Starnutie mozgu nie je automatický proces vedúci k strate spomienok. Moderná neuroveda ukazuje, že kognitívne funkcie – pamäť, pozornosť či schopnosť rýchlo rozmýšľať – môžu zostať vo veľmi dobrej kondícii, ak ich počas života aktívne podporujeme.
Výskumy jednoznačne naznačujú, že kognitívny pokles nie je iba výsledkom veku. Veľkú úlohu zohrávajú návyky, životný štýl, zdravotný stav a aj to, ako veľmi svoj mozog pravidelne zaťažujeme.
Alkohol a mozog: fakty, ktoré sa nedajú ignorovať
Účinky alkoholu na nervový systém sú detailne zdokumentované. Odborné štúdie potvrdzujú:
- dlhodobé, najmä pravidelné pitie poškodzuje nervové bunky
- alkohol zhoršuje schopnosť sústrediť sa, pamätať si informácie aj spracovávať nové podnety
- vyššia konzumácia je spojená s väčším rizikom rozvoja demencie
- v staršom veku je organizmus na alkohol citlivejší, takže jeho účinky sú silnejšie než u mladších
Vedecky podložené odporúčanie znie jednoducho:
➡️ Čím menej alkoholu v neskoršom veku, tým lepšie pre mozog aj celkové zdravie.
Spánok: jeden z najdôležitejších pilierov zdravej pamäti
Spánok nie je luxus, ale biologická nevyhnutnosť. Počas noci prebieha v mozgu množstvo procesov, ktoré sú kľúčové pre pamäť a uvažovanie. Vedecké poznatky hovoria, že:
- nedostatok spánku vedie k tzv. mozgovej hmle a pomalším reakciám
- optimálne trvanie spánku pre dospelých je 7–9 hodín
- krátke popoludňajšie zdriemnutie 20–30 minút môže zvýšiť pozornosť aj výkon
- príliš dlhý denný spánok môže narušiť nočný rytmus
Mozog sa počas spánku regeneruje, triedi informácie a posilňuje nové spomienky. Bez kvalitného oddychu jednoducho fungovať nedokáže.
Sluch, zrak a sociálna izolácia: nenápadná cesta ku kognitívnemu úpadku
Veľké populačné štúdie ukazujú, že sociálna izolácia patrí medzi rizikové faktory demencie. Izolácii často predchádza zhoršený sluch alebo zrak, ktoré ľudí postupne odrádzajú od bežných aktivít.
Odborníci upozorňujú, že:
- neliečené problémy so sluchom znižujú zapájanie do rozhovorov
- slabší zrak môže obmedziť čítanie, učenie aj orientáciu v priestore
- menej sociálnych kontaktov znamená menej mentálnej stimulácie
- aktívne rozhovory, spoločenské hry či bežné ľudské interakcie mozog „zapínajú“ a podporujú jeho zdravie
Udržiavať kontakt s ľuďmi je jednou z najúčinnejších foriem tréningu pamäti.
Strava a mozog: ultraspracované potraviny ako rizikový faktor
Výskumy z posledných rokov opakovane ukázali spojenie medzi stravou a kognitívnym zdravím. Najnegatívnejšie sa ukázali ultraspracované potraviny, ktoré:
- zhoršujú prekrvenie mozgových oblastí dôležitých pre pamäť
- podporujú vznik chronických zápalov
- prispievajú k vysokému tlaku a cukrovke
- nepriamo zvyšujú riziko demencie
Naopak, prospešná je jednoduchá strava z plnohodnotných potravín – ovocie, zelenina, celozrnné produkty, ryby, orechy, olivový olej. Tieto potraviny podporujú zdravie ciev a tým aj mozgu.
Mozog potrebuje výzvy. Bez nich jeho výkon klesá
Neuroplasticita – schopnosť mozgu vytvárať nové spojenia – funguje počas celého života. Aby sa však aktivovala, musí byť mozog pravidelne stimulovaný.
Overené spôsoby, ktoré pomáhajú:
- čítanie náročnejších textov
- rozhovory o rôznych témach
- učenie sa novým zručnostiam či jazykom
- spoločenské a logické hry
- aktivity, ktoré nútia mozog premýšľať namiesto pasívneho prijímania podnetov
Monotónny deň bez intelektuálnej záťaže mozgu neprospieva.
Vedecky overené odporúčania po 65. roku života
- Minimalizovať alkohol.
- Dbať na pravidelný a kvalitný spánok.
- Liečiť poruchy sluchu a zraku, aby človek neupadal do izolácie.
- Obmedziť ultraspracované potraviny a uprednostňovať plnohodnotnú stravu.
- Pravidelne zaťažovať mozog mentálnymi úlohami a sociálnymi interakciami.
Tieto odporúčania nezaručia úplnú ochranu pred demenciou, no podľa dostupných dát dokážu výrazne znížiť riziko kognitívneho úpadku a podporiť kvalitný život vo vyššom veku.r
