Koluje legenda, podľa ktorej sa slávny americký spisovateľ Ernest Hemingway raz stavil v bare o desať dolárov, že dokáže napísať pútavý príbeh len so šiestimi slovami. Znie to neuveriteľne, však? Hemingway však stávku s prehľadom vyhral, a my si tento krátky, no mimoriadne silný príbeh môžeme prečítať v originálnom znení: „For sale: baby shoes, never worn.“
Pre tých, ktorí preferujú slovenčinu, máme dobrú správu – aj v našom jazyku tento príbeh zostáva rovnako pôsobivý a stále má len šesť slov: „Na predaj: detské topánočky, nikdy nenosené.“
Akonáhle tieto slová dočítame, v mysli sa okamžite rozbieha príval otázok, obrazov a emócií. „Prečo neboli topánky nikdy obuté?“ pýtame sa s nádychom znepokojenia. „Stalo sa niečo smutné, alebo rodičia len kúpili nesprávnu veľkosť? Alebo dokonca očakávali chlapčeka a narodilo sa dievčatko?“ Otázok pribúda, príbeh rastie a prehlbuje sa. Práve toto je zmyslom aktívneho čítania – schopnosť vidieť skryté významy a domýšľať si kontext, ktorý autor nechal zámerne nedopovedaný.
Pre lepšie pochopenie toho, ako funguje aktívne čítanie v každodennom živote, sa pozrime na študenta Tomáša, ktorý má napísať seminárnu prácu na tému T. G. Masaryk. Vo videu jasne uvidíte, ako môže aktívne čítanie pomôcť pri písaní a spracovaní informácií.
Pozrite si, ako Tomáš zvládol svoju úlohu vďaka technikám aktívneho čítania.
Vizuálna verzus čitateľská gramotnosť – podobnosti vás možno prekvapia!
Možno vás prekvapí, že rovnaké princípy, ktoré používame pri aktívnom čítaní textov, fungujú aj pri „čítaní“ vizuálnych diel, ako sú obrazy alebo fotografie. V súčasnosti sa veľa hovorí práve o vizuálnej a čitateľskej gramotnosti, pretože schopnosť interpretovať obrazy si vyžaduje rovnakú dávku fantázie a analytického myslenia ako pri čítaní kníh.
Dobrým spôsobom, ako aktívne pristúpiť k obrazu, je napríklad predstava toho, čo by sa dialo mimo jeho rámu. Skúsme to na slávnej Mona Lise. Čo má táto záhadne sa usmievajúca žena vedľa seba? Čo sa odohráva v krajine za ňou? Komu sa usmieva? Tieto otázky nás vtiahnu do príbehu, ktorý si sami aktívne dotvárame. Nie sme len pasívnymi divákmi – práve naopak, aktívne rozvíjame svoje vnímanie a myslenie.
Chcete sa naučiť, ako byť aktívnym čitateľom? Teraz máte príležitosť!
Predstavte si, že všetko, čo si prečítate, zostane hlboko ukotvené vo vašej mysli. Informácie sa začnú vzájomne prepájať a vytvorí sa pomyselná mapa poznatkov priamo vo vašej hlave.
Čítanie možno prirovnať k práci sochára, ktorý zo surového kameňa vytvára nádherné dielo. Takisto aj vy pri čítaní postupne formujete mentálny obraz, ktorý síce nie je viditeľný, ale existuje vo vašich myšlienkach. Ako však tomuto mentálnemu dielu dodať detailnosť a jasnosť?
Ako začať s aktívnym čítaním už dnes
Prvým jednoduchým krokom je kladenie otázok. Pokojne použite brainstorming – nechajte svoje myšlienky voľne prúdiť a nenechajte sa obmedziť tým, čo neviete. Práve zvedavosť a neistota sú vynikajúcim odrazovým mostíkom.
Otázky, ktoré vás možno napadnú, môžu byť:
- Čo vlastne znamená hlboké čítanie?
- Aké techniky môžem využiť, aby som lepšie pochopil text?
- Aký význam má spôsob čítania – záleží na tom, či čítam elektronicky alebo fyzicky?
- Dá sa efektívne zvýšiť rýchlosť môjho čítania?
Čo znamená hlboké čítanie?
Jednoduchá odpoveď znie, že hlboké čítanie je proces, pri ktorom využívame všetky svoje vedomosti, skúsenosti a emócie, ktoré už máme uložené v našej pamäti.
Praktické techniky na zlepšenie hlbokého čítania
Skúste aplikovať tieto jednoduché kroky:
- Vybavte si vlastné zážitky spojené s témou textu. Čítate o levanduli? Spomeňte si na mamin parfém, dovolenku v Provensalsku alebo voňavé vrecúško od kamarátky.
- Uvedomujte si rozdiel medzi novými a už známymi informáciami.
- Používajte dedukciu a vytvárajte analógie, napríklad: „Pripomína mi to detstvo, keď som bol u babičky…“
- Reflexiu – po každom odstavci si pripomeňte, čo ste čítali.
- Hľadajte „aha!“ momenty – odpovede na otázky, ktoré ste si položili pred čítaním.
Prečo sa oplatí vedieť sofistikovane čítať?
Aktívne a hlboké čítanie vám pomôže nielen pri štúdiu alebo v práci, ale aj v každodennom živote, kde ste neustále bombardovaní informáciami. Vedomé spracovanie textu je v dnešnom svete nevyhnutnou schopnosťou.
Rýchlosť verzus pochopenie – čo je dôležitejšie?
Harold Bloom, slávny literárny kritik, údajne zvládol prečítať až 1000 strán za hodinu. Aj keď je toto číslo takmer neuveriteľné, jedno je isté – rýchle čítanie nemusí znamenať hlbšie pochopenie. Väčšina ľudí číta približne 200 až 320 slov za minútu, teda asi jednu stránku za minútu. Pri odborných textoch môžete tempo zvýšiť, ale pri beletrii je pomalšie čítanie lepšie.
Ako sa stať pokročilým čitateľom?
- Stanovte si cieľ, čo sa chcete dozvedieť.
- Predstavujte si scény a dopĺňajte detaily.
- Polemizujte s autorom, klaďte mu otázky.
- Pravidelne sa zastavujte a zopakujte si, čo ste prečítali.
- Robte si poznámky – stará dobrá ceruzka a papier stále fungujú!
Digitálne verzus papierové čítanie
Fyzické knihy sú stále najvhodnejšie pre pochopenie textu, digitálne médium síce zvyšuje rýchlosť, ale oslabuje sústredenie. Ak však preferujete digitálne texty, hlboké čítanie vám pomôže tento nedostatok kompenzovať.
Aktívne čítanie je schopnosť, ktorú sa oplatí rozvíjať – urobí z vás nielen lepších čitateľov, ale aj hlbšie mysliacich a múdrejších ľudí. Tak čo, pustíte sa do toho naplno?
