Ašvaganda. Prečo sa stala hitom medzi športovcami aj ženami po štyridsiatke?

Zdieľať
Ašvaganda
Ašvaganda Foto: depositphotos.com

Ašvaganda sa v posledných rokoch stala obľúbeným doplnkom výživy. V ponuke sa objavujú kapsuly, tinktúry aj prášky, ktoré sľubujú lepší spánok, menej stresu či dokonca zlepšenie športového výkonu. Mnohé marketingové tvrdenia však znejú až príliš dobre. Čo z nich je pravda a čo už nie?

Čo je ašvaganda?

Ašvaganda (Withania somnifera), známa aj ako indický ženšen, je rastlina používaná v ájurvéde. Najcennejšia časť je koreň, ktorý obsahuje látky nazývané withanolidy. Tie sú zodpovedné za väčšinu účinkov, ktoré potvrdili vedecké štúdie.

Ašvaganda sa dnes najčastejšie užíva vo forme:

  • štandardizovaných extraktov (najspoľahlivejšie účinky)
  • kapsúl
  • prášku z koreňa

Extrakt je presnejší a umožňuje kontrolovať dávku — to je pri adaptogénoch rozhodujúce.

Čo je naozaj vedecky potvrdené?

1. Môže znižovať hladinu stresu a úzkosti

Toto je najlepšie zdokumentovaný účinok.

Viaceré kvalitné štúdie z posledných rokov ukazujú, že ašvaganda dokáže:

  • mierne znížiť hladinu kortizolu
  • zmierniť subjektívne pocity stresu
  • podporiť psychickú pohodu

Účinky však nie sú dramatické a prejavujú sa až po 6–8 týždňoch pravidelného užívania.

2. Môže zlepšiť kvalitu spánku

Niekoľko klinických štúdií potvrdilo, že ašvaganda:

  • skracuje čas zaspávania
  • môže prehĺbiť spánok
  • znižuje nočné prebúdzanie

Opäť ide o mierny efekt, ktorý však pre niektorých ľudí môže byť citeľný.

3. Môže podporiť športový výkon a regeneráciu

Tento účinok je reálny, ale má svoje hranice.

Najcitovanejšia štúdia ukázala:

  • zvýšenie svalovej sily
  • zlepšenie VO₂ max
  • lepšiu regeneráciu po tréningu

Avšak:

  • účinky sú mierne
  • neporovnateľné so steroidmi či silnými ergogénnymi látkami
  • fungujú najmä v kombinácii s pravidelným silovým tréningom

4. U žien v perimenopauze môže pomôcť so stresom a spánkom

Dôležité: ašvaganda nie je hormonálna liečba.

Štúdia zistila:

  • zlepšenie psychického napätia
  • lepšiu kvalitu spánku

Pri návaloch tepla či drastických hormonálnych výkyvoch však nemá preukázaný účinok.

Čo zatiaľ nie je dokázané (alebo je to nejasné)

  • Nepotvrdilo sa, že ašvaganda dokáže výrazne ovplyvniť hladinu estrogénu či progesterónu.
  • Nie je dokázané, že pomáha chudnúť.
  • Nedokázala sa schopnosť liečiť depresiu – môže len mierne znižovať stres.
  • Neexistuje dôkaz, že predlžuje život, zlepšuje pamäť u zdravých ľudí alebo „posilňuje imunitu“ v zmysle liečby chorôb.

Možné riziká a vedľajšie účinky — toto si treba uvedomiť

Ašvaganda sa často prezentuje ako úplne bezpečná bylinka, ale vedecké dáta hovoria:

  • zriedkavo môže spôsobiť poškodenie pečene
  • môže zvýšiť hormóny štítnej žľazy (T3 a T4)
  • neodporúča sa v tehotenstve, počas dojčenia a pri autoimunitných ochoreniach
  • môže reagovať s liekmi na štítnu žľazu, sedatívami či liekmi na úzkosť

Preto sa oplatí konzultácia s lekárom, ak niekto užíva lieky alebo má chronické ochorenia.

Ako rýchlo sa účinky prejavia?

Pri väčšine ľudí:

  • prvé jemné účinky po 3–4 týždňoch
  • plný efekt po 6–8 týždňoch
  • ak sa neprejaví nič po 2 mesiacoch, pravdepodobne nepomôže

Adaptogény nefungujú okamžite a nemajú silu liekov.

Dá sa pestovať aj u nás? Áno, ale s obmedzeniami

  • vyžaduje teplo a veľa slnka
  • vysieva sa skoro na jar, von sa dáva až po zmrznutých
  • obľubuje ľahkú a piesčitú pôdu
  • koreň sa zberá na jeseň

V stredoeurópskych podmienkach však rastlina nedosiahne takú koncentráciu účinných látok ako v Indii. Preto sa v praxi uprednostňujú doplnky stravy.

Krátke a pravdivé zhrnutie

Áno — ašvaganda pomáha znižovať stres a zlepšiť spánok.
Môže podporiť regeneráciu a športový výkon.
U žien po 40-ke môže mierne zmierniť psychické prejavy hormonálnych zmien.

Nie je to liek na menopauzu.
Nie je to náhrada zdravého životného štýlu.
Neprináša extrémne účinky — pôsobí jemne, nie zázračne.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané