Mnoho ľudí si dlhé roky myslí, že alergie patria len do detstva. Keď ich dieťa „vyrastie“, vraj má od alergií pokoj. Skutočnosť je však iná – lekári v posledných rokoch pozorujú nárast alergických prejavov aj u dospelých, dokonca u tých, ktorí celý život znášali všetky potraviny a prostredie bez akýchkoľvek problémov.
Podľa údajov Európskej akadémie alergológie a klinickej imunológie (EAACI) dnes trpí nejakou formou alergie až 30–40 % dospelej populácie. Čoraz viac prípadov sa pritom objavuje po päťdesiatke, keď sa imunitný systém prirodzene mení.
Imunitný systém sa s vekom mení
Imunitný systém nie je statický. Tak ako sa mení naše telo, mení sa aj spôsob, akým organizmus reaguje na vonkajšie podnety. U mladých býva imunita prehnane aktívna, v strednom veku sa spravidla stabilizuje, no v starobe prechádza postupným oslabovaním – procesom nazývaným imunosenescencia.
Imunosenescencia znamená, že imunitné bunky pracujú pomalšie, niektoré funkcie sa znižujú a telo sa stáva náchylnejším na infekcie či autoimunitné poruchy. Zároveň sa však častejšie vyskytujú chybné imunitné reakcie, kedy organizmus začne považovať bežné látky za nebezpečné.
Tento jav sa často spája aj s tzv. chronickým nízkostupňovým zápalom – anglicky „inflammaging“. Ide o mierny, no trvalý zápal v tele, ktorý sa s pribúdajúcim vekom zintenzívňuje a ovplyvňuje funkciu imunitných buniek. Výsledkom je, že telo reaguje prehnane aj na neškodné podnety – a vznikajú nové alergie.
Črevný mikrobióm: skrytý hráč v rovnováhe imunity
Moderné výskumy jasne potvrdzujú, že zloženie črevnej mikroflóry hrá kľúčovú úlohu pri vývoji a regulácii imunitných reakcií. Po päťdesiatke sa mikrobiom prirodzene mení – niektoré druhy prospešných baktérií ubúdajú a črevná sliznica sa stáva priepustnejšou.
Ak sa naruší rovnováha mikroflóry (napríklad v dôsledku antibiotík, stresu či jednostrannej stravy), do krvného obehu sa môžu dostať látky, ktoré by inak zostali v čreve. Imunitný systém ich vníma ako hrozbu – a môže na ne reagovať prehnane. Niekedy ide len o neznášanlivosť (intoleranciu), inokedy o skutočnú alergickú reakciu.
Križové reakcie: keď peľ spustí alergiu na jedlo
Známy jav, ktorý sa často objavuje u dospelých, je tzv. syndróm peľ – potrava (pollen-food syndrome). Týka sa ľudí, ktorí sú alergickí na peľ brezy, ambrózie alebo tráv. Ich imunitný systém zamieňa podobné bielkoviny v potrave s tými, ktoré sa nachádzajú v peľových zrnách.
Typickými „spúšťačmi“ bývajú jablká, lieskové orechy, mrkva, zeler či broskyne. Príznaky sú väčšinou mierne – svrbenie v ústach, brnenie jazyka, opuch pier alebo podráždené hrdlo. Aj tieto prejavy však naznačujú, že imunitný systém si vytvára nové alergické väzby.
Kliešť a alergia na červené mäso
Znie to ako z medicínskeho seriálu, ale ide o vedecky zdokumentovaný jav – tzv. syndróm alfa-gal (Alpha-Gal Syndrome, AGS). Po uhryznutí niektorými druhmi kliešťov (napríklad Amblyomma americanum v USA alebo Ixodes ricinus v Európe) môže telo vytvoriť protilátky proti molekule alpha-gal, ktorá sa prirodzene nachádza v mäse cicavcov.
Po neskoršej konzumácii hovädzieho, bravčového či jahňacieho mäsa sa tak môže objaviť oneskorená alergická reakcia – niekedy až po 3–6 hodinách. Prejavuje sa žihľavkou, opuchmi, nevoľnosťou alebo dokonca anafylaxiou.
Menej známe prípady: roztoče a „pancake syndróm“
Hoci je zriedkavý, aj v Európe sa objavujú prípady tzv. pancake syndrómu. Ide o alergiu na múku napadnutú roztočmi. Keď sa takáto múka tepelne spracuje (napr. na palacinky či lievance), alergén z roztočov môže spôsobiť závažnú reakciu.
Tento typ alergie je typickejší pre tropické oblasti, ale pri nesprávnom skladovaní potravín sa môže objaviť aj u nás.
Alergia alebo intolerancia? Rozdiel je zásadný
Tieto dva pojmy sa často zamieňajú, no v medicíne znamenajú niečo odlišné:
- Alergia je imunitná reakcia – telo si vytvorí protilátky IgE proti určitej látke (napr. bielkovine v orechoch či mlieku) a už malé množstvo môže spôsobiť prudkú odpoveď.
- Intolerancia nesúvisí priamo s imunitou – ide skôr o problém trávenia. Typickým príkladom je laktózová intolerancia, pri ktorej chýba enzým laktáza. Prejavy sú miernejšie (nadúvanie, únava, bolesti brucha), no môžu byť dlhodobé.
Ako sa zisťuje alergia
Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár – alergológ alebo imunológ. Vyšetrenie zvyčajne začína podrobným rozhovorom o príznakoch a stravovacích návykoch. Nasledujú:
- Kožné testy (prick testy) – na predlaktie sa nanesie kvapka alergénu a pokožka sa jemne naruší. Ak sa objaví pupienok alebo začervenanie, ide o pozitívnu reakciu.
- Krvné testy – merajú hladinu protilátok IgE, ktoré sú typické pre alergické reakcie.
- Eliminačno-provokačné testy – pri nejasných výsledkoch sa podozrivá potravina na čas vyradí a potom znovu zavedie.
Pri vážnych prípadoch sa testy robia v nemocničnom prostredí, kde je k dispozícii okamžitá liečba v prípade silnej reakcie.
Špecifiká alergií v staršom veku
U ľudí po päťdesiatke môže byť diagnostika alergie náročnejšia, pretože príznaky sú často mierne alebo pripomínajú iné problémy – únavu, tráviace ťažkosti, suchú pokožku či ekzém. Okrem toho mnohí seniori užívajú viacero liekov, ktoré môžu ovplyvniť činnosť imunitného systému alebo črevnej mikroflóry.
Aj preto je dôležité neignorovať nové alebo pretrvávajúce reakcie na jedlo či prostredie – môžu signalizovať alergiu, ktorá sa prejavila až v dospelosti.
Záver
Alergie rozhodne nie sú len detským problémom. S pribúdajúcim vekom sa mení nielen imunitný systém, ale aj črevný mikrobióm, reakcia na stres a schopnosť regenerácie organizmu. Všetky tieto faktory môžu prispieť k tomu, že aj po päťdesiatke sa objaví alergia, ktorá predtým neexistovala.
Ak spozorujete po niektorých potravinách, liekoch alebo pobyte v prírode nezvyčajné reakcie, je vhodné vyhľadať alergológa. Správna diagnostika, úprava stravy a podpora črevného zdravia môžu výrazne zlepšiť kvalitu života – a zabrániť nepríjemným komplikáciám.
