V partnerských vzťahoch sa často hovorí o tom, že niekto je „emocionálne nedostupný“. Tento pojem má svoje odborné základy — ide najmä o správanie, ktoré je spojené s určitými štýlmi pripútania (attachment styles), najmä s vyhýbavým štýlom (avoidant attachment). Nejde o diagnózu, ale o psychologický vzorec, ktorý môže výrazne ovplyvňovať, ako človek funguje vo vzťahu.
Čo odborníci označujú ako emocionálnu nedostupnosť?
Psychológovia tým najčastejšie myslia ťažkosti v budovaní a udržiavaní hlbokej emocionálnej blízkosti. Človek s týmto vzorcom správania:
- má zvýšenú potrebu nezávislosti
- môže pociťovať diskomfort, keď je vo vzťahu priveľa intimity
- reaguje ústupom, keď sa vzťah prehlbuje
Tieto prejavy sú spojené najmä s vyhýbavým štýlom pripútania, ktorý vzniká na základe skorých vzťahových skúseností — napríklad keď dieťa nedostávalo dostatok emocionálnej odozvy alebo sa naučilo spoliehať výhradne na seba.
Prečo sa emocionálne nedostupní ľudia často javia ako protiklad toho, čo prežívajú?
Mnohí z nich vzťah chcú — a v úvodnej fáze bývajú skutočne pozorní, otvorení a príťažliví. Odborne sa tomu hovorí fáza idealizácie, ktorá sa vo vzťahoch objavuje často.
No keď sa objaví:
- väčšia blízkosť
- záväzok
- emocionálne náročne situácie
začne u nich aktivovať obranný mechanizmus: distancovanie.
Odborne potvrdené prejavy emocionálnej nedostupnosti
Medzi najčastejšie, vedecky popísané znaky patria:
1. Vyhýbanie sa emocionálnym rozhovorom
Ľudia s vyhýbavým štýlom pripútania sa necítia komfortne pri témach týkajúcich sa hlbokých pocitov, zraniteľnosti či budúcnosti vzťahu.
2. Kolísavé správanie
Nie je to „húpačka“ kvôli náladovosti, ale dôsledok vnútorného konfliktu medzi túžbou po blízkosti a strachom z nej.
3. Znižovanie významu vzťahu
Majú tendenciu minimalizovať potrebu intimity („nepotrebujem nikoho“, „vzťahy sú preceňované“), čo je obranná stratégia.
4. Útek pred konfliktmi
Vyhýbanie sa riešeniu problémov je častou stratégiou, pretože konflikty si vyžadujú emocionálnu otvorenosť.
5. Opatrné alebo obmedzené prejavy náklonnosti
Dotyky, objatia či fyzická blízkosť môžu pôsobiť neprirodzene alebo vyvolávať diskomfort.
6. Nie automaticky, ale niekedy sa objavuje aj nevera
Podľa výskumov nie je nevera typickým znakom emocionálnej nedostupnosti. Objavuje sa však u niektorých ľudí s vyhýbavým štýlom pripútania ako spôsob, ako si udržať odstup bez konfrontácie.
Toto však nie je pravidlom a články, ktoré uvádzajú neveru ako typický znak, neodrážajú presnú realitu.
Dá sa emocionálna nedostupnosť zmeniť?
Áno — ale iba vtedy, keď si ju človek uvedomí a chce na nej pracovať. Najefektívnejšími formami pomoci sú:
- psychoterapia zameraná na vzťahové vzorce (napr. attachment-based therapy)
- budovanie schopnosti otvoriť sa a bezpečne komunikovať
- postupné učenie sa tolerovať väčšiu intimitu
Dôležité je však zdôrazniť:
Partner nedokáže druhého „napraviť“ bez jeho vlastnej motivácie.
Dlhodobé zachraňovanie často vedie k vyhoreniu, nízkemu sebavedomiu a psychickému vyčerpaniu.
Ak máte pocit, že všetci vaši partneri boli emocionálne nedostupní
Psychológovia upozorňujú, že výber partnerov nebýva náhodný. Ak sa opakovane ocitáte vo vzťahoch s rovnakým typom človeka, môže to naznačovať:
- vlastný strach z blízkosti
- vyhýbavý alebo úzkostný štýl pripútania
- podvedomé priťahovanie vzorcov, ktoré poznáte z detstva
Neznamená to, že ste emocionálne nedostupní vy, ale môže to signalizovať určitý nezdravý vzorec, ktorý stojí za preskúmanie.
Zhrnutie
- Emocionálna nedostupnosť nie je diagnóza, ale vzťahový vzorec spojený najmä s vyhýbavým štýlom pripútania.
- Vzniká najčastejšie v detstve ako reakcia na nedostatočné emocionálne napĺňanie potrieb.
- Prejavuje sa vyhýbaním sa intimite, obranami pred zraniteľnosťou a kontrolovaním vzdialenosti vo vzťahu.
- Nevera nie je typickým znakom, môže však byť jednou z obranných stratégií.
- Zmena je možná, no vyžaduje motiváciu človeka a odbornú prácu.
- Opakované výbery takýchto partnerov môžu ukazovať na vlastné vnútorné vzorce, nie na „smolu“.
