Často vás bolí hlava a trápia bolesti chrbta? Máte pocit, že stále niečo pojete, ale nikdy nie ste spokojní? Ste roztržití, podráždení a bez nálady? Máte málo spánku a cítite, že vás valcuje stres? Nie ste sami – ale dá sa s tým niečo robiť.
Žijeme v časoch, keď sa chyby netolerujú. Ak niečo pokazíte, už nie ste „iba človek“. Okamžite si pripadáte ako neschopný pracovník, ktorý nezvláda nápor. Dovolenka sa dnes nenosí, však načo aj? Dokážete predsa bez problémov zvládnuť požiadavky troch nadriadených naraz, a ešte ustáť šikanu zo strany skúsenejšieho kolegu. Niekedy sa zdá, že heslo šéfov je „Výkon alebo smrť!“.
Ako sa z toho nezblázniť?
Ak nechcete skončiť vyčerpaní alebo vyhorení, naučte sa stres včas rozpoznať a účinne mu predchádzať. Prístupujte k nemu ako k prevencii choroby – čím skôr odhalíte príznaky, tým ľahšie im zabránite prerásť do niečoho vážneho.
Aby ste si nepripadali ako Mozart v slávnom Formanovom filme Amadeus, ktorý v zúfalstve hovoril, že práca na Requiem ho doslova zabíja, skúste do svojho života zaradiť týchto desať protistresových zásad:
Desať tipov, ako zvládať a predchádzať stresu
1. Stanovujte si realistické ciele
Nie ste stroj, ale človek z mäsa a kostí. Nesnažte sa zvládnuť prácu za troch. Naučte sa povedať nie, nenoste na svojich pleciach úlohy kolegov. Potom vás nebudú bolieť chrbát ani hlava.
2. Nájdite vo svojej práci zmysel
Vaša práca by vás mala aspoň trochu baviť, mali by ste pre ňu horieť. Nadšenie je nákazlivé – šírte ho! Ak vás práca nudí, hľadajte spôsoby, ako ju oživiť. Aj rutina je stresujúca, preto buďte kreatívni a hľadajte nové cesty.
3. Otvorene komunikujte
Hovorte s kolegami a so šéfmi úprimne, ale slušne. Nebojte sa povedať, čo vám prekáža. Ak máte viacero nadriadených, ktorí sa nevedia dohodnúť a vy si to odnášate, dajte im jasne najavo, že nie ste bábka, na ktorej si budú vybíjať frustrácie. Nechajte ich, nech sa najskôr dohodnú medzi sebou.
4. Učte sa nové veci
Keď sa rýchlo naučíte novú prácu alebo schopnosť, nadobudnete väčšiu sebadôveru. Sebavedomie vás prirodzene ochráni pred stresom.
5. Smiech a emócie patria k životu
Nebojte sa prejaviť emócie – smiechom, radosťou, plačom. Emócie vás uvoľnia, neblokujte ich, ale dajte im voľný priebeh.
6. Pozrite sa na problém inak
Ak máte problém, ktorý vás stresuje, pozrite sa naň z iného uhla pohľadu. Možno práve zmena perspektívy vám odhalí lepšie riešenie.
7. Jedzte proti stresu, nie kvôli nemu
Zabudnite na prejedanie sa sladkosťami či tučnými jedlami, ktoré len prehĺbia únavu a podráždenosť. Uprednostňujte ľahké jedlá, ktoré vás nabijú energiou a zároveň upokoja nervový systém.
8. Zvládajte stres športom a meditáciou
Najlepším spôsobom, ako vyventilovať negatívne emócie, ako je hnev, úzkosť alebo strach, je fyzická aktivita alebo meditácia. Či už si zvolíte beh, jogu alebo plávanie, vaše telo sa prirodzene zbaví nahromadeného napätia.
9. Povzbudzujte sami seba
Keď je toho na vás priveľa, pripomeňte si: „Je to len práca, nič viac.“ Táto veta vám pomôže odosobniť sa od stresujúcej situácie. Pamätajte, že chyba nie je zlyhaním, ale poučením na vašej ceste.
10. Žite tu a teraz
Netrapte sa tým, čo by sa mohlo stať v budúcnosti. Sústreďte sa radšej na to, čo sa deje práve teraz. Často sa najviac bojíme vlastného strachu, ktorý zveličuje naše obavy. Prijmite prítomnosť a konajte s pokojom.
Príbeh Kataríny – Ako vystúpila zo stresového kolotoča
Katarína celý život zápasila s nízkym sebavedomím. Pracovala ako operátorka zákazníckej linky a nedokázala byť uvoľnená. V domnení, že si musí od ľudí držať odstup, pôsobila na zákazníkov arogantne. Tí sa následne sťažovali a ona sa cítila ešte horšie.
Svoj nedostatok sebadôvery skrývala za hranou, neprirodzenou tvrdosťou. Neustály stres ju postupne dostal do začarovaného kruhu – objavili sa zdravotné problémy ako vysoký krvný tlak, bolesti žalúdka a priberanie. Začala zanedbávať svoju rodinu a deti, uzatvárala sa do seba a prepadala apatii. Stále viac neznášala seba aj svoje okolie.
Zlom nastal náhodným stretnutím s bývalým spolužiakom Pavlom, ktorý bol psychológ a terapeut. Pozval ju na kávu, čo pre ňu spočiatku znamenalo len ďalší stres. Počas stretnutia Pavel rozprával o rôznych prípadoch zo svojej praxe. Jeden z nich bol až nápadne podobný jej situácii, a tak jej dal svoju vizitku.
Po troch týždňoch sa odhodlala a zavolala mu. Vďaka rozhovorom s Pavlom si uvedomila, že práve nízke sebavedomie je hlavným zdrojom jej stresu. Naučila sa relaxovať, začala cvičiť jogu a chodiť na prechádzky. Postupne pochopila, že sa nemusí každému zapáčiť, a že nie všetci ľudia jej chcú ublížiť.
Týmto uvedomením sa Katarína postupne oslobodila od vlastného stresu, ktorý si sama vytvárala. Teraz vie, že život môže byť omnoho pokojnejší a radostnejší, keď človek prestane bojovať sám proti sebe.
