To, že slovenské deti sa hýbu menej, ako odborníci odporúčajú, potvrdzujú dlhodobé výskumy. Podľa medzinárodnej štúdie HBSC a správy WHO viac než 80 percent slovenských školákov nedosahuje odporúčaných 60 minút stredne intenzívneho pohybu denne. Ide o alarmujúci trend, ktorý má následky na fyzické aj psychické zdravie detí.
Hoci rodičia majú tendenciu pripisovať vinu mobilom či tabletom, problém je oveľa komplexnejší. Časť detí stráca motiváciu k pohybu aj pre nevhodné nastavenie tréningov, tlak na výkon nebo správaniu rodičov samotných.
Keď šport prestáva byť radosťou a mení sa na rodinnú logistiku
Slovenské rodiny často riešia rovnaké dilemy ako tie české. Krúžky, škola, domáce úlohy – a k tomu šport, ktorý dnes vyžaduje omnoho viac času ako kedysi.
Mnohé športové kluby majú tréningy 2–3 krát týždenne, často v trvaní jednej až dvoch hodín. K tomu turnaje, zápasy a prípravné kempy počas víkendov.
Pre viaceré rodiny je to časovo aj finančne náročné. Najmä ak majú dve či tri deti, šport sa môže rýchlo stať neudržateľným.
Slovenské rodiny často opisujú podobné skúsenosti ako českí rodičia:
– tlak na účasť na tréningoch,
– požiadavky na víkendové turnaje,
– povinné sústredenia,
– a narastajúce náklady na výstroj, dopravu či poplatky.
Podľa odborníkov sa pritom mnohé deti vôbec nechystajú na vrcholový šport – rodičom ide len o to, aby sa hýbali a mali z pohybu radosť.
Výkonová kultúra preniká aj medzi najmenších
Slovenskí športoví tréneri často upozorňujú na rovnaký problém ako ich českí kolegovia: príliš rýchlo sa kladie dôraz na výsledky, góly, body a medaily.
Trénerka detskej atletiky z Bratislavy napríklad uvádza, že rodičia niekedy tlačia trénerov do toho, aby „slabšie“ deti nedostávali toľko priestoru. Tento prístup však môže mať na dieťa devastujúci vplyv.
Odborníci zdôrazňujú, že v detskom veku nejde o výkon, ale o:
- pozitívny vzťah k pohybu
- správny motorický vývoj
- radosť z kolektívu
- budovanie sebavedomia a disciplíny
Keď sa šport zmení na tlak, dieťa ho môže na dlhé roky úplne odmietnuť.
Nie každé dieťa je talent – ale každé môže športovať
Psychológovia upozorňujú, že rodič by mal byť sprievodcom, nie trénerom. úlohou rodiča je pomôcť dieťaťu vybrať také prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne a prijato – nie vybrať „najlepší klub v okolí“.
Na Slovensku sú veľké rozdiely medzi klubmi:
- niektoré sú výkonnostne orientované
- iné majú rekreačný charakter
- ďalšie fungujú najmä pre radosť a zdravý pohyb
Ak dieťa nie je typický športovec, nemusí byť riešením „zaberať viac“. Často stačí vymeniť klub alebo skúsiť úplne iný šport.
Prečo sa medzi 6.–12. rokom nemá tlačiť len jeden šport
Podľa slovenských odborníkov na motorický vývoj je obdobie zlatého veku motoriky (6–12 rokov) kľúčové. Deti by mali vyskúšať čo najviac pohybových aktivít:
- beh
- gymnastiku
- plávanie
- loptové hry
- tanečné formy pohybu
- cyklistiku či korčuľovanie
Jednostranné zameranie v detstve zvyšuje riziko:
- úrazov
- preťaženia pohybového aparátu
- vyhorenia okolo puberty
Výskumy zo slovenských fakúlt telesnej výchovy opakovane potvrdzujú, že deti, ktoré skúšajú viac športov, sú motoricky rozvinutejšie a dlhodobo aktívnejšie.
Rodičia sú najdôležitejší tréneri — aj keď nestojí pri nich pískatko
Slovenskí odborníci sa zhodujú:
vzťah dieťaťa k športu sa netvorí na tréningu, ale doma.
Deti si osvojujú pohyb hlavne tým, že:
- vidia rodičov bicyklovať
- chodia spolu na turistiku
- hrávajú sa s loptou
- športujú cez víkendy ako rodina
Ak rodič šport neuznáva, dieťa si k nemu prílišný vzťah nevytvorí – bez ohľadu na to, koľko krúžkov navštevuje.
Zlé rozhodnutie na začiatku môže pokaziť celý vzťah k športu
Niektorí slovenskí rodičia zapisujú dieťa tam, kam by najradšej chodili oni.
„Ja som hrával futbal, tak bude aj môj syn.“
Lenže šport sa musí vyberať podľa záujmov dieťaťa, nie podľa očakávaní.
Psychológovia upozorňujú, že ak dieťa chodí na krúžok „z donútenia“, často:
- nemá radosť z výkonu
- vyhýba sa tréningom
- znižuje si sebavedomie
- a nakoniec šport úplne odmietne
Najjednoduchšie riešenie je zároveň najúčinnejšie: rozprávať sa s dieťaťom, sledovať jeho pocity a nechať mu pri výbere športu hlas.
Až 80 % slovenských detí nemá dostatok pohybu. Rodičia to sami nezmenia, ale môžu začať doma
WHO, medzinárodná štúdia HBSC aj slovenskí pediatri sa zhodujú:
väčšina detí a tínedžerov na Slovensku sa hýbe príliš málo.
- odporúčaných 60 minút pohybu denne spĺňa len zhruba 15–20 % detí
- sedavé správanie pribúda
- obezita v detskom veku rastie
Kľúčové je však to, čo robí rodina.
Pohyb nemusí byť len klubový šport.
Dieťaťu stačí aj:
- prechádzka
- bicykel
- spoločná hra
- výlet
- plávanie
- korčule
- pobyt na ihrisku
Vzťah k pohybu nikdy nevzniká povinnosťami, ale zážitkami.
