Stres je prirodzená reakcia organizmu na záťažové situácie. V krátkodobom horizonte môže byť užitočný – mobilizuje telo na riešenie problémov. Ak však trvá dlhodobo, môže mať negatívny dopad na fyzické aj psychické zdravie.
Prepojenie stresu a imunity
Výskumy potvrdili, že dlhodobý stres oslabuje imunitný systém. Psychologička a virológ preukázali, že:
- študenti počas skúškového obdobia majú nižšiu imunitu
- starší ľudia, ktorí žijú pod trvalým stresom (napr. pri starostlivosti o chorého partnera), reagujú na očkovanie slabšie a tvoria menej protilátok
- u ľudí pod chronickým stresom sa rany hoja pomalšie
VIDEO: Môže byť stres pozitívny?
Krátke vysvetlenie, prečo krátkodobý (eustres) vie zlepšiť výkon, zatiaľ čo dlhodobý stres škodí zdraviu.
https://www.youtube.com/watch?v=ZCBR9aC-WGQ&t=
Stres a infekčné ochorenia
Psychológ skúmal súvis medzi stresom a náchylnosťou na nádchu. Ukázalo sa, že ľudia s vyššou mierou stresu:
- častejšie ochoreli po kontakte s vírusom
- mali výraznejšie príznaky
Stres a poškodenie DNA
Niektoré štúdie naznačujú, že chronický stres môže zasahovať do genetickej stability buniek. Výskum uskutočnený na zvieratách (vrabcoch) ukázal, že vystavenie stresu spôsobilo poškodenie DNA. Za normálnych okolností si telo dokáže drobné poškodenia opraviť, no pri silnom strese táto schopnosť klesá.
Psychické dôsledky stresu
Stres sa spája nielen s úzkosťami či depresiami, ale aj so syndrómom vyhorenia. Ide o stav fyzického a psychického vyčerpania, ktorý sa rozvíja pri dlhodobom vystavení náročným situáciám. Typickým prejavom je, že človek stráca energiu, motiváciu a ani spánok či oddych už neprinášajú regeneráciu.
Ako sa stres meria
Existuje viacero spôsobov hodnotenia miery stresu:
- Dotazníky – človek subjektívne hodnotí svoju záťaž a schopnosť ju zvládať.
- HRV (Heart Rate Variability) – objektívnejší ukazovateľ, ktorý sleduje variabilitu srdcovej frekvencie. Čím väčšie rozdiely medzi údermi srdca sú, tým je telo lepšie schopné prispôsobiť sa a je v menšom strese.
HRV odráža rovnováhu medzi sympatickým nervovým systémom (aktivácia organizmu pri strese) a parasympatickým nervovým systémom (regenerácia a odpočinok).
Využitie HRV v športe
Variabilita srdcovej frekvencie sa využíva aj vo vrcholovom športe. Tréneri a fyzioterapeuti podľa nej vedia posúdiť, kedy je vhodný intenzívny tréning a kedy je potrebný oddych.
Prevencia a zvládanie stresu
Úplne sa stresu vyhnúť nedá, no jeho negatívny dopad sa dá zmierniť. Dôležité sú:
- pravidelný pohyb
- dostatočný spánok
- kvalitné sociálne vzťahy
- schopnosť odmietnuť nadmerné povinnosti
- relaxačné techniky a dychové cvičenia
Krátkodobú úľavu môže priniesť jednoduché dýchanie: pomalý nádych nosom do brucha a pomalý výdych ústami opakovaný niekoľkokrát denne.
