Strach je jednou zo základných ľudských emócií, ktorá nás sprevádza od nepamäti. V mnohých situáciách funguje ako obranný mechanizmus, chráni nás pred nebezpečenstvom a pomáha nám prežiť. No kým niektorých desia veci, ako sú výšky či pavúky, existujú ľudia, ktorých úzkosť pramení z úplne bežných, každodenných záležitostí. Čo ak niekto prežíva panický strach napríklad z obyčajnej chôdze, stromov, práce či dokonca kníh?
V nasledujúcich riadkoch preskúmame päť menej známych druhov fóbií, ktoré dokážu ich nositeľom extrémne sťažiť život. Vysvetlíme možné príčiny ich vzniku a priblížime, aké metódy odborníci ponúkajú na zmiernenie týchto stavov.
Strach ako prirodzený ochranca, ktorý sa môže zmeniť na prekážku
Fóbie sa definujú ako iracionálny, pretrvávajúci a intenzívny strach z konkrétneho objektu alebo situácie. V bežnom živote poznáme najmä klaustrofóbiu (strach z uzavretých priestorov) či arachnofóbiu (strach z pavúkov). Lenže existuje nespočetne veľa ďalších typov, pričom niektoré z nich môžu znieť pre väčšinu ľudí zvláštne až úsmevne. Pre človeka, ktorý nimi trpí, však ide o reálnu hrozbu, ktorá mu znemožňuje normálne fungovať.
Strach môže vznikať na základe traumatického zážitku, výchovy, ale aj cez pozorovanie iných (napríklad malých detí, ktoré vidia rodičov reagovať úzkostlivo na určitú situáciu). Mozog si vytvorí spojenie medzi podnetom a pocitom ohrozenia. Vtedy sa spúšťa panická reakcia sprevádzaná búšením srdca, zvýšeným potením, sucho v ústach či dokonca pocitom na omdletie. Ak človek takýmto stavom čelí dlhodobo, je normálne, že sa snaží danej veci vyhnúť – a tým sa fóbia ešte viac prehlbuje.
Nižšie nájdete výber piatich menej známych, no o to nepríjemnejších fóbií, ktoré dokážu človeka izolovať od sveta a výrazne mu brániť v každodenných aktivitách.
1. Alektorofóbia: Strach zo sliepok (a niekedy aj z vajec)
Alektorofóbia označuje panický strach zo sliepok, prípadne z hydiny všeobecne. Môže mať viacero podôb – niekto sa obáva iba živých vtákov, iný nedokáže zniesť ani pohľad na vajcia či ich perie. Pre postihnutého človeka je už len predstava, že sa ocitne v blízkosti sliepok, desivá, nieto ešte keby mal ísť na dedinský dvor či hydinovú farmu.
- Ako môže vzniknúť?
Často ide o následok traumatického zážitku z detstva, napríklad keď niekoho naháňal rozrušený kohút. Mozog si potom vytvorí pevné spojenie medzi sliepkou a ohrozením. - Ako sa prejavuje?
Pri kontakte alebo už len pri pomyslení na sliepky sa spúšťa silná úzkosť, búšenie srdca, potenie, prípadne trasenie rúk. Niekto sa vyhýba nielen farmám, ale aj regálom s vajíčkami v obchode. - Ako bojovať s alektorofóbiou?
Dôležité je pracovať s odborníkom, ktorý pomôže človeku postupne sa vystavovať tomu, čoho sa bojí (tzv. expozičná terapia), a zároveň rozobrať pôvod traumy.
2. Basifóbia: Strach z chôdze
Chôdza je pre väčšinu z nás taká prirodzená činnosť, že sa nad ňou ani nezamýšľame. Basifóbik však pri každom kroku zápasí s neovládateľným strachom, že spadne a vážne sa zraní. Často to pramení z predchádzajúceho úrazu či komplikovanej operácie dolných končatín.
