Dĺžka života nie je daná len genetickou výbavou. Hoci gény zohrávajú svoju úlohu, odborníci sa zhodujú, že na tom, koľko rokov prežijeme a v akej kondícii, sa výrazne podieľa náš každodenný životný štýl. To, ako sa hýbeme, spíme, vystavujeme sa svetlu či aké prostredie vytvárame svojmu telu, môže rozhodovať o tom, či budeme v starobe aktívni, alebo odkázaní na pomoc iných.
Podľa štatistík sa dnes muži v našom regióne dožívajú v priemere okolo 77 rokov, ženy približne 83 rokov. Samotné čísla však nie sú to najdôležitejšie. Skutočným cieľom je prežiť čo najviac rokov v dobrom zdraví, s dostatkom energie a bez vážnych obmedzení.
Pohyb je základ, bez ktorého to nejde
Ak existuje jeden faktor, ktorý sa v súvislosti s dlhovekosťou opakuje najčastejšie, je to pravidelný pohyb. Ľudia, ktorí sa dožívajú vysokého veku, majú spoločné jedno – nezvykli tráviť dni nečinne. Pohyb udržiava svaly, kĺby, srdce aj cievy v lepšom stave a výrazne znižuje riziko civilizačných ochorení.
Zároveň sa ukazuje, že dlhé sedenie je pre telo problémom samo o sebe, aj keď človek pravidelne športuje. Niekoľko hodín denne strávených bez pohybu zvyšuje riziko srdcových ochorení, cukrovky aj predčasného úmrtia.
Dobrou správou je, že pohyb nemusí znamenať hodiny v posilňovni. Úplne stačí:
- aspoň 30 minút pohybu denne, pokojne rozdelených na kratšie časti
- pravidelné prechádzky, chôdza po schodoch či bicykel
- krátke prestávky na pretiahnutie počas sedavej práce
- pohyb pri bežných činnostiach, ako je upratovanie či práca v záhrade
Svetlo ovplyvňuje viac, než si myslíme
Ľudské telo funguje podľa vnútorných biologických hodín, ktoré sa riadia striedaním svetla a tmy. Prirodzené denné svetlo pomáha udržiavať správny rytmus spánku a bdenia, ovplyvňuje hladiny hormónov, náladu aj celkovú vitalitu.
Moderný život však tento prirodzený cyklus často narúša. Umelé osvetlenie a najmä modré svetlo z obrazoviek mobilov, počítačov a televízorov posúvajú večernú ospalosť a zhoršujú kvalitu spánku. Dlhodobo narušený spánok pritom súvisí s vyšším rizikom viacerých zdravotných problémov.
Odborníci preto odporúčajú:
- tráviť počas dňa čo najviac času pri prirodzenom svetle
- večer svetlá stlmiť a uprednostniť teplejšie odtiene
- obmedziť používanie obrazoviek aspoň hodinu pred spaním
Slnko a vitamín D: áno, ale s mierou
Slnečné žiarenie je pre telo dôležité aj preto, že umožňuje tvorbu vitamínu D. Ten zohráva významnú úlohu pri udržiavaní zdravých kostí, zubov a správnej funkcie imunitného systému. Jeho nedostatok sa môže prejaviť únavou, slabosťou svalov, častejšími infekciami či zhoršenou náladou.
Na druhej strane nadmerné opaľovanie bez ochrany zvyšuje riziko poškodenia pokožky. Ideálnym riešením je rozumná rovnováha – krátky pobyt na slnku niekoľkokrát do týždňa, bez spálenia pokožky. Vitamín D možno doplniť aj zo stravy, napríklad z tučných morských rýb, vajec alebo mliečnych výrobkov. Výživové doplnky majú zmysel najmä v zimných mesiacoch, ideálne po konzultácii s lekárom.
Plasty v kuchyni: menej je viac
Plastové obaly sú dnes všadeprítomné, no práve pri jedle a nápojoch si zaslúžia zvýšenú opatrnosť. Výskumy ukazujú, že pri zahrievaní plastov, najmä v mikrovlnnej rúre, sa môžu uvoľňovať drobné plastové častice a ďalšie látky, ktoré telu neprospievajú.
Najjednoduchšie zásady, ktoré majú zmysel:
- nezohrievať jedlo v plastových nádobách, ale v skle alebo keramike
- nevystavovať plastové fľaše teplu ani priamemu slnku
- poškodené alebo staré plastové nádoby radšej vyradiť
- pri horúcich nápojoch uprednostniť neplastové obaly
Nie je cieľom vyvolávať paniku, ale zbytočne nezvyšovať záťaž organizmu tam, kde sa jej dá ľahko vyhnúť.
Malé zmeny, veľký rozdiel
Dlhý a kvalitný život nie je výsledkom jedného rozhodnutia, ale množstva drobných návykov. Pravidelný pohyb, rešpektovanie prirodzeného rytmu dňa a noci, rozumný pobyt na slnku a opatrnosť pri každodenných maličkostiach, ako je ohrev jedla, môžu v súčte znamenať zásadný rozdiel.
Nejde o dokonalosť, ale o dlhodobú rovnováhu, vďaka ktorej má telo väčšiu šancu slúžiť dobre aj vo vyššom veku.
