Ako reaguje ľudský organizmus na extrémne chudnutie?

Zdieľať
chudnutie
chudnutie Foto: www.shutterstock.com

Mnoho ľudí túži z rôznych dôvodov výrazne schudnúť – či už kvôli estetike, zdraviu alebo špeciálnym okolnostiam, ktoré ich prinútia k nedobrovoľnému hladovaniu. Hoci sa môže zdať, že v krátkom čase ubudne niekoľko kíl, takáto drastická zmena stravovania prináša množstvo rizík. V nasledujúcom prehľade nájdete vysvetlenie, čo sa odohráva v ľudskom organizme pri extrémnej redukcii kalórií, aké nebezpečenstvá sú s ňou spojené a prečo odborníci dlhodobo odporúčajú skôr postupné a vyvážené chudnutie než radikálne hladovky.

1. Prečo telo najskôr siahne po glykogéne a svaloch

Keď človek náhle obmedzí príjem kalórií, organizmus sa najprv spolieha na zásoby sacharidov. Tie sú uložené vo forme glykogénu v pečeni a svaloch, pričom vystačia približne na 12 až 24 hodín. Ak sú tieto rezervy vyčerpané, telo musí získať energiu z iných zdrojov:

  1. Aminokyseliny zo svalov: Aby sa vytvorila glukóza, organizmus začne rozkladať svalové proteíny. Svaly tak postupne slabnú, čo je nežiaduce pre metabolizmus a celkovú kondíciu.
  2. Tukové zásoby: Až po približne troch dňoch dochádza k využívaniu tuku prostredníctvom tzv. beta-oxidácie mastných kyselín. Vznikajú pri tom ketolátky, ktoré mozog dokáže použiť namiesto glukózy.
  3. „Úsporný režim“: Po čase sa telo prispôsobí nízkemu energetickému príjmu – obmedzí výdaj energie a snaží sa šetriť svaly, aby dokázalo čo najdlhšie fungovať v stave nedostatku potravy.

2. Riziká radikálnych diét a hladoviek

Strata svalstva a spomalený metabolizmus

Radikálne diéty sú často vnímané ako rýchla cesta k želanej hmotnosti, no v skutočnosti:

  • Strácate cenné svaly: Telo pri nedostatočnom príjme bielkovín rozkladá svalovú hmotu, čo znižuje silu a spomaľuje metabolizmus.
  • Spomalenie metabolických procesov: Keď sa organizmus prepne do „núdzového režimu“, jeho snahou je chrániť tukové zásoby pred ďalším úbytkom. V dôsledku toho sa spomaľuje bazálny metabolizmus, takže telo spaľuje menej kalórií.

Nedostatok živín

Pri extrémne jednostrannej strave alebo celodenných hladovkách chýbajú v jedálničku:

  • Bielkoviny: Kľúčové pre udržanie a regeneráciu svalstva.
  • Esenciálne mastné kyseliny: Dôležité pre správnu funkciu mozgu, srdca a hormonálnej regulácie.
  • Vitamíny a minerály: Nevyhnutné pre imunitný systém, zdravé kosti, zuby, pokožku i celkovú vitalitu.

Psychické a zdravotné komplikácie

Dlhodobý nedostatok jedla môže spôsobiť:

  • Nervozitu, podráždenosť, agresivitu: Vyčerpaný mozog reaguje zvýšenou emočnou nestabilitou.
  • Zhoršenú koncentráciu: Človek je roztržitý, môže pociťovať únavu a stráca schopnosť dostatočne sa sústrediť.
  • Craving (baženie po jedle): Po výraznom obmedzení, najmä sacharidov, ľudia často siahajú po vysokokalorických jedlách a sladkostiach.

3. Minimálne kalorické potreby a odporúčané hodnoty

Základné energetické potreby sa líšia podľa veku, pohlavia, telesnej stavby, ale aj životného štýlu či zdravotného stavu. Bežne sa využívajú výpočtové rovnice (napríklad Harris-Benedictova alebo Mifflin-St. Jeor), ktoré stanovujú bazálnu metabolickú potrebu a následne sa zohľadní koeficient fyzickej aktivity.

  • Priemerný denný príjem u žien: 8 000 až 8 400 kJ.
  • Priemerný denný príjem u mužov: 9 500 až 10 000 kJ.
  • Osoby s vysokým energetickým výdajom: Aj dvojnásobok uvedených hodnôt.

Upozornenie: Tieto čísla sú len orientačné. Ľudia s obezitou, tehotné alebo dojčiace ženy, rovnako ako deti a dospievajúci, majú špecifické požiadavky na príjem energie a živín.

4. Tekuté diéty a iné „rýchle“ metódy

Jednostranné „detoxikačné“ kúry a prísne tekuté diéty (polievky, ovocné či zeleninové šťavy, smoothie) sú často prezentované ako rýchly spôsob chudnutia. V skutočnosti však:

  • Chýbajú dôležité makroživiny: Minimálny prísun kvalitných bielkovín a zdravých tukov vedie k úbytku svalov a poklesu výkonnosti.
  • Hrozí rýchly návrat k pôvodnej váhe: Veľká časť úbytku býva voda a svaly, nie tuk. Po ukončení diéty sa preto kilá rýchlo vracajú späť, navyše v podobe telesného tuku.

5. Nebezpečné dôsledky dlhodobého hladovania

Ak telo hladovku prežíva týždne, môže to vyústiť do vážnych zdravotných komplikácií:

  1. Narušená termoregulácia: Časté pocity chladu a problémy s udržiavaním stabilnej telesnej teploty.
  2. Poruchy menštruačného cyklu: U žien môže hladovanie vplývať na hormonálnu rovnováhu.
  3. Oslabená imunita: Telo sa bráni menej účinne proti infekciám a chorobám.
  4. Horšie hojenie rán a vypadávanie vlasov: Nedostatok vitamínov, minerálov a bielkovín znižuje regeneračné schopnosti organizmu.

6. Komu môže byť hladovanie obzvlášť nebezpečné

Určitým skupinám ľudí odborníci hladovky dôrazne neodporúčajú:

  • Diabetici, ľudia s tráviacimi ťažkosťami, onkologickí pacienti: Potrebujú vyváženú stravu na podporu liečby a stability stavu.
  • Deti a dospievajúci: Telo sa nachádza vo fáze rastu, preto potrebuje dostatok živín.
  • Tehotné a dojčiace ženy: Vysoký dopyt po esenciálnych živinách a kalóriách pre vývoj dieťaťa alebo tvorbu mlieka.
  • Seniori: Hladovanie môže rýchlo viesť k výraznému úbytku svalov a spôsobiť celkové zhoršenie zdravotného stavu.
  • Osoby s poruchami príjmu potravy: Radikálne obmedzenie stravy môže prehĺbiť už existujúci problém.

7. Bezpečný návrat k bežnému stravovaniu

Po dlhšom období hladovania či extrémnych diét je kľúčové nezačať sa hneď „prejedať“. Toto rýchle dopĺňanie energie, označované ako refeeding, môže v ojedinelých prípadoch vyvolať ťažké metabolické komplikácie:

  • Postupný návrat: Zvyšovanie príjmu kalórií robte pozvoľna, v malých krokoch.
  • Vyvážená strava: Dôraz klaďte na optimálny pomer kvalitných bielkovín, komplexných sacharidov a zdravých tukov.
  • Dostatok mikronutrientov: Zamerajte sa na pestrý výber potravín, aby ste doplnili vitamíny a minerály.

8. Ako predchádzať jojo efektu

Jojo efekt sa objaví spravidla vtedy, keď človek po ukončení radikálnej diéty okamžite prejde k pôvodným zvykom. Pretože metabolizmus je spomalený, telo začne ukladať energiu do tukových zásob ešte intenzívnejšie a hmotnosť stúpa až nad pôvodnú váhu.

  • Trvalá zmena životného štýlu: Zdravé stravovanie a primeraná pohybová aktivita musia byť dlhodobým cieľom, nielen krátkodobou diétou.
  • Postupné chudnutie: Ideálny úbytok sa pohybuje okolo pol kilogramu až kilogram týždenne, čo umožní zachovať si svaly a udržať rovnováhu organizmu.
  • Vedomá kontrola: Pravidelné sledovanie telesnej hmotnosti i obvodu pása môže pomôcť zachytiť nežiaduce zmeny skôr, než sa prejavia výrazným nárastom.

Zhrnutie

Extrémne hladovanie alebo prudké znižovanie príjmu kalórií môžu z krátkodobého hľadiska viesť k rýchlemu poklesu váhy. Tento úbytok však často predstavuje stratu vody a cenných svalov, pričom tukové zásoby ostávajú nedotknuté. Takéto postupy navyše ohrozujú zdravie: môžu narušiť hormonálnu rovnováhu, oslabiť imunitu, spomaliť metabolizmus a vyvolať vážne výživové nedostatky. Po skončení radikálnych diét navyše často nasleduje návrat k pôvodným (alebo ešte vyšším) číslam na váhe.

Ak je cieľom dlhodobá a udržateľná redukcia hmotnosti, efektívnym riešením je zdravo nastavený jedálniček s dostatkom bielkovín, komplexných sacharidov, zdravých tukov a pravidelnou fyzickou aktivitou. Takýto prístup nielen zabráni jojo efektu, ale tiež podporí celkové zdravie, vitalitu a duševnú pohodu.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom

Odporúčané