- Prečo sa basifóbia neodstráni automaticky po uzdravení?
Hoci sa fyzické poranenie zahojí, v mysli zostáva spomienka na intenzívnu bolesť alebo strach z pádu. Mozog spúšťa poplach aj pri úplne normálnej chôdzi. - Ako vyzerá život s basifóbiou?
Niektorí ľudia s touto fóbiou sa radšej pohybujú pomocou bariel alebo invalidného vozíka, hoci z lekárskeho hľadiska by mohli chodiť normálne. Vyhýbajú sa dlhším presunom, snažia sa minimalizovať akúkoľvek aktivitu mimo domu, čo vedie k sociálnej izolácii. - Pomoc existuje
Opäť je vhodné spojiť sa s psychológom či psychiatrom, ktorí môžu odporučiť kognitívno-behaviorálnu terapiu. Takisto sa osvedčilo postupné trénovanie chôdze s oporou a aktívna fyzioterapia, aby človek získal naspäť stratenú istotu.
3. Ergofóbia: Strach z práce (nie len obyčajná nechuť)
Hoci to môže znieť ako vtip či obyčajná lenivosť, ergofóbia je reálna psychická porucha, pri ktorej má človek panický strach z práce a všetkého, čo s ňou súvisí. Tento strach môže byť napojený na obavy zo zlyhania, neistoty, šikany na pracovisku či z prehnaného stresu a vyhorenia.
- Ako sa ergofóbia prejavuje už v detstve?
Ergofóbia sa môže začať formovať už počas školskej dochádzky. Niektoré deti zažívajú panické ataky pred skúškami alebo sa boja prezentovať pred celou triedou, čo môže postupne prerásť do strachu z akejkoľvek formy výkonu. - Dospelosť a práca
V dospelosti sa tento strach premietne do pracovného života. Dotyčný sa vyhýba nastúpeniu do zamestnania, neustále strieda pracovné miesta, alebo sa vyhovára na množstvo iných dôvodov, prečo nemôže pracovať. - Odporúčania na zvládanie ergofóbie
Pomáhajú terapeutické rozhovory, kde sa hľadá koreň strachu (trauma, zlé zážitky z predošlých zamestnaní, nízke sebavedomie). Niekedy sú nutné aj antidepresíva či anxiolytiká (lieky proti úzkosti), vždy však pod lekárskym dohľadom.
Zaujímavosť
Niektorí ergofobici sa dokážu zamestnať len na veľmi krátky čas, prípadne pracujú výhradne z domu, kde nemusia prichádzať do osobného kontaktu s inými ľuďmi. Všetko preto, aby sa vyhli stresujúcim situáciám či tlaku na výkon.
4. Bibliofóbia: Strach z kníh
Pre milovníkov čítania môže byť myšlienka strachu z kníh nepochopiteľná. Bibliofóbia však nie je len obyčajný odpor k literatúre – ide o stav, keď sa človeku pri pohľade na knihu alebo pri pomyslení na čítanie spúšťa úzkosť.
- Kde sa tento strach berie?
Najčastejšie má korene v detstve. Dieťa mohlo naraziť na príliš prísneho učiteľa, ktorý ho neustále kontroloval alebo trestal, ak neprečítalo určený text správne. Niekedy to môže byť spojené aj so strachom, že textu neporozumie, alebo bude pri čítaní robiť chyby. - Priebeh bibliofóbie
Bibliofóbik môže byť v poriadku pri krátkych článkoch či jednoduchých textoch, no hrubá kniha mu naháňa hrôzu. Iní ľudia sa boja akýchkoľvek kníh, bez ohľadu na žáner či dĺžku. - Prečo je to problém?
Škola, povinné čítanie, ale aj bežný život často vyžadujú čítanie rôznych textov (návody, dokumenty, zmluvy). Ak sa človek cíti paralyzovaný pri pohľade na knihu, môže mať vážne problémy s učením alebo pracovným uplatnením.
5. Dendrofóbia: Strach zo stromov
Prechádzka lesom je pre mnohých z nás príjemný spôsob relaxu, no pre dendrofobika je to situácia nabitá hrôzou. Stromy, ich konáre, lístie, dokonca aj korene ho dokážu vydesiť k panike. Dotyčný môže mať pocit, že sa na neho strom zvalí, že je príliš vysoký alebo že sa v jeho blízkosti stane niečo nebezpečné.
- Potenciálne príčiny
Dendrofóbia často pramení z traumatického zážitku, napríklad keď na človeka spadol strom počas búrky alebo videl nehodu spôsobenú padajúcim konárom. Hoci je takýto incident zriedkavý, mozog si situáciu uloží ako „les = nebezpečenstvo“. - Aký má dopad na život?
Môže sa stať, že sa človek úplne vyhýba lesom, parkom, záhradám s vysokými stromami alebo dokonca uliciam so stromoradím. To vedie k obmedzeniu voľnočasových aktivít a niekedy dokonca k problematickému pohybu v mestskom prostredí.
Ako si poradiť s nezvyčajnými fóbiami?
Život s fóbiou, či už je to tá „klasická“, alebo nejaká špecifická a menej známa, nie je jednoduchý. Napriek tomu existujú možnosti, ako ťažké úzkostné stavy zmierniť a v ideálnom prípade ich aj prekonať.
Vyhľadať odbornú pomoc
Psychológovia a psychiatri majú skúsenosti s rôznymi fóbiami a dokážu navrhnúť účinnú liečbu. Okrem kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT) sa často využíva expozičná terapia, pri ktorej sa človek postupne dostáva do kontrolovaného kontaktu s tým, čoho sa bojí, a učí sa reagovať inak.Sebapoznanie a práca na sebe
Veľký význam má aj schopnosť uvedomiť si vlastné reakcie, spúšťače a nepríjemné myšlienky. Techniky ako mindfulness (všímavosť) či relaxačné cvičenia (dychové techniky, progresívna svalová relaxácia) môžu pomôcť pri akútnych prejavoch úzkosti.Podpora okolia
Ak má človek priateľov alebo rodinu, ktorí mu rozumejú a podporujú ho, môže to výrazne uľahčiť cestu k zvládaniu fóbie. Nie je na škodu ani vyhľadať skupinovú terapiu alebo komunitu na internete, kde ľudia zdieľajú podobné skúsenosti.Postupné vystavovanie sa strachu
Pod vedením odborníka alebo aj s blízkymi osobami sa môže človek postupne (a v bezpečnom prostredí) približovať k predmetu svojho strachu. Dôležité je robiť malé kroky a oslavovať každý posun vpred.
Záver
Fóbie, najmä tie nezvyčajné, sa môžu zdať ostatným nepochopiteľné či dokonca vtipné. Pre ľudí, ktorí nimi trpia, však predstavujú obrovskú záťaž a môžu ovplyvniť ich každodenný život – od bežných nákupov až po bežné aktivity ako prechádzka či čítanie.
Ak máte pocit, že aj vás niečo podobné obmedzuje, nebojte sa vyhľadať pomoc. Rozhovor s odborníkom, podpora rodiny a priateľov, ale aj trpezlivé a postupné vystavovanie sa tomu, čoho sa obávate, môžu priniesť úľavu. Strach nie je nepriateľ, pokiaľ sa naučíme rozumieť jeho príčinám a vieme s ním pracovať. Niektoré fóbie sú síce vytrvalé, no nie je nemožné ich prekonať alebo aspoň utlmiť ich negatívny dopad.
Dôležitá myšlienka na záver:
Fóbiou sa život nekončí. Aj keď je pre vás strach momentálne veľkou prekážkou, vždy existuje cesta, ako ho zvládnuť či zmeniť. Nebojte sa o svojich obavách hovoriť a hľadajte pomoc, keď ju potrebujete.
