Ľudia sa odjakživa usilovali o krajší vzhľad. Ideály krásy sa menili podľa obdobia, ale túžba vyzerať lepšie je konštantná. Zatiaľ čo dnes máme prepracované kozmetické prípravky, dermatológiu či estetické zákroky, naši predkovia sa spoliehali na postupy, ktoré dnes pôsobia skôr zvláštne – a niekedy dokonca riskantne. Mnohé z nich však nie sú legendami, ale skutočne zdokumentovanými praktikami.
Arzénové kozmetické prípravky: Krása s tragickými následkami
V Európe 17. až 19. storočia bola veľmi cenená bledá pleť. Svetlá pokožka symbolizovala vysoké postavenie, pretože naznačovala, že človek netrávi dni prácou na slnku.
Na zosvetlenie pokožky sa preto používali rôzne zmesi. Niektoré boli neškodné (napríklad múčne krémy), no objavovali sa aj také, ktoré by sme dnes označili za smrteľne nebezpečné. Najznámejšie sú práve prípravky obsahujúce:
- arzén
- olovo
- ortuť
Arzén sa vyskytoval napríklad v tzv. arsenic wafers, ktoré sa predávali ešte v 19. storočí a propagovali sa ako spôsob, ako „vyčistiť a rozjasniť pleť“. Dnes vieme, že aj malé dávky arzénu sa môžu v tele hromadiť a spôsobovať chronickú otravu, ktorá v mnohých prípadoch viedla k predčasnej smrti.
Odstraňovanie pieh pomocou žieravín: bolestivá realita minulosti
Pehám sa kedysi nepripisoval dnešný šarm. Najmä v renesančnom a barokovom období sa považovali za znak „obyčajnosti“ a nedostatku noblesy. Preto sa ľudia pokúšali zbaviť ich spôsobmi, ktoré dnes znejú extrémne.
V historických prameňoch sú zdokumentované metódy využívajúce:
- síru
- kyseliny
- ortuťové prípravky
Síra bola dostupná a používala sa v medicíne aj kozmetike. Aplikovala sa vo forme mastí alebo výparov, ktoré mali pleť „vyčistiť“. Tieto postupy pôsobili na pokožku dráždivo a často zanechávali jazvy. Išlo však o skutočne existujúce techniky, nie o legendy.
Bizarné ingrediencie v historickej kozmetike: realita, nie mýtus
V starších lekárskych a kozmetických spisoch sa objavujú recepty, ktoré dnes vyvolávajú úsmev alebo zdesenie. Odborníci však potvrdzujú, že mnohé z nich sa používali aspoň v určitej miere.
V renesančných a stredovekých prameňoch nájdeme napríklad:
- mastné zmesi z tukov hydiny
- rôzne živočíšne produkty (žabie telo, vtáčie časti, živočíšny tuk)
- zložky ako moč či hnoj, ktoré sa kedysi považovali za dezinfekčné alebo zmäkčujúce
Tieto postupy boli založené na vtedajších predstavách o medicíne a humorálnej teórii. Nešlo však o extrémy typu „magických rituálov“, ale o skutočné odporúčania dobových lekárov či liečiteľov.
Giovanni Marinello: skutočný lekár, no nie všetko, čo sa mu pripisuje, je pravda
Giovanni Marinello bol renesančný lekár a autor knihy Gli ornamenti delle donne (Ozdoby žien). V nej opisoval rôzne postupy na starostlivosť o ženské telo.
Je pravda, že odporúčal netradičné ingrediencie, ako sú zvieracie časti či byliny s drastickým účinkom.
Nie je však doložené, že by obsahoval recept na masť zo „špecificky trojlitrovej krvi hrdzavého muža“.
Toto tvrdenie sa v dnešných článkoch často objavuje, ale historici ho považujú za mýtus alebo novodobé prekrútenie Marinellových textov.
Moderná história: drastická dieta Judy Garland bola skutočná
Pri niektorých bizarných praktikách nemusíme ísť hlboko do minulosti. Dobre zdokumentovaný je prípad herečky Judy Garland, ktorá hrala Dorothy vo filme Čarodejník z krajiny Oz (1939).
Štúdio MGM ju nutilo udržiavať extrémne nízku hmotnosť a stanovilo jej režim, ktorý zahŕňal:
- minimálny príjem jedla (napríklad kurací vývar)
- pitie čiernej kávy
- užívanie tabletiek na potlačenie chuti do jedla
- neprestajné fajčenie
Tieto metódy jej spôsobili celoživotné zdravotné problémy a sú historicky dobre zdokumentované.
Ako to celé vnímať dnes?
Minulosť ukazuje, že túžba po kráse dokázala ľudí doviesť k extrémnym rozhodnutiam – niekedy nechutným, inokedy vyslovene nebezpečným. Zároveň je to pripomienka, že ľudia v minulosti nerobili nezmysly preto, že by boli „hlúpi“, ale preto, že im chýbali informácie alebo verili vtedajším lekárskym teóriám.
Dnes máme vedecké poznatky a bezpečné produkty, ktoré sú výsledkom storočí pokusov, omylov a tragických skúseností.
