Starnutie prináša so sebou nielen pokojnejšie chvíle, možnosť venovať sa koníčkom a rodine, ale žiaľ, aj bolestné situácie – jednou z najťažších je odchod životného partnera či inej blízkej osoby. Strata človeka, ktorý bol po našom boku celé desaťročia, je obrovský zásah do života a jeho následky nemožno prekonať zo dňa na deň.
Psychológovia zdôrazňujú, že čas je kľúčovým faktorom pri spracovaní smútku. Každý človek si smútením prechádza individuálne a neexistuje presný návod, ako a kedy bolesť ustúpi. Existujú však modely, ktoré nám pomáhajú lepšie porozumieť tomu, čo sa s nami deje.
Päť fáz smútenia podľa Elisabeth Kübler-Ross
Najznámejším rámcom je model tzv. piatich fáz smútenia, ktorý predstavila americká psychiatrička Elisabeth Kübler-Ross v roku 1969. Hoci bol pôvodne určený pre pacientov, ktorí čelili smrteľnej diagnóze, neskôr sa začal používať aj na opis reakcií pozostalých či ľudí prežívajúcich inú formu straty (rozvod, rozchod, strata zamestnania).
Je dôležité zdôrazniť, že nejde o presnú schému, ktorou si musí prejsť každý. Fázy sa môžu objavovať v inom poradí, niektoré sa nemusia dostaviť vôbec a u niekoho sa môžu opakovať. Napriek tomu dokážu pomôcť pochopiť bežné vzorce prežívania smútku.
1. Popieranie
Bezprostredne po strate človek často odmieta uveriť, čo sa stalo. Správa o smrti sa mu zdá neskutočná, má pocit, že ide o omyl alebo zlý sen. Tento stav je prirodzenou obranou psychiky – pomáha nám prežiť prvý šok.
2. Hnev
Keď realita začne doliehať, prichádza vlna hnevu. Môže byť namierený na osud, lekárov, okolnosti alebo dokonca na samotného zosnulého: „Ako si ma tu mohol nechať?“ Tento hnev je normálnou reakciou a súčasťou procesu spracovávania bolesti.
3. Vyjednávanie
V tretej fáze sa človek pokúša situáciu zvrátiť. Môže sa obracať k viere, hľadať zmysel, alebo si hovoriť: „Keby som urobil niečo inak, nestalo by sa to.“ Pri partnerských rozchodoch je toto obdobie často spojené s pokusmi o návrat.
4. Depresia
Keď sa plne uvedomí nenávratnosť straty, objavuje sa hlboký smútok, únava, strata energie a záujmu o bežné činnosti. Človek sa môže cítiť paralyzovaný bolesťou, má pocit prázdnoty a života bez zmyslu. Ide o fázu, ktorá býva psychicky najnáročnejšia.
5. Zmierenie
Postupne prichádza prijatie reality. Strata bolí aj naďalej, ale človek už dokáže spomínať s láskou, nie iba s plačom. Bolesť sa stáva súčasťou života, no už ho neparalyzuje. V tejto fáze sa človek začína opäť otvárať budúcnosti.
Ako dlho trvá smútenie?
Výskumy ukazujú, že najintenzívnejšie obdobie smútku trvá spravidla 6 až 12 mesiacov. To však neznamená, že po roku bolesť zmizne. Skôr sa stáva znesiteľnejšou a pozostalý sa učí žiť s prázdnotou.
U niektorých ľudí sa smútok môže ťahať dlhšie – najmä ak išlo o veľmi silný vzťah alebo ak smrť nastala náhle. Ak však intenzívne symptómy smútku pretrvávajú viac než rok a znemožňujú normálne fungovanie, psychológovia hovoria o tzv. predĺženej smútkovej poruche, ktorá si môže vyžadovať odbornú pomoc.
Smútenie nie je slabosť
Treba si uvedomiť, že smútiť je úplne prirodzené. Nie je to prejav slabosti, ale dôležitý proces uzdravovania. Dovoľuje nám prijať realitu, uctiť si pamiatku zosnulého a zároveň sa pomaly pripravovať na nový život bez neho.
Podpora rodiny, priateľov či spoločenstva môže v tomto období veľmi pomôcť. Pre niektorých ľudí sú veľkou oporou aj psychológovia, duchovní alebo podporné skupiny, kde sa môžu podeliť o svoje pocity s tými, ktorí prežívajú niečo podobné.
