Bábätká prirodzene plačú, niektoré menej, iné viac. Pre čerstvých rodičov môže byť občas šokom, ako intenzívne dokáže také malé stvorenie prejavovať emócie. Niekedy stačí jednoduché pohladenie, krátke priloženie k hrudi a dieťatko sa upokojí. Inokedy sa však môže stať, že už naozaj neviete, čo s ním robiť, a situácia vám pripadá beznádejná. Ako teda zmierniť alebo zastaviť dojčenský plač, aby sa ešte viac nevyhrotil? Ak máte pocit, že ste už skúsili všetko, no výsledok sa stále nedostavuje, pozrite sa na nasledujúce tipy. Možno vás inšpirujú a zafungujú práve na to vaše bábätko.
Prečo bábätká plačú?
Plač predstavuje pre novorodencov najdôležitejší spôsob komunikácie. Keďže ešte nevedia rozprávať, oznamujú ním všetko – od hladu, únavy, chladu, tepla či mokrej plienky až po nudu, frustráciu alebo túžbu po náručí. Spočiatku môže byť pre rodiča ťažké rozoznať, čo presne znamená „tento“ typ plaču alebo „tamtá“ intenzita. Časom sa však väčšina rodičov naučí rozlišovať rôzne odtiene a zvláštnosti detského nariekania. Jeden typ môže znamenať hlad, iný nevyhovujúcu polohu alebo plnú plienku, ďalší potrebu byť v maminom náručí. Najmä v prvých týždňoch je dôležité uvedomiť si, že plač nie je prejavom „zlého správania“ či manipulácie, ale úplne prirodzenou komunikačnou cestou bábätka.
Na čo myslieť ako prvé?
Predtým, než sa pustíte do všemožných techník upokojovania, je dobré uistiť sa, že máte splnené základné fyziologické potreby vášho drobčeka. Skontrolujte, či nemá hlad, či mu nie je príliš teplo alebo zima, prípadne či nemá plienku, ktorá ho obmedzuje. Nezabudnite ani na to, že po dojčení alebo kŕmení z fľaše môže dieťatko potrebovať odgrgnutie. Ak je unavené, potom často stačí navodiť pokojnú atmosféru, zhasnúť, prípadne ho jemne hojdajte, aby ste mu pomohli upadnúť do spánku. Veľa bábätiek vyžaduje ľudský dotyk a potrebuje byť pritisnuté k rodičovi, ktorý mu sprostredkuje pocit tepla, istoty a bezpečia.
Treba tiež zdôrazniť, že priskoré reagovanie na plač dieťaťa rozhodne nespôsobí jeho rozmaznanosť. Práve naopak, takýmto spôsobom mu ukazujete, že ste tu pre neho vždy, keď to potrebuje – je to jeden z najdôležitejších základov pre jeho budúcu emocionálnu stabilitu. Niektoré deti navyše môžu plakať aj dlhšie bez jasného, viditeľného dôvodu. Je úplne normálne, ak sa plač začne náhle, trvá nejaký čas a potom – rovnako náhle – ustane.
Frustrácia z dlhodobého plaču
Boj s neutíchajúcim plačom je pre mnohých rodičov náročnou skúsenosťou. Bábätko môže byť citlivé a plakať podstatne viac, ako ste si vôbec vedeli predstaviť. Dokonca aj keď mu zabezpečíte všetko pohodlie, naplníte potreby a skúšate ho kolísať, plač niekedy jednoducho neprestane. To môže viesť k vyčerpaniu a frustrácii. Pamätajte však na niekoľko dôležitých faktov:
- Všetky bábätká plačú. Je to ich komunikačný nástroj na vyjadrenie nielen fyzických, ale aj emocionálnych potrieb.
- Okolo druhého týždňa života sa plač bábätiek často zintenzívni.
- Najsilnejší býva plač zvyčajne medzi druhým a tretím mesiacom. Môže to však trvať až do štyroch či piatich mesiacov.
- Večer je pre mnohé deti kritickejší, plačú vtedy častejšie a dlhšie.
- Plač môže trvať krátke intervaly (30 – 40 minút), no môže sa natiahnuť aj na 4 – 5 hodín denne. V istých prípadoch je to stále v norme a nejde o žiadnu chorobnú príčinu.
- Aj keď si rodič myslí, že dieťa musí niečo bolieť, niekedy za dlhým plačom nie je žiadne konkrétne ochorenie.
- Často sa stáva, že bábätko sa jednoduchým plačom zbavuje stresu. Pomôže, ak ste pri ňom, no niekedy mu musíte dať priestor aj na vlastné vyplakanie.
- Plač môže prichádzať a odchádzať bez jasného dôvodu.
- Niekedy nepomôže žiadna snaha, no nakoniec plač vždy skončí.
Ak sa počas dlhého plaču cítite úplne vyčerpaní, rozrušení alebo dokonca nahnevaní, nie je to nič neobvyklé. Byť rodičom je veľká výzva a všetci máme obmedzené množstvo energie a trpezlivosti. Keď máte pocit, že „vybuchnete“, je extrémne dôležité, aby ste zachovali bezpečie bábätka – rozhodne s ním netraste, nebuďte hrubí a určite ním netrieskajte o matrac. Najlepším riešením je položiť dieťatko do bezpečnej postieľky alebo na iné bezpečné miesto, na chvíľu od neho odísť, párkrát sa zhlboka nadýchnuť, upokojiť sa a potom sa k nemu znova vrátiť.
Špecifické druhy plaču
Plač z nudy alebo z nadmerných podnetov
Pri tomto type plaču si môžete všimnúť, že nie je taký výrazný či prenikavý. Môže znieť prerývane, akoby bábätko „fňukalo“ v kratších intervaloch. Ak je bábätko len trochu znudené, niekedy sa plač vie rýchlo zmeniť na smiech, keď mu ponúknete nejakú novú aktivitu či stimul. Nadmerná stimulácia však vie prerásť do prenikavého kriku, pri ktorom sa drobček snaží odvracať hlavu, aby znížil množstvo vnemov z okolia (svetlo, hlasy, hluk).
Pri „nudnom“ plači niekedy pomáha chvíľu s reakciou čakať. Nemusíte hneď pribehnúť v prvej sekunde, aby dieťa pochopilo, že aj samo sa môže chvíľkovo zabaviť, rozhliadať sa a nie ste mu nonstop k dispozícii v zlomku sekundy. Tým ho v skutočnosti nijako neukracujete o vašu pozornosť, len mu umožňujete rozvíjať prvé náznaky sebaupokojenia.
Ak naopak ide o prílišnú precitlivenosť, môžete vyskúšať biely šum – zapnite napríklad sušič vlasov, vysávač, ventilátor či špeciálnu aplikáciu s monotónnymi zvukmi. Niektorým deťom to pripomína rytmy a zvuky, ktoré počuli ešte v maternici.
Plač z bolesti
Takýto plač má zvyčajne ostrý, prenikavý charakter. Môže znieť až zúfalo, akoby bábätko volalo o pomoc. Často pri ňom dieťa zakláňa hlavičku, prehýba sa do luku alebo kopká nôžkami. Pri bolestiach bruška býva typické priťahovanie kolien k hrudníku či celkové napínanie telíčka. Ak sa domnievate, že plač spúšťajú bolesti alebo kŕče v brušku, skúste s bábätkom trochu pohybovať tak, že mu jemne masírujete bruško alebo ho opatrne nosíte vo zvislej polohe. Mnohé deti sa tiež upokoja dudlíkom alebo dojčením – satie všeobecne pôsobí utišujúco.
Ak máte hoci len slabý pocit, že by sa mohlo diať niečo vážnejšie (napríklad vysoké teploty, nezvyčajný výzor stolice či nápadná zmena správania dieťaťa), dajte na svoj inštinkt a radšej navštívte lekára.
Kolikový plač
Koliky trápia pomerne veľké percento dojčiat (odhaduje sa, že 10–15 %). Prejavujú sa mimoriadne intenzívnymi kŕčmi v brušku a následným dlhodobým plačom, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín denne. Spravidla začínajú okolo druhého týždňa života, najsilnejšie bývajú okolo šiesteho týždňa a zvyknú postupne ustúpiť až na prelome tretieho a štvrtého mesiaca. Dodnes nie je úplne jasné, prečo koliky vznikajú, hoci sa často spájajú s nezrelým tráviacim traktom, prípadne s citlivosťou na zloženie materského či umelého mlieka.
Americký pediater opisuje metódu „5 S“, ktorá má pomôcť ukončiť kolikový plač:
Swaddle (zavinovanie)
Zabaľte bábätko do zavinovačky alebo deky. Táto tesnejšia forma mu môže navodiť pocit bezpečia, aký poznalo z maminho bruška.Side/Stomach (bok/brúško)
Pokiaľ bábätko neobľubuje polohu na chrbátiku, skúste ho položiť na bok alebo ho chvíľu nechať ležať na brušku na vašom hrudníku. Samozrejme, buďte veľmi obozretní a vždy majte dieťa pod dohľadom.Shushing (ššškanie, kľudné syčanie)
Karp vysvetľuje, že zvuk „ššš“ bábätko utišuje preto, lebo mu pripomína zvuky z maternice (konštantné šumenie krvi a tekutín).Swinging (pohojdávanie)
Zoberte dieťatko do náručia a jemne ním hojdajte, prípadne využite hojdacie lehátko alebo iné bezpečné zariadenie, ktoré simuluje kolísavý pohyb.Sucking (sanie)
Ako finálny krok ponúknite bábätku dojčenie, fľašku, prípadne dudlík, aby sa definitivne upokojilo. Satie je pre väčšinu najmenších detí veľmi upokojujúce.
Kolikový plač predstavuje náročné obdobie, no je dôležité uvedomiť si, že nejde o trvalý stav. Hoci môžu byť týždne či mesiace s kolikami vyčerpávajúce, zvyčajne sa po určitom čase situácia upraví.
Celý tento proces hľadania spôsobov, ako dieťa upokojiť, môže byť pre vás oboch namáhavý. Dôležité je pamätať, že ak ste už v koncoch, najskôr upokojte seba, až potom dieťatko. Doprajte si niekedy pár sekúnd na vydýchnutie, vymeňte sa s partnerom alebo niekým blízkym, ak je to možné. Bábätko vyrastie, plač sa postupne zmení na rôzne iné formy komunikácie a toto náročné obdobie bude jedného dňa len spomienkou. Dovtedy však platí – pri plači buďte láskaví a trpezliví nielen k dieťatku, ale aj sami k sebe. Aj vy ste len človek, ktorý má svoje limity, a je normálne cítiť únavu či vyčerpanie.
Keď však vyskúšate zopár trikov, ktoré sme tu spomenuli, možno zistíte, že práve jeden (alebo ich kombinácia) urobí malý zázrak a vaše bábätko sa utíši v priebehu krátkej chvíľky. A keď už nič nezaberá, nezabudnite, že plač raz určite ustane. Stačí vydržať, dopriať dieťatku i sebe lásku, bezpečie a pochopenie.
