Obchod s ohrozenými druhmi zvierat patrí celosvetovo medzi najlukratívnejšie a zároveň najkontroverznejšie odvetvia nelegálneho biznisu. Väčšina z nás si pri slove „pašeráctvo“ predstaví obchodovanie s plazmi, vzácnymi druhmi vtákov, rohmi nosorožcov, kožušinami veľkých mačkovitých šeliem či slonovinou. Len málokto by však čakal, že predmetom pašovania môžu byť dokonca aj mravce.
Dvojica mladíkov s netradičným kontrabandom
Dvaja devätnásťroční mladíci z Belgicka, sa postarali o jeden z najbizarnejších prípadov pašovania posledných rokov. Ich dobrodružná cesta v Keni však neskončila podľa plánu, pretože ochranári ich zadržali pri pokuse prepašovať ohromujúce množstvo 5000 živých mravcov.
Každý z týchto miniatúrnych „pasažierov“ mal pritom pripravené vlastné ubytovanie – zdanlivo obyčajnú, ale starostlivo pripravenú skúmavku s navlhčenou vatou, vďaka ktorej mohli mravce prežiť aj niekoľkotýždňovú cestu z Afriky až do Európy. Takto detailne premyslená logistika však jasne naznačuje, že mladí muži dobre vedeli, čo robia, aj keď neskôr pred vyšetrovateľmi tvrdili, že ich úmysly boli neškodné a nechceli porušiť žiadne zákony.
Obchod s hmyzom nie je nový fenomén
Aj keď sa tento prípad môže zdať mimoriadne zvláštny, nelegálny odchyt a obchodovanie s rôznymi druhmi hmyzu má už dlhú históriu. Dokazuje to aj prípad z roku 2008, keď boli dvaja českí občania zadržaní v Indii pri ilegálnom love vzácnych druhov chrobákov v Národnom parku Singalila v Západnom Bengálsku. Hrozilo im až sedem rokov väzenia, pretože išlo o prísne chránenú oblasť.
Pokiaľ ide o motýle, ich pašovanie je menej časté, pretože sú veľmi citlivé na poškodenie krídel. Zberatelia preto preferujú jedincov z certifikovaných chovov, ktoré sú bezpečnejšie a zároveň legálne.
Prečo práve mravce?
Mladí Belgičania plánovali mravce predať na európskom trhu, kde v posledných rokoch výrazne vzrástol záujem o ich domáci chov. Mravce sa totiž v Európe aj Amerike stali netradičnými domácimi miláčikmi. Na rozdiel od obávaného mravca faraóna (Monomorium pharaonis), ktorý je v domácnostiach neželaným škodcom, nadšenci chovajú mravce v špeciálnych sklenených teráriách, ktoré umožňujú pozorovať fascinujúci život kolónie v bezpečných podmienkach.
V prípade pašovaných druhov, ako napríklad vzácneho veľkého červeného mravca Messor cephalotes pochádzajúceho z východnej Afriky, je situácia ešte atraktívnejšia pre zberateľov. Kráľovné tohto druhu dorastajú do veľkosti 20 až 24 mm a na trhu s exotickými domácimi zvieratami sa ich kolónia predáva približne za 99 libier, uviedol britský denník The Guardian. Tento druh je medzi fanúšikmi mravcov známy ako „vysnívaný druh“, ktorý si však vyžaduje veľmi špecifické podmienky chovu, čo ho robí vzácnym a drahým.
Pašovanie vs. reálne ohrozenie mravcov
Napriek veľkému množstvu pašovaných jedincov tento ilegálny obchod nepredstavuje pre populácie mravcov najväčšiu hrozbu. Hlavným problémom zostáva devastácia životného prostredia a používanie insekticídov, ktoré ničia celé ekosystémy. Prípad z Kene je však dôležitým signálom, že obchod s hmyzom je stále lukratívny a má komerčný potenciál, ktorý mnohí pašeráci nelegálne využívajú.
Domáci chov mravcov ako novodobý trend
Chov mravcov v domácnosti má relatívne dlhú tradíciu a za posledných desať rokov zaznamenal výrazný nárast popularity. Jeho počiatky sa viažu na koniec 50. rokov minulého storočia, keď v Spojených štátoch zaznamenala komerčný úspech „Mravčia farma strýka Miltona“. Tá však z právnych dôvodov neobsahovala kráľovnú, čím sa malo zabrániť riziku šírenia inváznych druhov. Federálne zákony USA dokonca obmedzujú prepravu živých mravčích kráľovien medzi jednotlivými štátmi s výnimkou druhu Pogonomyrmex occidentalis.
Riziko úniku inváznych druhov
Pašovanie živých zvierat, a najmä hmyzu, môže mať aj vážne ekologické dôsledky. V prípade úniku mravcov do prírody hrozí vznik nových ohnísk inváznych druhov, ktoré môžu výrazne narušiť miestne ekosystémy. Známym príkladom je v Európe americký ohnivý mravec (Solenopsis invicta), ktorý sa stal vážnou ekologickou hrozbou a ktorého prítomnosť negatívne ovplyvňuje pôvodné druhy hmyzu aj ostatných živočíchov.
Bizarný prípad z Kene je teda nielen pripomienkou toho, aké kuriózne môže pašovanie zvierat byť, ale aj upozornením na ekologické riziká, ktoré tieto ilegálne aktivity prinášajú.
