V živote sa bežne stretávame so situáciami, keď nám jednoducho „vypadne“ meno známeho človeka, nevieme si spomenúť na PIN k bankomatu, prípadne si zrazu nevieme vybaviť ani evidenčné číslo vlastného auta. Neraz sa pri takýchto výpadkoch pamäti s humorom odvolávame na „Alzheimera“, no možno nás skôr upozorňujú na to, že zanedbávame tréning mozgu. Pamäť je nesmierne dôležitá a môžeme ju ovplyvňovať rôznymi spôsobmi, pričom mnohé z nich môžu byť prekvapivo zábavné. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako posilniť pamäť, je zapojiť sa do kreatívnych a ručných prác.
Pamäť ako sval
Predstavte si pamäť ako sval, ktorý musí človek neustále precvičovať, aby fungoval naplno. Ak ste si vo svojom mladom veku na mozgový tréning až tak nepotrpeli, v neskoršom veku by ste to mali doháňať – ide totiž o jeden zo základných kľúčov k dlhodobej duševnej sviežosti. Mozog, a teda aj pamäť, sa menia neustále – hovoríme o ich plasticite. Neustále vznikajú nové spojenia medzi neurónmi, niektoré sa upravujú alebo nahrádzajú, vďaka čomu je učenie sa a pamätanie si možné aj vo vyššom veku.
Ak pamäť neprecvičujeme, môže sa stať, že jej výkon bude časom klesať. Mozog však nezostáva vo vzduchoprázdne – formuje ho celý náš životný štýl, a tak je preň dôležité nielen to, čo jeme a ako sa hýbeme, ale aj to, koľko komunikujeme s okolím, aké koníčky máme, či trávime čas v prírode a podobne.
Tip pre začiatočníkov:
Ak ste doteraz so šitím nemali žiadne skúsenosti, nemusíte sa hneď púšťať do veľkého projektu. Skúste si za pár minút ušiť malú textilnú taštičku na ceruzky, háčiky, príbor alebo iné drobnosti. Často postačí obdĺžnik látky, ihla, niť, prípadne šijací stroj a kúsok suchého zipsu.
Čo je pamäť?
Zjednodušene by sa dalo povedať, že pamäť je geniálne nahrávacie a reprodukčné zariadenie, niečo ako digitálny sklad. Každý deň do nej ukladáme nové informácie, zážitky a skúsenosti, ktoré neskôr využívame v prítomnosti. Mozog a pamäť však nefungujú pasívne – sú veľmi aktívne. Aby sme pamäť udržali vo výbornej kondícii, potrebujeme ju stále „zásobovať“ stimulmi a úlohami.
Pamäťový proces možno rozdeliť na niekoľko fáz:
- Prijatie informácie – prvý kontakt s novým poznatkom alebo skúsenosťou.
- Ukladanie (spracovanie) – mozog si informáciu uloží, spracuje a spojí s inými spomienkami.
- Vybavenie (vyvolanie) – schopnosť znovu si pripomenúť to, čo už bolo v mozgu uložené a následne to využiť.
Tri druhy pamäte
Z hľadiska doby trvania sa zvyčajne rozlišujú:
- Senzorická (zmyslová) pamäť – funguje rýchlejšie než šprintér, informácie v nej zostanú len zlomok sekundy (prípadne niekoľko sekúnd).
- Krátkodobá pamäť – jej kapacita je obmedzená, zachytí niekoľko informácií (často sa uvádza 7 vnemov ± 2) na pomerne krátku dobu, obvykle minúty. Ide o to, čo práve vnímame v konkrétnu chvíľu (napríklad telefónne číslo, ktoré si opakujeme, kým ho vytočíme).
- Dlhodobá pamäť – dokáže pojať naozaj veľké množstvo informácií a uchováva ich neraz až do konca života. Práve do nej sa z krátkodobej pamäte presúvajú údaje, ktoré považuje mozog za dôležité.
Ako posilniť pamäť?
Často máme zdedené isté vrodené dispozície, no veľkú časť ovplyvňujeme sami. Kvalitu pamäte môže zlepšiť zdravá strava (plná ovocia a zeleniny, kvalitných bielkovín a zdravých tukov), pravidelný pohyb, aktivita na čerstvom vzduchu, stretávanie sa s ľuďmi či udržiavanie sociálnych kontaktov. Zásadné je, aby sme aspoň v strednom veku a hlavne v seniorskom období dávali svojmu mozgu dostatok podnetov.
Čím viac si mozog precvičujeme napríklad lúštením krížoviek, sudoku, čítaním náučnej literatúry, hrou na hudobný nástroj či práve ručnými prácami, tým viac vzniká spojení medzi neurónmi. To je dôvod, prečo sa môžeme vo vysokom veku dočkať aj nečakaných úspechov – napríklad sa naučiť nový jazyk, vyšívať zložité vzory alebo zvládnuť prácu s počítačovými programami.
Najlepšie činnosti na podporu pamäte
Pre mnohých môže byť prekvapením, že jednou z najlepších aktivít na rozvoj pamäte sú rôzne ručné práce. Zo všetkého najviac sa spomína šitie – práca s ihlou a niťou, či už v rukách, alebo na šijacom stroji. Pri šití dochádza k opakovaným jemným pohybom, pri ktorých sa aktivujú neurotransmitery zodpovedné za prenos informácií medzi nervovými bunkami. Navyše, kým šijeme, zapájame okrem mozgu aj ruky, vnímame farby, materiál a tvary, čo nás motivuje k vyššej sústredenosti.
Práve u starších ľudí môže byť šitie prospešné na niekoľkých úrovniach: rozvíja kognitívne schopnosti (plánovanie, predstavivosť, pamäť), emočné schopnosti (uvoľnenie od stresu), fyzické schopnosti (zapojenie rúk, jemná a hrubá motorika) a v neposlednom rade podporuje aj sociálny kontakt – či už pri návštevách kurzov, alebo pri spoločnom tvorení s rodinou.
Šitie takisto pomáha znižovať napätie, pocity úzkosti a stresu, keďže ide o upokojujúcu aktivitu bez súťaženia. Pritom môžeme zaznamenať aj pozitívny vplyv na krvný tlak. Keď sa plne sústredíme na tvorenie, menej myslíme na to, čo nás trápi, a mozog tak dostáva priestor na regeneráciu. Zaujímavé je, že u niektorých ľudí pri šití dočasne slabne aj vnímanie chronickej bolesti (napríklad pri artróze či artritíde), lebo pozornosť sa presunie inam.
Pletenie, háčkovanie, maľovanie a iné formy kreativity
Okrem šitia výborne funguje aj pletenie, háčkovanie, vyšívanie, drhanie, patchwork či tvorba z korálikov. Pri týchto činnostiach rozvíjate jemnú i hrubú motoriku, učíte sa postupy, sústredíte sa na rytmus a vzory – to všetko trénuje nielen pamäť, ale aj trpezlivosť a koncentráciu.
Ďalšou možnosťou je maľovanie či kreslenie, ku ktorým sa dnes môžete dostať aj vďaka rôznym populárnym kurzom. Ak si napríklad vôbec neveríte, môže vás milo prekvapiť kurz kreslenia pravou mozgovou hemisférou, ktorý mnohým ľuďom dokáže otvoriť úplne nové obzory. Mnohí objavia, že majú talent, o akom nemali tušenie, a popritom výborne posilnia mozog.
Každodenná dávka inšpirácie
Nemusíte hneď očakávať dokonalé výtvory, dôležité je, aby vás tvorivá činnosť bavila a napĺňala. Práve toto nadšenie a radosť z tvorby sú skvelými pomocníkmi v boji proti stresu i oslabeným kognitívnym funkciám. V ideálnom prípade sa snažte aspoň niekoľko minút denne venovať nejakej tvorivej aktivite. Postupne sa môžete posúvať k zložitejším projektom a sledovať, ako sa zlepšuje nielen váš „ručný“ skill, ale aj pamäť a schopnosť sústrediť sa.
Nezabúdajte, že tréning mozgu funguje rovnako ako akékoľvek posilňovanie. Čím viac budete pamäť zaťažovať podnetmi, tým svižnejšie bude pracovať. A ak si vyberiete práve ručné práce, spojíte príjemné s užitočným – vytvoríte si niečo praktické do domácnosti, urobíte radosť sebe aj svojim blízkym a popritom ešte udržíte myseľ v pohotovosti.
Zhrnutie:
- Pamäť funguje podobne ako sval a treba ju neustále trénovať.
- Ručné práce (šitíe, háčkovanie, pletenie, vyšívanie, maľovanie a pod.) pomáhajú rozvíjať kognitívne funkcie, zlepšiť sústredenie a zároveň prispievajú k emocionálnemu uvoľneniu.
- K ďalším benefitom patrí zníženie stresu, redukcia pocitu úzkosti a často aj tlmenie vnímania chronickej bolesti.
- Pri takýchto tvorivých aktivitách zároveň rozvíjate jemnú a hrubú motoriku, udržujete myseľ sviežu, trénujete pamäť a do vášho života prinášate viac radosti a spokojnosti.
Skúste si ušiť novú utierku, ozdobiť lampáš alebo sa naučiť pliesť – mozog sa vám za to poďakuje. A keďže pamäť je úzko spätá s naším každodenným fungovaním, všetko, čo do nej investujete, sa vám vráti v podobe lepšej sebestačnosti, väčšej pohody a bystrejšej mysle. Urobte si z toho príjemnú rutinu a sledujte, ako sa kúsok po kúsku zlepšujete.
Nech už si vyberiete akúkoľvek kreatívnu techniku, dôležité je, aby vás to bavilo. Vtedy sa benefity na pamäti a celkovej duševnej kondícii dostavia oveľa rýchlejšie a budú trvalejšie. A to je dôvod, prečo by sme sa na tréning pamäti rozhodne nemali vyhovárať – máme ho prakticky vo vlastných rukách.
