V období socializmu sa aj v Československu hľadali spôsoby, ako sa zbaviť niekoľkých kilogramov bez zbytočnej námahy. Vtedajšie ženy, ale aj muži, nemali prístup k dnešným moderným postupom vo fitness či k výživovým poradcom. Napriek tomu sa vynárali diéty, ktoré sľubovali rýchle výsledky – a jednou z najznámejších bola práve vajíčková diéta. V čom tkvie jej podstata, prečo si získala popularitu, a prečo nebola dlhodobo udržateľná?
Obmedzené možnosti stravovania v socializme
V 70. a 80. rokoch sa v obchodoch objavoval obmedzený sortiment potravín. Luxusnejšie druhy ovocia a zeleniny boli často „nedostatkovým tovarom“. Vajíčka však patrili k surovinám, ktoré sa dali zohnať pomerne jednoducho a za priaznivú cenu. Z tohto dôvodu si získali obľubu nielen v bežnej kuchyni, ale aj v rôznych redukčných jedálničkoch.
V porovnaní s dneškom bolo všeobecné povedomie o zdravej výžive oklieštené. Na pultoch obchodov síce nechýbali základné mliečne výrobky, mäso či strukoviny, no popularita tukov a sacharidov vo forme pečiva a sladkostí bola vysoká. Keď sa niekto rozhodol schudnúť, často siahol po rýchlych a radikálnych riešeniach, ktoré sa šírili „ústnym podaním“. Jedným z nich bola vajíčková diéta.
Vajíčková diéta a jej základné princípy
Podstatou vajíčkovej diéty bolo obmedziť sacharidy na minimum a do jedálnička zaradiť vysoký príjem bielkovín. Základom boli samozrejme vajcia – podľa odporúčaní sa denne jedli štyri až šesť kusov, doplnené o mäso alebo syry. Myšlienka, ktorá stála za touto diétou, bola pomerne jednoduchá: proteíny z vajec a ďalších zdrojov mali zrýchliť metabolizmus, podporiť spaľovanie tukov a zároveň znížiť hlad.
Vajíčková diéta tak lákala na okamžitý efekt – ženy, ktoré chceli rýchlo schudnúť do určitej udalosti či dovolenky, v nej videli „zázračný“ spôsob. Navyše, vajcia boli v tých časoch cenovo dostupné a nebol problém konzumovať ich denne. Mnohé ženy si dokonca viedli zápisky, aby videli, ako sa im mení hmotnosť. Krátkodobé výsledky bývali naozaj povzbudivé, v priebehu dvoch až troch týždňov mohli zhodnotiť, že sa ručička na váhe posunula smerom nadol.
Jojo efekt a ďalšie úskalia
Aj keď po pár týždňoch prísneho režimu naozaj dochádzalo k poklesu hmotnosti, nevyhnutným výsledkom bol takzvaný jojo efekt. Hneď ako sa skončilo prísne obmedzenie sacharidov a vrátil sa bežný jedálniček, organizmus mal tendenciu ukladať zásoby. Nastalo opätovné priberanie, často ešte vyššie ako pred začiatkom diéty. Telo zareagovalo na predchádzajúci „skromný“ príjem tak, že si vytvorilo väčší tukový vankúš – pre prípad, že by sa podobný drastický režim zopakoval.
Okrem jojo efektu so sebou tento spôsob stravovania niesol aj zdravotné riziká. Jednostranné diéty, ktoré redukujú hlavné živiny na minimum, dokážu viesť k rôznym deficitom – najmä ak chýba dostatok vitamínov, minerálov a vlákniny. Tento problém však v časoch socializmu nebol príliš často spomínaný, pretože verejný diskurz o výžive mal ďaleko od dnešných štandardov a k vedeckým informáciám sa ľudia dostávali len ťažko.
Psychologický aspekt a vplyv na sebadôveru
Dnes vieme, že extrémne diéty môžu mať negatívny dopad na psychiku. Pocit viny, ktorý prichádza po tom, čo niekto poruší prísne nastavené pravidlá, vedie k stresu a frustrácii. V období socializmu sa tieto témy verejne nerozoberali do hĺbky, no ženy, ktoré prešli vajíčkovou diétou, často opisovali sklamanie po navrátení schudnutých kíl. Pribúdali aj príbehy o narušenom vzťahu k jedlu a k vlastnému telu.
Dnes už odborníci vedia, že dlhodobé obmedzovanie niektorých živín môže viesť k rozvoju porúch príjmu potravy, ako je anorexia či bulímia. Je zrejmé, že takéto riziko existovalo aj v minulosti, no nebolo zmapované, keďže medicínska a psychologická osveta chýbala.
Čo hovoria výskumy?
Súčasné štúdie potvrdzujú, že trvalejšie a zdravšie chudnutie je založené na vyváženom príjme všetkých živín – bielkovín, tukov i sacharidov – a na primeranej pohybovej aktivite. Vajíčková diéta síce mohla krátkodobo zafungovať, no jej prísne pravidlá spojené s redukciou sacharidov dokázali spôsobiť spomalenie metabolizmu. Po návrate k bežnému životnému štýlu tak prišiel typický jojo efekt, ktorý často vymazal všetky „úspechy“.
Navyše, keď sa obmedzia niektoré dôležité zložky potravy, ľahko môže dôjsť k nedostatku vitamínov, minerálov a vlákniny, čo sa prejaví zvýšenou únavou, náladovosťou alebo oslabenou imunitou. V socialistickom Československu sa však týmto aspektom nevenovala veľká pozornosť, keďže hlavnou motiváciou bolo rýchlo schudnúť a vyzerať dobre, hoci len dočasne.
Aká je situácia dnes?
Vajíčková diéta je v súčasnosti už len historickou zaujímavosťou, hoci ju možno nájsť aj v modernejších obmenách. Poukazuje však na to, ako veľmi boli v minulosti obmedzené možnosti pre ľudí, ktorí chceli riešiť svoju hmotnosť. Namiesto komplexného prístupu sa spoliehali na jednoduché „zaručené“ návody, ktoré sľubovali rýchlu zmenu za pár týždňov.
Dnes už lepšie chápeme, aký dôležitý je dlhodobý a udržateľný prístup k stravovaniu. Za ideálne sa považuje jedlo bohaté na rôzne zdroje bielkovín, dostatok zeleniny, komplexných sacharidov a zdravých tukov, doplnené pravidelným pohybom a primeraným pitným režimom. Navyše máme k dispozícii výživových poradcov, fitness centrá a nespočetné množstvo výskumov, ktoré radia, ako sa starať o telo zodpovedne.
Vajíčková diéta ako fenomén socializmu nám teda pripomína, že túžba po ideálnej postave je večná a spôsob, ako sa k nej dopracovať, sa mení spolu so spoločenskými podmienkami. Kým v minulosti ženy nemali veľa možností výberu a často riskovali zdravie pri jednostranných diétach, dnes môžeme využiť rozmanitosť potravín aj kvalitné informácie. A práve to je kľúčom k tomu, aby sme nielen schudli, ale svoju hmotnosť si aj udržali a žili spokojnejšie.
