Spánok nie je iba o oddychu či dobíjaní energie. Najnovšie vedecké poznatky ukazujú, že spôsob, akým spíte, a dokonca aj to, čo sa vám v noci sníva, môže byť silným indikátorom rizika vzniku demencie. Chcete vedieť, či ste v bezpečí, alebo už nastal čas zvýšiť ostražitosť? Odpovede vám môže poskytnúť jednoduchý „spánkový test“, ktorý zvládnete urobiť aj doma.
Spánok ako upratovačka mozgu
Nie nadarmo lekári pripomínajú, že kvalitný spánok je základným pilierom zdravia v každom veku. Keď večer zatvoríte oči, vaše telo aj mozog prechádzajú komplexnými procesmi – regenerujú sa, posilňujú, a predovšetkým sa zbavujú odpadových látok, ktoré sa nahromadili počas dňa. Mozog sa pritom zbavuje nepotrebných informácií a robí poriadok vo svojich spomienkach.
Problém nastáva, ak spánok dlhodobo zanedbávate, prípadne ak váš spánok nie je dostatočne hlboký a kvalitný. Mozog totiž nestíha upratovať a „toxický odpad“ sa v ňom postupne usádza. Výsledkom sú narušené pamäťové funkcie, problémy s koncentráciou, ale aj výrazne vyššie riziko rozvoja demencie, vrátane Alzheimerovej choroby.
Čo sa deje v mozgu človeka, ktorý má Alzheimerovu chorobu? Pozrite si video:
https://www.youtube.com/watch?v=zTd0-A5yDZI&t=
Demencia straší čoraz viac ľudí, situácia sa zhoršuje
Na Slovensku momentálne trpí demenciou asi 60-tisíc ľudí, pričom väčšina z nich má práve Alzheimerovu chorobu. Prognózy odborníkov však neveštia nič dobré. Predpokladá sa, že do roku 2050 počet pacientov stúpne až o tretinu. Už teraz je preto dôležité, aby sme sa naučili rozpoznávať včasné signály tejto zákernej choroby, a hlavne, aby sme včas eliminovali rizikové faktory, ako sú nezdravá životospráva či zranenia hlavy.
Demenciu stále nedokážeme liečiť, ale včasná diagnostika pomáha
Aj keď vedci zatiaľ neobjavili liek, ktorý by demenciu vyliečil alebo úplne zastavil, existujú prostriedky na zmiernenie jej príznakov alebo spomalenie jej priebehu. Preto je kľúčové, aby bola choroba diagnostikovaná čo najskôr. Vďaka pokroku vo vede máme dnes napríklad krvné testy, ktoré dokážu Alzheimerovu chorobu odhaliť až 15 rokov pred objavením prvých symptómov. Zaujímavým úspechom je aj objav českých vedcov, ktorí identifikovali génovú mutáciu spôsobujúcu Alzheimerovu chorobu. Navyše, vedci už potvrdili aj jasné spojenie medzi demenciou a poruchami spánku.
Prvé nenápadné príznaky demencie objavíte vo svojich snoch
Demencia sa často prejaví najskôr nenápadne – problémami s pamäťou, dezorientáciou, podráždenosťou alebo dokonca halucináciami. Vedci však upozorňujú, že tieto príznaky sa v mozgu začínajú nenápadne prejavovať už roky predtým, než ich vôbec zaznamenáte.
V tomto smere je kľúčovou tzv. REM fáza spánku, teda časť noci, počas ktorej snívame najživšie sny. Táto fáza predstavuje asi štvrtinu celého spánku a spoznáte ju podľa zrýchleného dýchania, zvýšeného pulzu a intenzívneho pohybu očí pod viečkami. Ak trpíte poruchou správania v REM fáze (známa ako RBD), vaše telo nekontrolovane reaguje na sny – prudko sa hýbete, rozhadzujete rukami, kričíte alebo sa dokonca zraníte, pretože sa aktívne zapájate do boja s fiktívnym nepriateľom.
Kanadský výskum upozorňuje, že práve toto správanie zvyšuje riziko rozvoja neurodegeneratívnych ochorení až o 80 – 100 %. Ak teda počas spánku robíte prudké pohyby, rozhodne by ste to nemali podceňovať.
Skrátený alebo neskorý REM spánok – ďalšie varovné signály
Zaujímavá je aj štúdia vedcov z Bostonskej univerzity, podľa ktorej riziko vzniku Alzheimerovej choroby výrazne rastie aj pri príliš krátkej REM fáze, alebo vtedy, ak do nej vstupujete až veľmi neskoro po zaspaní. Čínsky výskum dokonca ukázal, že ľudia, ktorí sa dostanú do REM fázy neskôr ako po 193 minútach od zaspatia, majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť rozvoja Alzheimerovej choroby v porovnaní s tými, ktorí zaspávajú rýchlejšie.
Ako dlho teda potrebujeme spať?
Vedci už majú celkom jasnú predstavu o tom, aká dĺžka spánku je pre náš mozog najlepšia. Výskum publikovaný v odbornom magazíne Nature Communications na vzorke takmer 8-tisíc ľudí ukázal, že optimálna dĺžka spánku na prevenciu demencie je okolo 7 hodín denne. Ľudia, ktorí pravidelne spali menej ako 6 hodín, mali o 30 % vyššie riziko vzniku demencie.
Tieto príznaky v spánku môžu naznačovať hrozbu demencie:
- dlhodobá nespavosť, problémy so zaspávaním alebo časté prebúdzanie počas noci
- syndróm nepokojných nôh (RLS), ktorý sa prejavuje nutkaním hýbať nohami hlavne večer a v noci
- spánkové apnoe, teda dýchacie problémy počas spánku
- porucha správania v REM fáze (RBD), výrazné pohyby alebo zvuky v spánku
- nadmerná ospalosť aj napriek dostatočne dlhému spánku
- veľmi živé sny a opakujúce sa nočné mory
- narušený cirkadiánny rytmus – problémy s pravidelným režimom a zmätenosťou v nočných hodinách
Ak spozorujete niektorý z uvedených príznakov, určite je dobré konzultovať svoj stav s lekárom. Starajte sa o svoj spánok, pretože to je investícia do zdravého mozgu a šťastného života aj vo vyššom veku!
