Túžba po dieťati je jednou z najsilnejších životných potrieb. Pre väčšinu žien je materstvo prirodzenou súčasťou života. Nie vždy sa však podarí nájsť správneho partnera v čase, keď je organizmus ešte dostatočne plodný. Čo robiť, ak roky ubiehajú, biologické hodiny neúprosne tikajú a vhodný muž do života stále neprichádza?
Vek a šanca na otehotnenie
Plodnosť ženy úzko súvisí s vekom. Najvyššia je približne medzi 20. až 30. rokom života. Po 35. roku začína prudko klesať a po 40. roku sú prirodzené tehotenstvá už veľmi zriedkavé. Aj preto sa mnohé ženy dostávajú pod časový tlak – cítia, že by už chceli dieťa, no partner buď chýba, alebo ešte nie je pripravený stať sa otcom.
Prečo ženy materstvo odkladajú
Moderná spoločnosť sa výrazne zmenila. Kedysi bolo bežné, že s deťmi pomáhali celé rodiny a najmä staré mamy. Dnes ženy často nemajú k dispozícii takúto podporu, a preto sa rozhodujú pre materstvo až vtedy, keď sú finančne nezávislé a vedia sa o dieťa postarať samy. To však znamená, že do materstva vstupujú neskôr, keď už je otehotnenie biologicky náročnejšie.
Umelé oplodnenie a legislatíva
Jedným z riešení je asistovaná reprodukcia. Rozdiely medzi krajinami Európy sú však výrazné.
- Západná a severná Európa – vo viacerých štátoch môžu umelé oplodnenie podstúpiť aj single ženy alebo lesbické páry. Legislatíva tu spravidla nerozlišuje medzi typmi vzťahov a každá žena má rovnaké právo na liečbu neplodnosti.
- Stredná a východná Európa – tieto krajiny sú podstatne prísnejšie. Väčšinou povoľujú asistovanú reprodukciu iba heterosexuálnym párom, často dokonca len manželom. V Česku ani na Slovensku zatiaľ single ženy alebo páry rovnakého pohlavia nemajú zákonnú možnosť využiť oficiálne umelé oplodnenie.
Preto niektoré ženy cestujú do zahraničia, kde im kliniky môžu poskytnúť anonymného darcu spermií a bezpečné podmienky.
Obchádzanie pravidiel
Existujú aj prípady, keď sa žena obracia na kliniku s mužom, ktorý sa formálne prezentuje ako partner. Z právneho hľadiska to však môže priniesť komplikácie – ak by muž neskôr žiadal o určenie otcovstva alebo kontakt s dieťaťom, mohol by uspieť. Rovnako žena by od neho mohla vymáhať výživné. Takéto dohody „na dobré slovo“ teda nie sú právne bezpečné.
Rizikové cesty mimo kliniky
Niektoré ženy volia neoficiálne riešenia a hľadajú anonymného darcu cez internet alebo rôzne zoznamky. Tento spôsob je však mimoriadne rizikový.
- Zdravotné riziká – darcovia na klinikách prechádzajú dôkladným zdravotným a genetickým vyšetrením. Pri súkromných dohodách nič také neexistuje, takže hrozí prenos chorôb či genetických porúch.
- Právne riziká – aj anonymný darca sa môže kedykoľvek domáhať práv otca, ak sa jeho totožnosť odhalí. Naopak, žena môže žiadať výživné. Zákon totiž chráni dieťa, nie dohodu medzi dospelými.
Psychologická a spoločenská rovina
Okrem právnych a zdravotných otázok je tu aj psychologická stránka. Každé dieťa sa skôr či neskôr začne pýtať na svojho otca. Je preto dôležité, aby bola žena pripravená otvorene vysvetliť okolnosti jeho narodenia. V spoločnosti, kde sa asistovaná reprodukcia stáva čoraz bežnejšou, však deti bez klasickej rodinnej štruktúry už nie sú výnimkou.
Túžba po dieťati je prirodzená a pochopiteľná. No ak žena nemá partnera a rozhodne sa pre materstvo sama, musí si byť vedomá všetkých právnych, zdravotných aj psychologických dôsledkov. Najbezpečnejšou cestou zostáva oficiálna liečba na klinike, avšak v krajinách strednej Európy ju môžu využiť len páry. Preto veľa žien volí cestu do zahraničia, kde sú pravidlá liberálnejšie.
