Poznáte vo svojom okolí človeka, ktorý si neustále vymýšľa historky tak neuveriteľné, že je ťažké im veriť, a vždy sa stavia do pozície obete? Ak áno, je možné, že ste narazili na patologického klamára, ktorému odborníci hovoria aj mytoman. Ide o ľudí, ktorým fabulovanie prináša určitý druh vnútorného uspokojenia a pomáha im získavať pozornosť, rešpekt či súcit. Hoci odhaliť ich nemusí byť ľahké, existujú určité znaky, ktoré ich skôr či neskôr prezradia.
Kto je vlastne patologický klamár?
V psychologickej literatúre je patologické klamanie známe aj pod termínom mytománia, čiže chorobné klamstvo. Tento psychologický fenomén je charakteristický tým, že klamári cítia nutkavú potrebu prikrášľovať alebo úplne vymýšľať si svoje príbehy.
Často sú za týmto správaním ukryté hlboko zakorenené komplexy menejcennosti, nízke sebavedomie alebo túžba byť prijímaný spoločnosťou. Vymýšľanie príbehov sa pre nich stáva podobnou závislosťou, akou je pre niekoho alkohol alebo fajčenie. Dnešná psychiatria označuje patologické klamstvo za jednu z najkomplikovanejších porúch, pretože jeho diagnostikovanie a liečba sú nesmierne náročné.
Patologickí klamári dokážu svoje vymyslené príbehy podať tak presvedčivo, že neraz oklamú nielen svoje okolie, ale aj seba samých. Existuje však spôsob, ako ich odhaliť skôr, než im naletíte.
„Ak budete dostatočne pozorní, nepotrebujete ani detektor lži. Stačí položiť zopár jednoduchých otázok v situácii, keď daný človek nemá dôvod klamať, a sledovať zmeny v jeho správaní,“ uvádza skúsená koučka.
Chcete vedieť viac? Pozrite si video:
Ak vás téma zaujala, odporúčame vám pozrieť si video, ktoré detailnejšie popisuje, ako rozoznať klamárov v každodenných situáciách:
10 spôsobov, ako spoznať klamára
Typické znaky patologického klamára
Podľa štúdie existuje viacero výrazných charakteristík, vďaka ktorým môžete patologického klamára odhaliť veľmi skoro:
1. Prehnane detailné príbehy
Jedným z najvýraznejších signálov, že človek klame patologicky, je jeho sklon zachádzať do absurdných podrobností. Kým úprimný človek povie jednoducho: „Prepáč, meškám, bola zápcha,“ patologický klamár vám vykreslí detailnú scénu o tom, ako ho pred križovatkou zdržala pokazená Honda s preliačeným blatníkom, na ktorej bola nálepka miestneho autoservisu, vedľa ktorého práve otvorili novú reštauráciu.
Podľa odborníkov práve nadmerné množstvo detailov paradoxne spôsobuje, že historky pôsobia menej uveriteľne. Je to pokus klamára dodať príbehu vierohodnosť, no práve táto snaha ho najčastejšie prezradí.
2. Neprimerané emocionálne reakcie
Druhým znakom, ktorý odlišuje patologického klamára od úprimného človeka, je zvláštne emocionálne načasovanie jeho reakcií. Takýto človek totiž svoje emócie často prejavuje príliš skoro alebo neskoro.
„Po vyslovení klamstva dokážu títo ľudia udržať očný kontakt o trochu dlhšie, ako by bolo prirodzené, pretože podvedome očakávajú potvrdenie, že ich klamstvo bolo uveriteľné,“ vysvetľuje psychiater, ktorý sa na výskume patologických klamárov podieľal.
3. Alibi, ktoré nikto nežiadal
Ďalším typickým znakom patologických klamárov je to, že často poskytujú dôkazy alebo alibi, ktoré od nich nikto nechcel. Vopred sa snažia presvedčiť svoje okolie, že ich príbeh je autentický. Dokážu ukázať účtenky z obchodov, spomenúť mená spoločných známych alebo dokonca vymyslieť správy, ktoré ich príbeh zdôvodňujú.
Robia to preto, lebo predpokladajú, že ich historky sú skúmané rovnako detailne, ako ich sami vymýšľajú.
4. Privlastňovanie si cudzích príbehov
Patologický klamár rád „kradne“ historky od iných ľudí. Dokáže dokonale prevziať príbeh vašej kamarátky a vyrozprávať ho ako vlastný. Odborníci tvrdia, že klamári sú často majstrami v jemnom pozmeňovaní prevzatých príbehov tak, aby pôsobili unikátne. V konečnom dôsledku však ide len o „remix“ skutočnosti.
Precíznosť, s akou dokážu tieto historky upravovať, je až neuveriteľná a na prvé počutie pôsobí veľmi originálne.
5. Chýbajúce prirodzené gestá
Posledným výrazným znakom, ktorý patologického klamára prezradí, je jeho reč tela. Tá býva podľa štúdie Americkej psychologickej asociácie naučená a veľmi kontrolovaná, ale chýba jej autenticita.
Klamári dôkladne študujú, ako sa správajú ľudia okolo nich, a tieto gestá potom umelo kopírujú. Čo im však chýba, sú tzv. mikrogestá – spontánne a podvedomé pohyby, ktoré sú prirodzenou súčasťou pravdivej komunikácie.
Identifikovať patologického klamára nemusí byť jednoduché, no ak budete vedieť, na čo sa zamerať, zvýšite svoju šancu na úspech. Pozorné sledovanie týchto piatich znakov vám umožní rozpoznať patologického klamára skôr, než vám jeho vymyslené príbehy začnú komplikovať život. A pamätajte – dôvera je vzácna vec, preto sa oplatí byť ostražitý.
