Ste jedným z tých ľudí, ktorí sa stále snažia iným vyhovieť, aj keď tým obetujete vlastnú pohodu a čas? Máte výčitky svedomia, keď niekomu poviete „nie“? Obávate sa, že o vás druhí stratia záujem, ak sa prispôsobovať jednoducho odmietnete? Ak ste pri týchto otázkach aspoň raz kývli, je dosť pravdepodobné, že patríte medzi tzv. „people pleasers“ – ľudí, ktorí prehnane uprednostňujú potreby iných pred svojimi vlastnými.
Toto správanie môže spočiatku pôsobiť milo, obetavo a priateľsky. Problém je, že čím viac sa snažíte každého potešiť, tým viac sa vyčerpávate. V závere tak zabúdate na vlastné potreby a duševnú pohodu, čo môže mať vážne dôsledky pre vaše sebavedomie a pocit šťastia. Nižšie nájdete rady, ako sa z tejto pasce dostať.
Prečo je „zapáčiť sa každému“ problém?
Kto je vlastne people pleaser?
Ide o človeka, ktorý sa neustále bojí niekoho sklamať, odmietnuť či povedať veci na rovinu. Uprednostňuje potreby ostatných pred vlastnými a často sa cíti zodpovedný za ich dobrú náladu či úspech. Na prvý pohľad sa to môže zdať pozitívne – takíto ľudia bývajú láskaví, ohľaduplní a ochotní. Keď sa však táto vlastnosť dostane do extrému, zvyknú to ich blízki využiť (hoci aj nevedomky), kedykoľvek potrebujú pomoc či podporu.
Upozornenie, že je to s vašou ochotou prehnané, môže prísť až vtedy, keď sa začnete cítiť vyčerpaní, frustrovaní a máte dojem, že vaše vlastné potreby ustúpili do úzadia.
Ako rozpoznať, že máte sklony byť príliš „hodní“?
- Povedali ste už „áno“ na niečo, do čoho sa vám vôbec nechcelo?
- Máte úzkosť z predstavy, že keď odmietnete, ľudia vás prestanú mať radi alebo vás budú kritizovať?
- Často sa ospravedlňujete aj za veci, ktoré reálne nie sú vašou vinou?
- Potláčate vlastné túžby, aby ste sa prispôsobili očakávaniam ostatných?
- Neustále riešite, čo si o vás iní pomyslia, ak neurobíte to, čo od vás očakávajú?
- Máte pocit, že ak nie ste vždy ústretoví a ochotní, ste „zlým“ človekom?
Ak ste pri viacerých bodoch súhlasne prikyvovali, pravdepodobne ste v tejto skupine ľudí, čo sa príliš snažia každému vyhovieť. To vás môže postupne oberať o energiu a pokoj na duši.
Ako vzniká potreba stále vyhovieť a odkiaľ sa berie?
Psychológovia upozorňujú, že táto potreba často pramení už v detstve. Mnohí z nás vyrastali v prostredí, kde sa kládol dôraz na to byť „dobrý“ a poslušný, inak hrozili kritika, trest či odmietnutie. Ak ste napríklad rodičov potešili len vtedy, keď ste splnili ich očakávania, možno ste si vypestovali návyk, že vlastné potreby radšej potlačíte, aby vás ostatní neodmietli.
Strach z odmietnutia a túžba byť akceptovaný môžu byť také silné, že radšej vždy vyhoviete, len aby ste si udržali priazeň okolia. Avšak táto stratégia môže prerásť do toxického kolotoča, kedy sa k vám ľudia začnú správať tak, akoby bolo vašou povinnosťou plniť ich požiadavky. Vy to budete brať ako samozrejmosť – až kým vás to neprestane baviť.
Cesta k zmene: prvý krok je uvedomiť si problém
Dobrá správa je, že zacyklené správanie typu „vždy áno, nikdy nie“ sa dá postupne meniť. Rozhodne to však nepôjde cez noc. Vyžaduje si to tréning, budovanie zdravých hraníc a vedomé rozhodovanie.
Začnite si všímať okamihy, keď hovoríte „áno“ proti svojej vôli
Skúste sa v bežnom dni zastaviť a popremýšľať, koľkokrát ste už súhlasili s niečím, čo vám bolo nepríjemné. Pri akejkoľvek novej prosbe o láskavosť sa nenechajte dotlačiť k okamžitému súhlasu. Namiesto automatického:
„Jasné, bez problémov to spravím.“
skúste reagovať:
„Daj mi chvíľu, aby som si to premyslel/la,“
alebo
„Musím si skontrolovať časové možnosti, potom sa ozvem.“
Týmto získate priestor zvážiť, či to naozaj chcete urobiť, alebo len nechcete niekoho nahnevať.
Naučte sa povedať „nie“ bez výčitiek
Odmietnutie nie je nič zlé. Je to úplne normálna a zdravá súčasť komunikácie. Ľudia, ktorí vás majú skutočne radi a rešpektujú vás, zvládnu aj vaše „nie“. Pre začiatok stačí odmietať aspoň v prípadoch, keď už naozaj nemáte čas ani energiu.
Priamo a pokojne vyslovené „nie“ nespôsobí, že budete v očiach druhých „zlým človekom“. Nemusíte sa preto neustále ospravedlňovať. Vyskúšajte napríklad:
„Vážim si, že na mňa myslíš, ale momentálne to nestíham.“
Namiesto toho, aby ste zdôrazňovali, ako vás to mrzí či hovorili dlhé ospravedlňovacie monológy, naučte sa stáť si za tým, že teraz jednoducho nemôžete alebo nechcete.
Kontrolná otázka: Robím to pre seba, alebo pre iných?
Kedykoľvek sa pristihnete, že stojíte pred rozhodnutím, položte si tieto otázky:
- Prečo to chcem (nechcem) urobiť?
- Cítim sa pri tom dobre, alebo len nechcem niekoho sklamať?
- Ak by som si mohol/mohla vybrať bez pocitu viny, rozhodol/la by som sa inak?
Tieto otázky vám pomôžu zistiť, nakoľko konáte v súlade so sebou samými a nakoľko sa nechávate viesť obavou z reakcií iných ľudí.
Nebojte sa možných konfliktov
Jedným z dôvodov, prečo toľko ustupujeme, je strach z hádok či nedorozumení. Pravda je taká, že v zdravých vzťahoch ľudia dokážu zvládnuť aj nesúhlas a konfrontáciu. Nie je nutné kričať či útočiť, aby ste prejavili, že máte iný názor. Vaša asertivita môže vzbudiť väčší rešpekt, než keď sa vždy prispôsobíte bez slovnej reakcie. Je dôležité robiť kompromisy, no nie za každú cenu, najmä ak tým dlhodobo trpíte vy sami.
Dajte si rovnakú láskavosť, akú dávate iným
Ľudia, ktorí sa všemožne snažia byť vždy milí k ostatným, bývajú k sebe samým často príliš tvrdí a kritickí. Skúste si dopriať aspoň zlomok tej úcty, pochopenia a láskavosti, ktorú venujete iným. Pomôže vám v tom napríklad:
- Vymedziť si vo svojom dni krátky čas len pre seba (bez výčitiek, že by ste mali robiť niečo pre niekoho iného).
- Trénovať sebauvedomenie – napríklad pomocou meditácie alebo písania denníka, kde si zapisujete svoje pocity a potreby.
- Oceňovať sa aj za malé úspechy – ak sa vám raz podarí povedať „nie“ bez pocitu viny, je to krok vpred, ktorý si zaslúži uznanie.
Pamätajte, že meniť hlboko zakorenené vzorce správania sa nedá lusknutím prstov. Buďte na seba trpezliví a dajte si priestor na postupnú premenu. Ľudia, ktorí vás majú úprimne radi, si vašu autentickosť budú vážiť. A tí, ktorí očakávali, že im budete donekonečna stáť k dispozícii, možno prejavia sklamanie či údiv – ale to je v poriadku. Učíte sa rešpektovať vlastné hranice a byť k sebe féroví. A to je nevyhnutný základ zdravých vzťahov, či už s druhými, alebo so sebou samými.
