Keď sa hovorí o cestovaní do vesmíru, väčšina z nás si predstaví odvážnych astronautov, priekopnícky výskum a úžasné objavy. Len zriedkavo sa zamýšľame nad tým najtemnejším aspektom: čo sa stane, ak člen posádky počas vesmírnej misie zomrie? NASA má pre takéto situácie vypracované jasné protokoly a scenáre. Hoci je táto téma pochmúrna, v kontexte budúcich misií na Mesiac, Mars a potenciálne aj ďalej, je nevyhnutné byť pripravený aj na tie najhoršie možné udalosti.
Úmrtia počas vesmírnych misií: realita, ktorej sa nedá úplne vyhnúť
Už samotný fakt, že len minimum ľudí doposiaľ prišlo o život priamo počas vesmírnych letov, je vzhľadom na obrovské riziká a technickú náročnosť týchto misií pozoruhodný. V budúcnosti sa však riziko môže zvýšiť. NASA totiž plánuje rozšíriť doterajší prieskum vesmíru – poslať ľudí opäť na povrch Mesiaca a v najbližších desaťročiach dokonca podniknúť posádkovú misiu na Mars. Okrem toho sa cestovanie do kozmu stáva postupne bežnejšie aj vďaka narastajúcemu záujmu o komerčné lety.
So zvyšujúcim sa počtom vesmírnych ciest prirodzene rastie šanca, že skôr či neskôr k úmrtiu dôjde priamo počas misie. Aj preto je NASA pripravená na rôzne krízové momenty vrátane starostlivosti o telo zosnulého člena posádky a zabezpečenia bezpečnosti zvyšku tímu.
Smrť na nízkej obežnej dráhe: návrat tela do niekoľkých hodín
Jedna z najpravdepodobnejších situácií, ku ktorej by mohlo dôjsť, je úmrtie astronauta na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), prípadne na inej nízkej obežnej dráhe Zeme. Profesor, ktorý sa zaoberá vesmírnou a urgentnou medicínou, vo svojej analýze uvádza, že ak by k úmrtiu došlo v takto blízkom prostredí, posádka by mohla telo astronauta vrátiť na Zem v priebehu niekoľkých hodín. Kapsula, ktorá sa používa na transport posádky či nákladu, by sa utesnila a mohla by odštartovať späť, čo znamená pomerne rýchlu repatriáciu zosnulého.
NASA má už v súčasnosti pre takéto situácie zavedené protokoly. Okrem samotného prevozu tela je však prioritou zabezpečiť, aby sa všetci ostatní členovia posádky vrátili bezpečne domov. Až následne sa rieši, akým spôsobom doručiť telesné pozostatky na Zem. Ochrana životov astronautov na palube je teda vždy na prvom mieste.
Čo ak sa nešťastie stane na Mesiaci?
Plány NASA počítajú s tým, že by už čoskoro mohla byť na Mesiaci stabilnejšia prítomnosť ľudí. V prípade, že by sa smrteľná nehoda odohrala priamo na našom satelite, bol by návrat na Zem zložitejší a trval by dlhšie ako z nízkej obežnej dráhy. Stále by to však mohlo byť otázkou niekoľkých dní, kým by bola loď s posádkou a telesnými pozostatkami schopná pristáť na domácej planéte.
Ani tu však nemožno zabúdať na obrovské technické a logistické výzvy. Astronauti musia v prípade smrti kolegu zvládnuť nielen psychický tlak, ale aj koordinovať všetky úkony spojené s bezpečným uložením a manipuláciou s telom. Dôležitú rolu hrá tiež hygiena a snaha vyhnúť sa kontaminácii obmedzeného prostredia kabíny či mesačného modulu.
Dlhá púť na Mars: roky pred návratom tela
Najväčším strašiakom pri dlhodobých cestách je scenár, že by niekto zomrel počas mnohomesačného či dokonca niekoľkoročného letu na Mars, alebo priamo počas pobytu na červenej planéte. Takáto misia sa odhadom môže pohybovať v rozsahu desiatok mesiacov až niekoľkých rokov, keďže posádka musí cestou tam aj späť preletieť stovky miliónov kilometrov.
Ak by k úmrtiu došlo počas letu vo veľkej vzdialenosti od Zeme, niet cesty späť. Posádka by nemohla misiu prerušiť a okamžite sa vrátiť. Logickým riešením je, že telo zosnulého by zostalo na palube, vo vopred vyhradenej či špeciálne upravenej komore alebo vaku. V hermeticky uzavretom priestore by sa udržiavala stabilná teplota a vlhkosť, aby sa zabránilo rýchlemu rozkladu. Až o niekoľko rokov neskôr, po návrate na Zem, by mohlo byť telo odovzdané rodine a prevezené na riadny pohreb.
Scenáre smrti mimo lode: vákuum a nehostinná atmosféra
Predchádzajúce príklady počítajú s tým, že k úmrtiu dôjde vo vnútri tlakovej kabíny. Čo by sa však stalo, keby astronaut nešťastnou náhodou zostal vo vákuu vesmíru bez skafandra? V takom prípade by smrť nastala v priebehu niekoľkých sekúnd. Stratou tlaku by človek okamžite prišiel o schopnosť dýchať a krv spolu s ďalšími telesnými tekutinami by sa začali „variť“. Rovnako zničujúcim by bolo vystúpiť na povrch Mesiaca či Marsu bez adekvátnej ochrany, keďže na oboch telesách buď chýba atmosféra (Mesiac), alebo je extrémne riedka a bez kyslíka (Mars).
Pohreb na inej planéte? Zatiaľ nereálna vízia
Aj keby astronaut zomrel priamo na Marse, klasický pohreb vo forme uloženia do pôdy by bol problematický. Na jednej strane by tím pravdepodobne nemal dostatok zdrojov na kremáciu (ktorá by vyžadovala veľké množstvo energie). Na druhej strane je rizikom biologická kontaminácia povrchu inej planéty. NASA a ďalšie vesmírne agentúry sa snažia dôkladne chrániť mimozemské prostredie pred pozemskými mikróbmi, a naopak.
Optimálnym riešením by preto bolo uchovanie tela v špeciálnom vrecku, čím by sa zamedzilo neželanému úniku baktérií. Až po návrate posádky na Zem by bolo možné postarať sa o pozostatky tradičným spôsobom.
Psychologický dosah a príprava posádky
Otázka úmrtia vo vesmíre nespočíva iba v technických aspektoch. Rovnako dôležité je, ako sa vyrovnať s touto stratou z ľudského hľadiska. Posádka, ktorá je vo vesmíre odkázaná sama na seba, potrebuje nielen podrobné technické návody, ale aj psychologickú podporu v čase nečakanej tragédie.
Rovnako dôležitá je komunikácia s pozemským riadiacim strediskom a s rodinou zosnulého. Spracovanie tohto emocionálneho bremena môže byť pri dlhodobých misiách na iných planétach mimoriadne zložité, a to najmä v prípade, že trvá aj niekoľko minút, kým sa rádiové správy dostanú tam a späť.
Nevyhnutná príprava na budúcnosť
Napriek tomu, že téma smrti vo vesmíre môže pôsobiť pochmúrne, ide o dôležitú súčasť príprav na dlhodobé misie mimo našej planéty. Či už pôjde o expedičné cesty na Mesiac, trvalé základne na Marse alebo vzdialenejšie ciele v iných častiach slnečnej sústavy, astronauti a vesmírne agentúry musia byť pripravení na všetko.
Od vyvinutia vhodných technologických riešení, cez bezpečnostné protokoly, až po psychologickú podporu – každá misia vyžaduje komplexnú stratégiu, ktorá zaručí, že posádka zvládne akúkoľvek krízovú situáciu. A hoci nikto nedúfa, že bude musieť takéto opatrenia reálne použiť, mať vytýčené jasné scenáre môže znamenať rozdiel medzi úplným chaosom a dôstojným zaobchádzaním so zosnulým členom tímu.
Pripravenosť na tragické udalosti je kľúčovým prvkom akejkoľvek dlhodobej vesmírnej misie. Najnovšie plány NASA, ambiciózne súkromné projekty i potenciálna kolonizácia Marsu posúvajú ľudstvo do éry, kde bude cestovanie za hranice Zeme čoraz bežnejšie. Ani v takomto inovatívnom prostredí však netreba zabúdať na najzásadnejšiu realitu: bezpečnosť astronautov a dôstojné zaobchádzanie s prípadnými obeťami zostávajú vždy na prvom mieste.
