Na prvý pohľad pôsobí Dahšúr ako nehostinná pustatina pripomínajúca mesačný povrch, kde by návštevník márne hľadal nejakú pozoruhodnosť. Toto archeologické miesto, ktoré je známe predovšetkým vďaka pyramídam pochádzajúcim ešte z čias egyptskej Starej ríše, však stále dokáže prekvapiť. Najnovšie vykopávky tu odkryli mimoriadny objav – záhadnú pyramídu ukrytú hlboko pod pieskom, ktorá takmer 4000 rokov čakala na svoje znovuobjavenie.
Náhodný objav v lome
Všetko sa začalo úplne nevinne, ba až náhodne. Skupina robotníkov pracujúcich v miestnom vápencovom lome, ktorý leží v tesnej blízkosti známej Lámanej pyramídy, narazila krátko pred plánovanou prestávkou na precízne opracované kamenné bloky. Robotníkom bolo okamžite jasné, že tieto bloky nie sú dielom prírody, ale ľudskej ruky. O svojom náleze preto bezodkladne informovali egyptské Ministerstvo pre cestovný ruch a pamiatky.
Archeológovia na seba nenechali dlho čakať a v priebehu niekoľkých dní spustili rozsiahle vykopávky. Postupným odstraňovaním piesku odhalili dokonale zachovanú prístupovú chodbu, ktorá sa vinula hlboko pod povrch zeme. Na jej konci objavili obrovský blok z vápenca, ktorý jednoznačne chránil vstup do pohrebnej komory. Výnimočné na celom náleze bolo najmä to, že podľa prvotného výskumu táto komora nikdy predtým nebola násilne otvorená.
Archeologickému tímu trvalo celé tri dni, kým dokázali zhotoviť špeciálnu konštrukciu na zdvihnutie niekoľkotonového kamenného bloku. Odborníci pritom len hádali, čo všetko ich v neporušenej hrobke čaká.
Prekvapivé sklamanie vo vnútri komory
„Pochopiteľne sme dúfali, že narazíme na obrovský poklad, možno dokonca nedotknutú pohrebnú výbavu,“ priznáva britský egyptológ, ktorý bol súčasťou vedeckého tímu, v dokumente odvysielanom televíziou Smithsonian Channel. „V okamihu, keď sme však nazreli dovnútra, zostali sme v šoku. Komora bola v katastrofálnom stave, vládol v nej neuveriteľný chaos a bolo jasné, že sme narazili na miesto dávneho zločinu – na vykradnutú hrobku.“
Archeológovia sa napriek prvotnému sklamaniu nenechali odradiť. Obrovskou záhadou totiž ostávalo, ako mohla byť hrobka vykradnutá, keď bol vstup zapečatený mohutným blokom, ktorý očividne nikdy nikto neporušil.
Staroveká lúpež s temným pozadím
Vedci napokon dospeli k zaujímavému záveru. „S najväčšou pravdepodobnosťou bola hrobka vyrabovaná ešte v čase, keď ju samotní stavitelia dokončovali a zatvárali. Ide zrejme o prácu staroegyptských robotníkov, ktorí zneužili svoje znalosti a odcudzili vzácne predmety ešte pred uzatvorením hrobky. Táto lúpež tak celé tisícročia ostala dokonale utajená,“ vysvetlil Naunton.
Vykrádanie hrobiek patrilo v starovekom Egypte medzi najťažšie trestné činy. Nešlo totiž len o krádež vzácnych predmetov či zlata, ale aj o vážne znesvätenie hrobov zosnulých. Tresty za takéto činy boli extrémne kruté – vinníkov čakalo napríklad napichnutie na kôl, sťatie hlavy, upálenie, ale aj doživotné nútené práce či amputácia končatín a zmrzačenie tváre.
Stratený poklad princeznej Hatšepsut
Prečo ale mali zlodeji odvahu riskovať tak krutý trest? Hieroglyfy na stenách hrobky odhalili identitu zosnulej – išlo o princeznú Hatšepsut, nositeľku rovnakého mena ako mala slávna egyptská faraónka z 18. dynastie (ktorá panovala približne v rokoch 1479 až 1458 pred n. l.). Táto princezná však žila oveľa skôr, na začiatku 13. dynastie. Jej pohrebná výbava teda musela byť mimoriadne cenná.
Dodnes je záhadou, kam sa všetky tieto cennosti podeli. Archeológovia sú však odhodlaní pokračovať vo výskume a sústrediť sa najmä na samotné telesné pozostatky princeznej Hatšepsut. Veria totiž, že práve mumifikované telo tejto záhadnej ženy môže odhaliť mnohé z doposiaľ nezodpovedaných otázok o jej živote, smrti a dokonca aj o dramatických udalostiach, ktoré viedli k vykradnutiu jej posledného odpočinku.
Príbeh tejto starovekej pyramídy v Dahšúre je tak ďalším dôkazom, že Egypt stále neodkryl všetky svoje tajomstvá a že pod pieskom tejto legendami opradenej krajiny sa ešte ukrýva množstvo príbehov čakajúcich na objavenie.
