Inteligentní ľudia často vykazujú určité spoločné znaky, aj keď na prvý pohľad by ste ich nemuseli postrehnúť. Podľa odborníkov a rôznych výskumov existuje viacero zvykov, ktoré sa u nadpriemerne inteligentných ľudí opakujú. Je zaujímavé zistiť, že tieto návyky nezodpovedajú vždy úplne ideálnej predstave o „dokonalom živote“. Mnohí z nás majú tendenciu myslieť si, že kto je múdry, nemá žiadne problémy, jeho dni sú dokonale naplánované a každú noc spí ako bábätko. Prax však ukazuje, že realita môže byť oveľa pestrejšia.
Vo svete inteligentných ľudí totiž platí, že aj tí najrozumnejší môžu byť niekedy roztržití, obklopení chaosom či mať výrazné sklony k samomluve. V nasledujúcich riadkoch vám predstavím šesť typických návykov, ktoré sa najčastejšie spomínajú v súvislosti s vyššou inteligenciou. Niektoré z nich boli dokonca identifikované prostredníctvom odborných štúdií či analýz správania zamestnancov vo firmách.
1. Ľahko sa nechajú rozptýliť
Mnoho ľudí predpokladá, že vyššie IQ automaticky znamená aj lepšiu schopnosť sústrediť sa. Máme predstavu, že inteligentní jedinci sa dokážu plne oddať nejakému cieľu a nič ich len tak nevyruší. Paradoxne však výskumy ukazujú opak. Práve tí „najbystrejší“ sa často nechajú jednoducho rozptýliť okolím.
Potvrdila to aj rozsiahla štúdia, ktorá zahŕňala 10 000 zamestnancov zo 17 krajín. Zistilo sa, že práve najúspešnejší a najinteligentnejší ľudia sa nechávajú prerušiť pri práci najľahšie. Za touto roztržitosťou môže byť kombinácia zvedavosti a tendencie takzvaného „overthinkingu“ – čiže neustáleho premýšľania o rôznych aspektoch a detailoch. Ich myseľ jednoducho funguje v rýchlych obrátkach, neustále vyhodnocuje viac možností a prirodzene hľadá nové podnety.
2. Život v (tvorivom) chaose
Ďalší častý mýtus vraví, že inteligentní ľudia majú neustále upratané a všetko pod kontrolou. Predpokladáme, že keď niekto dosahuje nadpriemerné výsledky, musí mať dokonale usporiadaný pracovný stôl aj domácnosť. Lenže výskum z University of Minnesota prišiel k záveru, že vyššia inteligencia môže ísť ruka v ruke s určitým chaosom.
V praxi to vyzerá asi tak, že inteligentní ľudia sa často intenzívnejšie venujú novým nápadom, najrôznejším projektom a hľadaniu riešení, takže organizácia fyzického priestoru pre nich nie je prioritou. Hoci môžu pôsobiť „chaoticky“, v ich neporiadku sa často skrýva osobitý systém. Navyše je to neraz práve tento kreatívny neporiadok, ktorý ich inšpiruje alebo povzbudzuje fantáziu.
3. Neskoré ponocovanie a nočný režim
Veľa článkov o produktivite prezentuje ranné vtáčatá ako prototyp úspešného a múdreho človeka: vstávajú pred východom slnka, cvičia, meditujú, majú vopred nachystaný plán na celý deň. V skutočnosti však mnoho inteligentných ľudí preferuje nočné hodiny a ich denný režim je úplne odlišný.
Tento fenomén potvrdil aj výskum publikovaný v roku 2024 v časopise BMJ Public Health. