Bipolárna afektívna porucha dokáže človeka v priebehu niekoľkých dní alebo dokonca hodín prehodiť z euforickej energie a nespútaného elánu do hlbokej depresie, v ktorej sa aj vstávanie z postele zdá ako nadľudský výkon. Napriek tomu okolo tejto diagnózy stále kolujú mýty – mnohí ju považujú len za náladovosť, rozmar alebo prehnanú citlivosť. Pravda je však omnoho vážnejšia: ide o komplexné psychické ochorenie, ktoré bez odbornej pomoci dokáže zničiť psychiku, vzťahy, rodinu aj pracovný život.
V posledných rokoch sa našťastie o duševnom zdraví hovorí viac než kedysi, no bipolárna porucha aj tak patrí medzi najviac nepochopené diagnózy. Okolie často nerozumie, prečo sa človek správa raz ako „nabudený génius“ a inokedy sa úplne stiahne do seba. Tí, ktorí s touto poruchou žijú, zas bojujú s pocitmi viny, hanby či nepochopenia. Poďme si preto vysvetliť, čo sa pri nej v skutočnosti deje – jednoducho, ľudsky a bez predsudkov.
Čo vlastne znamená bipolárna afektívna porucha?
Bipolárna afektívna porucha (skrátene BAP) patrí medzi poruchy nálad. Typická je pre ňu výrazná zmena medzi dvoma extrémnymi stavmi – depresiou a mániou, prípadne jej miernejšou formou, hypomániou. Tieto obdobia sa opakujú počas života a medzi nimi môže človek fungovať úplne normálne.
Najčastejšie sa ochorenie objavuje vo veku medzi 18 a 30 rokmi, no nie je výnimkou, že sa rozvinie aj neskôr. Odhaduje sa, že postihuje približne 2 % populácie, hoci mnohí o svojej diagnóze dlhé roky netušia.
Depresívna fáza: keď sa svet zmení na prázdnotu
Depresia pri bipolárnej poruche nie je len „zlá nálada“ či únava. Je to stav úplného vyčerpania – psychického aj fyzického. Človek stráca energiu, motiváciu, zmysel aj radosť z vecí, ktoré kedysi miloval. Aj obyčajné činnosti, ako je sprcha či uvarenie jedla, sa zdajú byť nad sily.
Typické prejavy depresívnej fázy:
- hlboký smútok, beznádej a pocit prázdnoty
- neustála únava a strata záujmu o svet
- poruchy spánku – buď nespavosť, alebo nadmerné spanie
- zmeny chuti do jedla, chudnutie či prejedanie
- spomalené myslenie a neschopnosť sústrediť sa
- nízke sebavedomie a sebakritika
- myšlienky na smrť alebo samovraždu
Tieto epizódy môžu trvať niekoľko týždňov až mesiacov a bývajú spravidla dlhšie než obdobia mánie. Po nich však často prichádza prudký obrat – a človek sa ocitne na opačnom konci emocionálneho spektra.
Manická fáza: nebezpečná eufória
Mánia pôsobí na prvý pohľad ako obdobie plné energie a sebadôvery. Postihnutý má pocit, že dokáže všetko – spí minimálne, rozbieha nové projekty, míňa peniaze, púšťa sa do riskantných rozhodnutí a cíti sa nezastaviteľný.
Lenže práve tento stav je mimoriadne nebezpečný, pretože človek stráca zábrany a kontakt s realitou.
Typické príznaky mánie:
- výrazný príval energie a hyperaktivita
- zrýchlená reč, myšlienky aj konanie
- prehnané sebavedomie až pocit „nadľudskej moci“
- impulzívne, riskantné správanie
- podráždenosť, konfliktnosť
- znížená potreba spánku
- nezodpovedné míňanie peňazí, promiskuita, hazard
Mánia môže pôsobiť ako „zábavná“ fáza – človek je spoločenský, plný nápadov a entuziazmu –, no následky bývajú dramatické. Často končí vyčerpaním, finančnými problémami, rozpadom vzťahov alebo až hospitalizáciou.
Čo môže bipolárnu poruchu spustiť?
Príčina nie je jednoznačná. Ide o kombináciu genetických predispozícií, chemických procesov v mozgu a vonkajších vplyvov. Medzi najčastejšie spúšťače epizód patria:
- dlhodobý alebo akútny stres
- nedostatok spánku
- užívanie drog či nadmerný alkohol
- hormonálne zmeny
- niektoré lieky
- traumatické zážitky alebo emocionálne šoky
Ak sa porucha nelieči, má tendenciu zhoršovať sa – epizódy sa opakujú častejšie, trvajú dlhšie a dopady sú závažnejšie.
Ako sa bipolárna porucha diagnostikuje
Diagnostika býva náročná, pretože sa často zamieňa za ťažkú depresiu. Ak sa podá nevhodná liečba – napríklad samotné antidepresíva bez stabilizátorov nálady – môže sa vyvolať manická epizóda.
Presnú diagnózu stanovuje psychiater na základe rozhovoru, osobnej anamnézy a dlhodobého sledovania priebehu epizód. Internetové testy môžu napovedať, ale nikdy nenahradia odborné vyšetrenie.
Dobrá správa: liečba existuje a skutočne pomáha
Bipolárna afektívna porucha sa síce nedá úplne „vyliečiť“, ale dá sa úspešne stabilizovať. Kľúčom je kombinácia správne zvolených liekov, psychoterapie a dôsledného režimu.
Najčastejšie formy liečby:
- stabilizátory nálady – pomáhajú vyrovnávať extrémy
- antipsychotiká – najmä pri manických fázach
- antidepresíva – len v kombinácii so stabilizátorom, aby nespustili mániu
- psychoterapia – učenie zvládania stresu, práce s myšlienkami a prevencie relapsu
- psychoedukácia – pochopenie ochorenia, práca s režimom, spánkom a vzťahmi
Veľmi dôležitý je pravidelný denný rytmus, dostatok odpočinku a stabilné prostredie. Niektorí pacienti hovoria, že práve rutina a disciplína sú pre nich „neviditeľným liekom“.
Život s bipolárnou poruchou: dá sa to zvládnuť
Bipolárna porucha nezasahuje len jednotlivca – často ovplyvňuje aj jeho rodinu, partnera či kolegov. Prináša obdobia neistoty, finančných problémov, konfliktov i výčitiek. Napriek tomu sa s ňou dá žiť plnohodnotne, ak človek prijme svoju diagnózu a nechá si pomôcť.
Najdôležitejšie je nehanbiť sa a nebrať ochorenie ako zlyhanie charakteru. Bipolárna porucha nie je slabosť ani rozmar – je to biologicky podmienené ochorenie mozgu, ktoré si zaslúži rovnaký rešpekt ako cukrovka či vysoký tlak.
S podporou rodiny, lekára a disciplínou v liečbe môže mať človek s touto diagnózou naplnený, zmysluplný život – len možno trochu inak, než si kedysi predstavoval.
