V dnešnej dobe sa čoraz častejšie stretávame s pojmom emočná inteligencia. Ide o schopnosť dieťaťa rozpoznať, pomenovať, kontrolovať a primerane prejavovať vlastné pocity, pričom zároveň citlivo reaguje na emócie iných ľudí. Mnoho rodičov a pedagógov si všimlo, že deti s rozvinutou emočnou inteligenciou zvládajú stresujúce či dokonca traumatické udalosti (napríklad stratu blízkej osoby alebo vážne ochorenie v rodine) oveľa lepšie ako tie, ktoré tieto zručnosti ešte nemajú.
Emočná inteligencia nepomáha deťom len pri prekonávaní náročných situácií, ale tiež zlepšuje ich medziľudské vzťahy a školské či mimoškolské fungovanie. Prejavuje sa to najmä v komunikácii so spolužiakmi, kamarátmi a rodinou, ako aj v schopnosti spolupracovať a vnímať potreby iných.
Nasledujúci prehľad približuje šesť viet, ktoré emočne inteligentné deti často používajú. Tieto výroky sú pozorované rôznymi odborníkmi z oblasti detskej psychológie a výchovy a dajú sa považovať za dôležitý ukazovateľ, že dieťa má dobrý základ pre emočný rast a empatiu.
1. „Je v poriadku byť smutný.“
Jednou z najdôležitejších čŕt emočnej inteligencie je akceptácia vlastných pocitov bez hodnotenia, či sú „správne“ alebo „nesprávne“. Deti, ktoré dokážu priznať, že prežívajú smútok, hnev či obavy, si uvedomujú, že takéto emócie patria do bežného života. Nepovažujú svoje pocity za prejav slabosti, ale vnímajú ich ako prirodzenú reakciu na aktuálnu situáciu.
Prijatie vlastných emócií je prvým krokom k ich regulácii. Ak dieťa cíti, že smútok je legitímny, zväčša sa dokáže s týmto pocitom vyrovnať zdravším spôsobom. Nielenže sa naučí s ním pracovať, ale získa tak aj väčšiu odolnosť voči možným výkyvom nálad v budúcnosti.
2. „Potrebujem trochu priestoru.“
Ďalšou charakteristikou emočnej inteligencie je vedomie, kedy dieťa dosahuje istú hranicu svojej psychickej či fyzickej pohody. V praxi to znamená, že dieťa zaregistruje zvýšený tep, nepokoj v žalúdku, nervozitu alebo iné prejavy napätia a vie, že potrebuje krátky čas na stíšenie.
Užitočné sú napríklad rôzne techniky sebaupokojenia – hlboké dýchanie, pokojné sedenie v tichu, kreslenie, počúvanie obľúbenej pesničky, alebo hoci len na chvíľu zmena prostredia. Tieto krátke pauzy pomáhajú deťom ustáť zložitejšie momenty s menšou mierou stresu a predchádzať zbytočným konfliktom.
3. „Si v poriadku?“
Emočná inteligencia dieťaťa sa neobmedzuje len na jeho vnútorné prežívanie. Základnou súčasťou je aj schopnosť vnímať a rešpektovať pocity iných. Otázka „Si v poriadku?“ vyjadruje nielen starostlivosť a súcit, ale aj snahu zistiť, čo druhý človek prežíva, aby mu dieťa prípadne vedelo pomôcť alebo mu poskytnúť potrebný priestor.
Schopnosť empatie už v útlom veku môže byť zásadná pre budovanie kvalitných priateľstiev. Deti, ktoré dokážu takto citlivo reagovať, sú často obľúbené medzi rovesníkmi a majú lepšie predpoklady zvládať konflikty nenásilným spôsobom.
4. „Nepáči sa mi…“
Keď dieťa dokáže otvorene povedať, čo mu nevyhovuje, vysiela tým jasný signál, že rozumie svojim hraniciam a je ochotné ich komunikovať. Nemusí ísť len o fyzické hranice, ale aj o emocionálnu rovinu – napríklad ak ho trápi nejasná komunikácia, zosmiešňovanie, ignorovanie či iné správanie, ktoré v ňom vyvoláva nepokoj.
Takéto prejavy sebaúcty a schopnosti stanoviť hranice svedčia o dôležitom aspekte emočnej inteligencie. Dieťa si formuje povedomie o tom, že má právo cítiť sa v bezpečí a zároveň sa učí akceptovať, že rovnako tak môžu mať hranice aj iní.
5. „Urobil som chybu.“
Emočná inteligencia zahŕňa aj schopnosť prijať fakt, že chyby sú prirodzené a že z nich môžeme čerpať ponaučenie. Deti, ktoré sú emočne vyzreté, sa spravidla neboja priznať zlyhanie, pretože rozumejú, že ospravedlnenie či priznaná chyba nie je niečo, čo by ich malo trvalo zahanbovať.
Naopak, prijatím zodpovednosti dokazujú zrelosť, otvorenosť a ochotu ďalej rásť. Navyše si takto pestujú u druhých dôveru, keďže rovesníci i dospelí oceňujú úprimnosť a schopnosť poučiť sa.
6. „Mám nápad.“
Prirodzenou súčasťou emočnej inteligencie je tiež zvedavosť, tvorivosť a chuť prispieť k riešeniu problémov. Vyjadrenie „Mám nápad“ alebo „Čo ak by sme to skúsili takto?“ poukazuje na zdravú sebadôveru a aktívny prístup dieťaťa k situáciám, s ktorými sa stretáva.
Deti, ktoré si dôverujú v hľadaní nových riešení, sa zároveň učia vážiť si aj podnety druhých. Takto rozvíjajú vzájomnú spoluprácu – keď jeden príde s nápadom, ostatní môžu ponúknuť vylepšenie alebo sa pridať a spoločne nájsť spôsob, ako napríklad vyriešiť konflikt či zorganizovať spoločnú hru.
Dá sa emočná inteligencia posilniť?
Mnoho rodičov a učiteľov sa pýta, či sa dá emočná inteligencia u detí rozvíjať a upevňovať. Odpoveď je áno, a to rôznymi spôsobmi. Základom je, aby dieťa v rodine či v škole získavalo pozitívny vzor. Keď napríklad rodič alebo pedagóg otvorene hovorí o svojich emóciách a ukazuje, ako ich konštruktívne zvládať, dieťa prirodzene tento vzorec preberá.
Dôležité je tiež vytvárať prostredie, kde má dieťa priestor vyjadriť, čo cíti, a nie je za to karhané ani zosmiešňované. Ak dieťa dostane možnosť slobodne pomenovať svoje pocity, ľahšie si ich utriedi a rýchlejšie pochopí, že emócie sú neutrálne signály, ktoré mu majú niečo povedať. Napríklad strach ho nabáda byť obozretným, hnev signalizuje, že cíti nespravodlivosť, a smútok mu môže pomôcť rozlúčiť sa s niečím, na čom mu záležalo.
Zhrnutie
Emočná inteligencia u detí nie je len moderný pojem, ale reálna schopnosť, ktorá dokáže ovplyvniť spôsob, akým dieťa reaguje na ťažké situácie, buduje vzťahy s inými a pracuje s vlastnými pocitmi. Ak u dieťaťa počúvame vety typu „Je v poriadku byť smutný“, „Potrebujem trochu priestoru“, „Si v poriadku?“, „Nepáči sa mi…“, „Urobil som chybu“ či „Mám nápad“, môžeme usúdiť, že dané dieťa má solídne základy emočnej gramotnosti.
Tieto prejavy sú dôkazom, že chápe svoje emocionálne potreby, vníma city ostatných a má pozitívny prístup k hľadaniu riešení. A hoci sú niektoré deti na emočnej úrovni zrelšie už od útleho veku, veľmi veľa sa môžu naučiť pozorovaním rodičov, pedagógov či starších kamarátov. Ak sa dôsledne venujeme podpore ich emočných zručností, postupne budeme pozorovať, že ich komunikačné schopnosti a schopnosť empatie sa zlepšujú – a to sa neskôr pozitívne prejaví vo všetkých aspektoch ich života.
