Dôchodky sú v Slovenskej republike jednou z najdiskutovanejších tém, pričom podobné debaty prebiehajú aj vo zvyšku Európskej únie. Mnohí seniori a seniorky majú pocit, že ich mesačná penzia nepokrýva reálne potreby, a že roky práce a odvodov do sociálneho systému sa im v dôchodkovom veku nevracajú tak, ako by očakávali. Situáciu navyše komplikuje rast inflácie, zvyšujúce sa ceny potravín, energií a ďalších základných výdavkov na bývanie či zdravotnú starostlivosť.
Prečo je ťažké vyžiť z bežného slovenského dôchodku
Slovenské dôchodky sa dlhodobo pohybujú na úrovni, ktorá veľkej časti seniorov neumožňuje viesť pohodlný život. Podľa štatistík sa priemerná výška starobného dôchodku pohybuje okolo 530 eur. Pri pohľade na ceny potravín a služieb je zrejmé, že ide skôr o prežívanie než o dôstojné užívanie si jesene života.
Mnohí seniori v mestách navyše musia financovať nájom či hypoúvery. Ceny nájmov za posledné roky prudko narástli, a hoci niektorí majú to šťastie, že bývajú vo vlastných nehnuteľnostiach, veľkým problémom zostávajú drahé energie a údržba domácnosti. Dôchodky sa síce pravidelne zvyšujú prostredníctvom valorizácie, avšak pri rapídnom zdražovaní to často nestačí vykryť reálny rast životných nákladov.
Slovenský dôchodkový systém navyše môže pôsobiť pomerne komplikovane. Na rozdiel od viacerých krajín EÚ sa u nás vo väčšej miere spoliehame na takzvaný prvý (priebežný) pilier, do ktorého prispievajú ekonomicky aktívni občania. Doplnkové sporenie vo forme druhého či tretieho piliera je síce dostupné, ale stále ho nevyužíva dostatok ľudí na to, aby to plošne zvýšilo dôchodkovú úroveň.
Slovensko by sa mohlo inšpirovať: Kde to funguje lepšie
Reforma by sa na Slovensku zaiste zišla. Hoci existujú pokusy o zmeny (úprava valorizácií, postupné posúvanie veku odchodu do dôchodku, väčšia podpora individuálneho sporenia), porovnanie so zahraničím ukazuje, že viaceré členské krajiny EÚ či Nórsko mimo EÚ to majú vyriešené efektívnejšie.
Nórsko
V Nórsku dosahuje priemerná výška dôchodku sumu, ktorá by v prepočte na eurá mohla predstavovať viac ako 1 900 eur. V prepočte na slovenské pomery je to pre väčšinu dôchodcov nepredstaviteľná čiastka. Na druhej strane však treba zohľadniť, že Nórsko patrí medzi krajiny s najvyššími životnými nákladmi na svete, takže rozdiel v kúpnej sile nemusí byť taký dramatický, ako sa na prvý pohľad zdá.
Holandsko
Holandský dôchodkový systém je dlhodobo hodnotený ako jeden z najudržateľnejších. Tamojšia vláda vypláca dôchodok podľa viacerých kritérií, pričom prihliada na individuálne potreby a rodinnú situáciu. Človek, ktorý žije sám, má nárok na 70 % čistej minimálnej mzdy, zatiaľ čo pár, kde obaja partneri dosiahli dôchodkový vek, poberá 100 % čistej minimálnej mzdy. V prepočte sa tak môžu dostať na sumu vyše 2 000 eur mesačne, čo už dovoľuje žiť na dôstojnej úrovni.
Dánsko
Aj v Dánsku sa penzisti majú pomerne dobre: priemerný dôchodok tam môže dosahovať okolo 1 300 – 1 400 eur. Tak ako v Nórsku či vo Švédsku, aj tu sú náklady na život vyššie, no napriek tomu si dánski dôchodcovia žijú v priemere komfortnejšie než tí slovenskí.
Porovnanie s menej šťastnými krajinami: Nie sme na úplnom chvoste
Pri pohľade na bohatšie severné štáty by mnohí Slováci mohli strácať nádej. Netreba však zabúdať, že v rámci Európy existujú aj krajiny s oveľa nižšími dôchodkami a slabším systémom sociálnej podpory. Hoci to situáciu slovenských dôchodcov nevylepšuje, dokazuje to, že nie sme na úplnom dne rebríčka.
Bulharsko
Priemerný bulharský dôchodok dosahuje približne 600 – 650 leva, čo je v prepočte necelých 330 eur. Turisticky lákavá destinácia, ktorá ťaží najmä z príjmov z letného cestovného ruchu, má teda dôchodkovú úroveň ešte nižšiu než Slovensko, hoci aj tam sa niektoré životné náklady môžu javiť lacnejšie ako u nás.
Poľsko
V susednom Poľsku sa zákonný minimálny dôchodok pohybuje okolo 290 eur, čo je v porovnaní so slovenskou minimálnou penziou (ktorá sa môže vyšplhať cez 360 eur v závislosti od odpracovaných rokov) o niečo menej. Rozdiel síce nie je výrazný, no pre mnohých seniorov môže znamenať hranicu medzi relatívnym prežitím a existenčnými problémami.
Lotyšsko
Podobne ako Litva či Estónsko, ani Lotyšsko sa nemôže pochváliť vysokými penziami. Štandardná výška dôchodku sa tu pohybuje v rozmedzí 70 až 100 eur (podľa počtu odpracovaných rokov a ďalších faktorov), čo je v prepočte smutne nízka suma na pokrytie bežných životných nákladov.
Čo z toho vyplýva: Potreba dlhodobej stratégie
Je zjavné, že rozdiely vo výške dôchodkov v rámci EÚ (a tiež v Nórsku, ktoré nie je členom EÚ) sú obrovské. Mnohé štáty dokážu prostredníctvom premysleného systému a kombinácie viacerých pilierov zabezpečiť, aby si ich občania mohli užívať starobu vo väčšom pokoji. Slovensko, rovnako ako niektoré ďalšie krajiny, však stále hľadá vhodný model, ktorý by bol ekonomicky udržateľný, politicky priechodný a zároveň férový voči ľuďom, ktorí celý život pracovali a platili dane.
Diskusia o tom, ako reformovať dôchodkový systém, naráža na široké spektrum názorov – od otázky postupného zvyšovania veku odchodu do penzie až po prepracovanie druhého a tretieho piliera tak, aby si Slováci odkladali viac peňazí. Riešenie sa nehľadá ľahko. Konečné rozhodnutia ovplyvňujú demografické trendy (starnutie populácie), stav štátneho rozpočtu či tlak súčasnej inflácie, ktorá významne oslabuje kúpnu silu všetkých domácností, dôchodcov nevynímajúc.
Príklady úspešných systémov v Holandsku, Dánsku či Nórsku naznačujú, že primeraná a dôstojná výška dôchodkov sa dá dosiahnuť, vyžaduje to však ucelenú reformu, trpezlivosť a priebežné prispôsobovanie aktuálnemu ekonomickému vývoju. Slovenskí dôchodcovia sú tak zatiaľ odkázaní na priebežné zmeny či valorizácie, no skutočná reforma, ktorá by im priniesla dlhodobé zlepšenie, je zatiaľ skôr vo fáze politických diskusií a príprav.
Dôležité je aj individuálne sporenie a využívanie druhého či tretieho piliera, keďže iba spoliehať sa na štátny dôchodok pravdepodobne nebude v budúcnosti postačujúce. Pre mnoho ľudí môže byť práve kombinácia viacerých možností najlepšou cestou k tomu, aby si mohli dôchodok užiť, a nie len prežiť.
Hoci teda pohľad na bohatšie krajiny môže vyvolať závistlivé alebo smutné pocity, nie sme na tom najhoršie v rámci celej Európy. No ak nechceme, aby sa situácia v budúcnosti zhoršovala, je nevyhnutné začať viac dbať na udržateľnosť a spravodlivosť slovenského dôchodkového systému.
