Niektorí ľudia milujú skoré rána, iní sú zase presným opakom a fungujú najlepšie až v neskorých nočných hodinách. Práve druhá skupina, označovaná často ako „nočné sovy“, má určité špecifické charakteristiky a môže sa potýkať s určitými problémami súvisiacimi so spánkovými návykmi.
Čo spôsobuje, že niekto preferuje neskoré zaspávanie, zatiaľ čo iný prirodzene vstáva už za svitania? Za všetkým stoja takzvané chronotypy – teda vnútorné biologické hodiny každého človeka. Tie určujú, v akých hodinách je človek najviac aktívny a kedy prirodzene cíti únavu. Preto niektorí ľudia ľahko zaspávajú už večer okolo deviatej, zatiaľ čo iným robí problém zaspať skôr ako po polnoci.
Charakteristické črty ľudí, ktorí chodia spať neskoro
Rôzne výskumy ukazujú, že ľudia s preferenciou neskorého zaspávania majú spoločné niektoré typické črty a sklon k určitým psychologickým a emočným problémom. Často ide o osoby s bohatým vnútorným svetom, ktoré bývajú viac introvertné ako extrovertné. Sú kreatívni, inteligentní, no môžu byť aj emočne citlivejší a náchylnejší na stres či negatívne emócie.
Jednou z opakovane potvrdených charakteristík ľudí, ktorí pravidelne ponocujú, je vyššia miera emočnej nestability (neurotizmus). Práve preto títo ľudia častejšie prežívajú pocity úzkosti, smútku či frustrácie, ktoré môžu byť spojené s nedostatkom kvalitného a pravidelného spánku.
Vplyv ponocovania na každodenný život
Dlhodobé ponocovanie môže mať negatívne následky aj na celkovú kvalitu života. Často vedie k tomu, že ľudia menej často vyhľadávajú príjemné či pozitívne aktivity počas dňa, čo prispieva k prehlbovaniu negatívnych nálad a zhoršovaniu psychického zdravia.
Ponocovanie sa často spája aj s prokrastináciou pred spánkom. Tá však nie je len dôsledkom zlej organizácie času alebo nedostatku disciplíny, ale často ide o dôsledok problémov s reguláciou emócií. Mnohí ľudia odkladajú zaspávanie, pretože v nich vyvoláva úzkosť alebo nepríjemné pocity.
Prečo je dôležitý kvalitný a dostatočne dlhý spánok?
Všeobecné odporúčania odborníkov hovoria, že dospelý človek by mal denne spať približne 7 až 9 hodín. Dostatočný a kvalitný spánok je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu, reguláciu emócií, zvládanie stresu a celkové zdravie.
Chronické ponocovanie môže dlhodobo zvyšovať riziko vzniku depresie, úzkostí, ale aj telesných zdravotných problémov. Nedostatok spánku negatívne ovplyvňuje koncentráciu, pamäť a schopnosť zvládať každodenné aktivity.
Ako zlepšiť svoje spánkové návyky?
Aby ste predišli negatívnym dôsledkom ponocovania, odborníci odporúčajú dodržiavať pravidelný spánkový režim a pracovať na takzvanej spánkovej hygiene. Medzi účinné stratégie patrí napríklad:
- pravidelný čas ukladania sa na spánok a vstávania,
- obmedzenie používania elektronických zariadení pred spaním,
- vytvorenie pokojného a tmavého prostredia v spálni,
- relaxačné techniky, ktoré pomáhajú zvládnuť úzkosť pred spaním.
Výskumy tiež naznačujú, že zvládnutie negatívnych emócií a úzkostí pred spánkom môže výrazne pomôcť ľuďom s preferenciou nočného režimu, aby dosiahli lepšiu kvalitu života.
Ak pravidelne ponocujete a cítite, že sa to negatívne odráža na vašom živote, možno je čas zamyslieť sa nad zmenou niektorých návykov a lepšie spoznať potreby svojho tela a mysle.
