Otázka, ktorá zaznieva čoraz častejšie: Čo ak som nikdy nepracoval a blížim sa k dôchodkovému veku – mám vôbec nárok na starobný dôchodok? Slovenský dôchodkový systém síce v mnohom vychádza z princípov solidarity a ochrany občanov, no podobne ako v mnohých krajinách Európy, nie je nastavený tak, aby garantoval plnohodnotný dôchodok každému, kto doň neprispieval. Nasledujúci článok vysvetľuje, ako systém na Slovensku funguje, z akých častí sa skladá dôchodok a prečo sa pri nulovej odpracovanej histórii vo väčšine prípadov starobná penzia jednoducho získať nedá.
Dôchodkový systém na Slovensku a jeho princípy
Slovenský dôchodkový systém je v súčasnosti založený na viacerých pilieroch. Základom je prvý pilier, tzv. povinné starobné poistenie v Sociálnej poisťovni, ktoré funguje na priebežnom princípe: pracujúci odvádzajú poistné a zo zhromaždených prostriedkov sa vyplácajú dôchodky aktuálnym dôchodcom. Ak človek nepracoval a neplatil odvody, jednoducho sa do tohto systému nezapojil.
Druhým pilierom je starobné dôchodkové sporenie (tzv. kapitalizačný pilier), ktorého účasť môže (alebo mohla) byť za určitých okolností dobrovoľná alebo povinná. Aj v ňom však platí, že ak si človek doň nevkladal prostriedky, pri dosiahnutí dôchodkového veku z neho nič nedostane.
Kto má nárok na starobný dôchodok
Na Slovensku platí, že základným predpokladom získania starobného dôchodku z prvého piliera je:
Dosiahnutie dôchodkového veku
Ten sa v ostatných rokoch mení podľa legislatívnych úprav a priemernej strednej dĺžky života. Priemerne sa dôchodkový vek pohybuje v blízkosti 64 rokov, aj keď pre niektoré skupiny (napríklad ženy s viacerými deťmi) môže byť o niečo nižší.Potrebný minimálny počet rokov dôchodkového poistenia
V súčasnosti je nevyhnutné mať odpracovaných aspoň 15 rokov (táto lehota zahŕňa povinné dôchodkové poistenie alebo obdobia považované za tzv. náhradné doby poistenia). Tieto roky môžu v určitých situáciách zahŕňať i časť materskej či rodičovskej dovolenky, prípadne inú náhradnú dobu, no vždy platí, že úplne „nulová“ pracovná história nepostačí na priznanie starobnej penzie.
Ak človek nikdy nepracoval, neplatil odvody do Sociálnej poisťovne a nespĺňa ani náhradné doby poistenia, nárok na starobný dôchodok mu nevznikne.
Z čoho sa skladá starobný dôchodok na Slovensku
Na rozdiel od niektorých krajín, kde sa dôchodok priamo člení na tzv. základnú a percentuálnu časť, Slovensko používa výpočet založený na priemernom osobnom mzdovom bode (POMB), odpracovaných rokoch poistenia (počet rokov dôchodkového poistenia) a aktuálnej dôchodkovej hodnote (ADH) platnej v čase odchodu do dôchodku. Zjednodušene povedané:
- Čím vyššie boli odvody a dlhšie trvanie poistenia, tým vyšší dôchodok.
- Čím kratšie trvanie poistenia a nižšie príjmy, tým nižšia výsledná suma.
Napriek odlišnej metodike výpočtu tu rovnako funguje zásada, že bez účasti na dôchodkovom systéme (bez práce a bez dobrovoľného poistenia) nedostanete starobnú penziu.
Minimálny dôchodok na Slovensku
Pri hodnotení otázky „čo ak som pracoval len veľmi málo“ je dôležité spomenúť minimálny dôchodok, ktorý bol zavedený v roku 2015. Má za cieľ pomôcť tým, ktorí síce odvádzali poistenie, no väčšinu života pracovali za veľmi nízke mzdy. Minimálny dôchodok je odstupňovaný podľa počtu odpracovaných rokov a neustále sa valorizuje. Kto však nedosiahne ani najnižšiu hranicu požadovaných rokov poistenia, tomu sa minimálny dôchodok netýka.
Mýty a omyly spojené so získaním dôchodku bez práce
„Všetci dostanú nejakú základnú penziu, či pracovali alebo nie.“
V slovenskom systéme to neplatí. Štát priamo nevypláca univerzálnu „základnú penziu“. Výška starobného dôchodku závisí od dĺžky a výšky odvádzaného poistenia. Človek, ktorý nikdy nepracoval, nemá nárok ani na základ, ani na minimálny dôchodok.„Môžem si dôchodok doplniť, až keď budem starší.“
Ak ste nepracovali a začnete odvádzať dôchodkové poistenie až v pokročilejšom veku, musíte stihnúť aspoň 15 rokov poistenia (čo môže byť náročné). Existuje možnosť dobrovoľného poistenia, avšak aj to treba platiť dostatočne dlho, aby ste dosiahli potrebný počet rokov.„Keď nedostanem dôchodok, určite mi štát bude vyplácať nejaké iné dávky.“
Sociálny systém na Slovensku umožňuje žiadať o dávku v hmotnej núdzi alebo niektoré ďalšie sociálne príspevky. Tieto dávky sú však striktne podmienené preverovaním príjmu a majetku a ich výška zvyčajne pokrýva len nevyhnutné životné potreby. Rozhodne nenahrádzajú bežný starobný dôchodok.
Čo sa stane s tými, ktorí celý život pracovali „na čierno“?
Ďalšou kapitolou sú ľudia, ktorí pracovali neoficiálne, teda na čierno, a neodvádzali žiadne poistenie. Z pohľadu systému sú na tom rovnako ako tí, ktorí skutočne nikdy nepracovali: bez splnenia oficiálnej doby poistenia nárok na starobný dôchodok nevzniká. V praxi tak môžu zostať úplne bez penzie, odkázaní len na sociálne dávky alebo pomoc rodiny.
Ako je to so štúdiom a náhradnými dobami?
Na Slovensku sa do dôchodkového poistenia započítavajú aj tzv. náhradné doby, kam sa okrem iného radí materská a rodičovská dovolenka či základná vojenská služba (pred jej zrušením). Čo sa týka štúdia, aktuálne platí, že vysokoškolské štúdium v určitom rozsahu bolo v minulosti tiež hodnotené ako náhradná doba, no pravidlá sa menili. Napriek tomu, ak človek celé roky študoval, ale nikdy nepracoval ani neodvádzal odvody, samotné štúdium mu zaručiť dôchodok nemôže. Väčšinou ide len o čiastočné obdobie, ktoré sa započíta, no nestačí na splnenie plnej 15-ročnej doby poistenia.
Vyhliadky do budúcnosti
V čase, keď čítate tento text, sa môžu pripravovať alebo už platiť rôzne legislatívne zmeny. Predpokladá sa však, že podmienka minimálnej doby odvodov zostane kľúčová a systém nebude plošne garantovať dôchodok tým, ktorí doň nikdy neprispievali. Ak teda niekto rozmýšľa, že si „dôchodok nejako vyrieši neskôr“, riskuje, že zostane odkázaný iba na dávky v hmotnej núdzi, ktoré sú výrazne nižšie ako priemerná starobná penzia na Slovensku.
V roku 2025 sa napríklad počíta s ďalšími úpravami dôchodkových parametrov, a to vrátane valorizácie dôchodkov. Dá sa preto očakávať, že minimálny dôchodok sa môže mierne zvýšiť. To je však na prospech iba tým, ktorí splnili podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia. Kto k nej nedospeje, zostane aj naďalej bez nároku na starobnú penziu.
Zhrnutie
- Ak ste celý život nepracovali a neplatili odvody, nárok na starobný dôchodok vám na Slovensku nevzniká.
- Minimálny dôchodok pomáha len tým, ktorí síce pracovali, ale za nízke mzdy a spĺňajú podmienku minimálnej doby poistenia.
- Štát môže poskytnúť dávky v hmotnej núdzi, no tie sú striktne kontrolované a nedosahujú úroveň bežného dôchodku.
- Štúdium či iné náhradné doby (napríklad rodičovská dovolenka) môžu zohrať určitú rolu pri výpočte dôchodku, no samy osebe nestačia na splnenie povinných rokov poistenia.
- Na výšku dôchodku pôsobia odpracované roky a výška príjmov, z ktorých bolo odvádzané dôchodkové poistenie.
V konečnom dôsledku teda platí, že ak niekto uvažuje o tom, ako sa zabezpečiť na starobu, mal by myslieť na pravidelné platenie dôchodkového poistenia – či už formou zamestnania, podnikania, alebo aspoň dobrovoľných odvodov. Systém na Slovensku je pomerne prísny a neumožňuje vyplácanie starobného dôchodku ľuďom, ktorí doň nikdy nič neprispeli.
Preto sa neodporúča spoliehať sa na to, že penziu zabezpečí štát bez akejkoľvek osobnej účasti. Ak chcete mať v starobe istotu dôchodku, je najlepšie vstúpiť do legálneho pracovného pomeru, prípadne si v dostatočnom predstihu platiť dobrovoľné dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni. Jedine tak máte zaručenú aspoň minimálnu starobnú penziu, ktorá vás ochráni pred úplnou finančnou núdzou v seniorskom veku.
