledným chrenovým octom si potierajte svaly, kĺby či boľavé kríže. Staršie generácie potvrdzujú, že už po krátkom čase cítite úľavu pri reumatických či iných bolestiach.
Ďalšie spôsoby, ako chren využiť
- Chrenové víno
V literatúre sa neraz spomína ako “nápoj mladosti” kvôli jeho povzbudivému účinku. Pri správnej príprave môže pomôcť pri prechladnutí alebo ako prevencia v čase zvýšeného výskytu vírusových ochorení. - Chrenová pomazánka
Nastrúhaný čerstvý chren môžete zmiešať so smotanou či tvarohom, prípadne pridať trošku zázvoru na zvýraznenie chuti aj účinku. Staršie recepty počítali aj s prídavkom medu, ktorý zjemní štipľavosť a doplní prírodné antibiotické vlastnosti. - Obklad z čerstvého chrenu
Pokiaľ chcete chren použiť ako obklad, siahnite maximálne po jednom centimetri koreňa. Väčšie množstvo by mohlo pokožku silno dráždiť. Aj tak je však vhodné priložiť chren tak, aby nebol priamo na holej koži, napríklad cez tenkú vrstvu látky. - Chren v mede
Chren je v mede užitočným pomocníkom pri kašli – podporuje vykašliavanie a má protizápalové účinky.
Vo všetkých prípadoch je ideálne využívať čerstvo vykopaný koreň – najlepšie na jeseň, keď je obsah účinných látok najvyšší. Sušenie či dlhé skladovanie totiž znižuje koncentráciu horčičných silíc. Ak chren potrebujete uchovať, skúste ho vložiť do debničky s mierne navlhčeným pieskom alebo ho zabaliť do papiera a uložiť do chladničky. Dokonca sa odporúča koreň zamraziť, aby si zachoval čo najviac aktívnych látok.
Kde chren (ne)hľadať a prečo?
Hoci chren kúpite prakticky celoročne v bežných obchodoch, najsilnejšie účinky má ten, ktorý rastie vo voľnej prírode. Nájsť ho môžete na lúkach, pasienkoch, v priekopách či popri cestách. Odporúča sa však dbať na čistotu prostredia, kde chren rastie, aby nebol kontaminovaný napríklad výfukovými plynmi alebo chemikáliami. Spoznáte ho podľa mohutných listov, dlhých až do 60 cm, a výrazne štipľavej chuti. Samotný koreň môže dosahovať dĺžku 50 cm a hrúbku až 5 cm, pričom sa na konci môže rozvetvovať.
Zaujímavé je, že jedlé a jemne pikantné sú aj jeho kvety, ktoré vzhľadom a štipľavosťou pripomínajú reďkovku. Nie je to náhoda – chren patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kam zaraďujeme napríklad horčicu, žeruchu či reďkev siatu.
Vitamíny, minerály a ďalšie cenné látky
Chren obsahuje vitamíny (najmä vitamín C) a množstvo minerálov; rôzne zdroje sa líšia v tom, ktorým minerálom pripisujú najväčší význam, no všeobecne sa uznáva, že táto koreňová zelenina je bohatá na prospešné mikronutrienty. Oveľa viac sa v súčasnosti zdôrazňujú fytoncídne látky (rastlinné antibiotiká), silice a glykosidy. Práve tie stoja za väčšinou spomínaných zdravotných účinkov.
Okrem toho, že chren pomáha pri rôznych zápalových procesoch v tele, niektoré výskumy naznačujú, že môže prispieť k znižovaniu rizika nádorových ochorení. Vďaka antimikrobiálnym vlastnostiam sa v minulosti zvyklo do chrenových listov baliť maslo, aby nezhnedlo a dlhšie odolávalo skaze.
Kus histórie
Chren sa v našich končinách vyskytuje už celé stáročia. Do strednej Európy ho priniesli mnísi, ktorí ho pestovali v kláštorných záhradách pre jeho liečivé vlastnosti, pravdepodobne už počas sťahovania národov. Prvá písomná zmienka o chrene sa objavuje už v 12. storočí u Hildegardy z Bingenu, známej liečiteľky a mystičky. Rastlina pochádza pôvodne z južnej a juhovýchodnej Európy, odkiaľ sa rozšírila do našich zemepisných šírok, najprv do záhrad, neskôr aj na lúky a okraje ciest.
Zhrnutie na záver:
Chren, táto štipľavá, no neobyčajne užitočná koreňová zelenina, by nemal byť len okrajovým doplnkom nášho jedálnička. Jeho antibakteriálne, antivírusové a antimykotické účinky, schopnosť podporiť trávenie a uľaviť pri kašli či bolestiach kĺbov z neho robia cenného spojenca pri rôznych zdravotných ťažkostiach. Či už sa rozhodnete vyskúšať chrenovú pomazánku, obklad z čerstvého koreňa, alebo ho pridáte do tinktúry či vína, jeho prirodzenú silu by ste rozhodne nemali podceňovať.
