Antibiotiká patria medzi najdôležitejšie objavy modernej medicíny. Zachraňujú životy pri závažných bakteriálnych infekciách a bez nich by nebola možná ani veľká časť chirurgických zákrokov. Dnes však stojíme pred problémom, ktorý odborníci opisujú ako jednu z najvážnejších hrozieb pre verejné zdravie – rastúcu antibiotickú rezistenciu.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomiera v európskom regióne ročne priamo v dôsledku rezistentných infekcií približne 133-tisíc ľudí. Ďalšie stovky tisíc úmrtí s rezistenciou nepriamo súvisia. Aj Európska únia upozorňuje, že v krajinách EÚ a EHP si infekcie spôsobené baktériami odolnými voči liekom vyžiadajú vyše 35-tisíc obetí ročne.
Prečo baktérie prestávajú reagovať na liečbu
Antibiotická rezistencia vzniká vtedy, keď mikroorganizmy – najčastejšie baktérie – zmenia svoje vlastnosti tak, že lieky prestanú účinkovať. Môže ísť o prirodzený vývoj, no svoju rolu zohráva najmä nesprávne alebo nadmerné užívanie antibiotík.
Výsledkom je, že:
- liečba bežných infekcií trvá dlhšie a je komplikovanejšia
- zvyšuje sa riziko vážnych komplikácií a úmrtí
- potrebujeme silnejšie a drahšie lieky
- rastie záťaž na nemocnice aj ambulancie
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) upozorňuje, že napríklad rezistencia niektorých druhov baktérií, ako Klebsiella pneumoniae, stúpa rýchlym tempom. Len medzi rokmi 2019 a 2023 vzrástol výskyt rezistencie voči kriticky dôležitým antibiotikám (karbapenemom) o viac ako 50 %.
Spotreba antibiotík v Európe neklesá
Hoci sa krajiny snažia spotrebu liekov kontrolovať, údaje ukazujú, že situácia sa stále vyvíja v neprospech pacientov. V roku 2023 bola priemerná spotreba antibiotík v EÚ/EHP 20,1 definovanej dennej dávky na 1 000 obyvateľov za deň, čo je viac, než je odporúčaný cieľ do roku 2030.
Antibiotiká sú nenahraditeľné, no ich použitie musí byť presné a premyslené. Každé zbytočné predpísanie znamená šancu, že baktérie sa stanú ešte odolnejšími.
Kedy antibiotiká pomôžu – a kedy nie
Antibiotiká sú účinné len pri bakteriálnych infekciách. Patrí sem napríklad:
- zápal pľúc
- bakteriálna angína
- bakteriálny zápal močových ciest
- lymská borelióza či tuberkulóza
Pri vírusových ochoreniach, ako je chrípka alebo bežné prechladnutie, nezaberajú. Ich nasadenie pri týchto chorobách je nielen zbytočné, ale aj vysoko rizikové z hľadiska vzniku rezistencie.
Ako používať antibiotiká správne
Odborníci pripomínajú niekoľko zásad, ktoré sú nevyhnutné na spomalenie rezistencie:
✔ Užívajte ich iba na odporúčanie lekára
Samoliečba alebo užívanie zvyškov starých liekov je nebezpečné.
✔ Vždy dobraté celú liečbu
Aj keď sa cítite lepšie, infekcia ešte nemusí byť úplne preč.
✔ Neskladujte nepoužité lieky
Odovzdajte ich do lekárne – nepatria do domácej lekárničky pre „prípad núdze“.
✔ Dbajte na prevenciu
Hygiena, očkovanie, dostatok spánku či vyvážená strava výrazne znižujú riziko infekcií.
Globálne výzvy a kroky do budúcnosti
Problém rezistencie je celosvetový. WHO a OSN vyzývajú krajiny, aby znižovali používanie antibiotík nielen v humánnej medicíne, ale aj v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe. Práve nadmerné používanie antibiotík v chove zvierat prispieva k vzniku rezistentných kmeňov, ktoré sa môže následne preniesť aj na ľudí.
Cieľom medzinárodných programov je spomaliť rezistenciu a znížiť počet úmrtí o 10 % do roku 2030. K dosiahnutiu tohto cieľa je však potrebná spolupráca štátov, odborníkov, nemocníc aj samotných pacientov.
