Adaptogény sú rastliny, ktoré sa v tradičnej medicíne používajú už tisíce rokov. Moderný záujem o ne však prichádza až v posledných desaťročiach. Kým kedysi sa považovali skôr za málo dôveryhodný doplnok alternatívnej medicíny, dnes sa postupne skúmajú aj v kontexte vedeckého výskumu. Napriek tomu okolo nich stále panuje množstvo nedorozumení. Čo je teda pravda?
Video: stručné vysvetlenie adaptogénov
O adaptogénoch vzniklo množstvo videí a populárnych vysvetlení. Na YouTube sa téme venuje napríklad Dr. Eric Berg DC, ktorý v jednom zo svojich videí stručne vysvetľuje, ako sa adaptogény vnímajú v rámci populárnej wellness scény:
Tradičné používanie verzus moderná medicína
Rastliny, ktoré dnes označujeme ako adaptogény, sa skutočne používali v tradičnej čínskej medicíne a v ajurvéde. Vtedy slúžili ako dlhodobá podpora vitality a odolnosti organizmu. Tento historický fakt je dobre zdokumentovaný.
Moderná medicína však pojem adaptogén oficiálne neuznáva ako klinickú kategóriu.
Medzinárodné zdravotnícke autority (napr. EMA, FDA) tento termín nepoužívajú, pretože adaptogény nemajú jednotnú vedeckú definíciu ani presne stanovené mechanizmy účinku.
To však neznamená, že účinky niektorých rastlín neboli vedecky skúmané – len sa nedefinujú ako oficiálna terapeutická skupina.
Ako vznikol pojem adaptogén, a čo dnes neznamená?
Termín adaptogén zaviedol v roku 1947 sovietsky vedec Nikolaj Lazarev, ktorý hľadal látky zlepšujúce odolnosť organizmu voči stresu.
Neskôr výskum pokračoval najmä počas studenej vojny, no tie výsledky často nespĺňali dnešné vedecké štandardy.
Dôležité fakty:
- pojem adaptogén nie je oficiálne medicínsky uznaný
- pôvodné sovietske štúdie boli metodicky slabé
- moderný výskum je lepší, ale stále obmedzený
Čo dnes potvrdzuje moderná veda?
Po roku 2010 pribudli kvalitnejšie klinické štúdie, ktoré skúmajú účinky konkrétnych rastlín.
Vedecky najpevnejšie dáta máme o troch adaptogénoch:
1. Ašvaganda (Withania somnifera)
Výskum naznačuje, že môže:
- znížiť hladinu stresu a úzkosti
- podporiť kvalitu spánku
- ovplyvniť hladinu kortizolu
Tieto účinky potvrdzujú viaceré klinické štúdie, no rozsah účinku sa medzi jednotlivcami líši.
2. Rozchodnica ružová (Rhodiola rosea)
Vedecké práce ukazujú, že môže pomôcť pri:
- pocitoch únavy
- psychickej a fyzickej záťaži
- zvýšení schopnosti sústrediť sa
Výsledky sú z viacerých menších štúdií, ktoré sa však vo všeobecnosti zhodujú.
3. Ženšen pravý (Panax ginseng)
Je dlhodobo skúmaný a veda potvrdzuje jeho potenciálne účinky:
- mierna podpora imunity
- podpora kognitívnych funkcií
- zvýšenie pocitu energie
Ani tu však nejde o silné, okamžité účinky typické pre lieky.
Rastliny, pri ktorých dôkazy zatiaľ nestačia
Existuje mnoho ďalších tradičných adaptogénov (tulsi, reishi, maca, cordyceps, schisandra), pri ktorých:
- chýbajú rozsiahle klinické štúdie
- výsledky sú nejednotné
- väčšina dôkazov pochádza z laboratórnych alebo zvieracích modelov
Preto sa nedajú s istotou tvrdiť jednoznačné účinky na ľuďoch.
Čo adaptogény naozaj nerobia?
Je vedecky potvrdené, že adaptogény nie sú:
- náhrada liekov
- rýchly spôsob, ako zvýšiť výkon
- zázračné riešenie stresu
- univerzálny prostriedok vhodný pre každého
Ich účinok je skôr jemný, dlhodobý a u každého človeka rozdielny.
Ako reálne fungujú podľa doterajších štúdií?
Adaptogény nepracujú ako stimulanty (napr. kofeín).
Štúdie naznačujú, že ich pôsobenie môže súvisieť s:
- reguláciou stresovej reakcie organizmu
- ovplyvnením hypotalamo-hypofyzárno-adrenálnej osi
- miernym vplyvom na hormón kortizol
- antioxidačnými mechanizmami
Vedci však zdôrazňujú, že tieto mechanizmy ešte nie sú presne objasnené.
Môžete si adaptogény pestovať doma? Iba jednu rastlinu.
Z exotických rastlín sa u nás dá pestovať iba bazalka posvätná (tulsi).
Ostatné druhy vyžadujú prostredie, ktoré domáce podmienky jednoducho neumožnia.
Tulsi sa v tradičnej medicíne používa na upokojenie mysle a podporu trávenia. Moderný výskum týchto účinkov zatiaľ nedokázal dostatok, no niektoré menšie štúdie naznačujú potenciál.
Čo je dôležité vedieť pri užívaní adaptogénov
- účinky nemusia byť u každého rovnaké
- doplnky stravy nemajú rovnakú kvalitu — môžu obsahovať nepresné množstvá látok
- adaptogény môžu interagovať s niektorými liekmi (napr. psychofarmaká, antihypertenzíva)
- ľudia s chronickými ochoreniami by mali ich užívanie konzultovať s lekárom
Zhrnutie
✔ Adaptogény sú rastliny s dlhou tradíciou v tradičnej medicíne.
✔ Moderná veda potvrdzuje účinky najmä pri ašvagande, rozchodnici a ženšene.
✔ Ostatné rastliny majú zatiaľ nedostatočné dôkazy.
✔ Adaptogény nie sú lieky, nepracujú okamžite a ich účinok je individuálny.
✔ Termín „adaptogén“ nie je oficiálne uznaný medicíny.
✔ Výskum prebieha, ale je stále v ranom štádiu.
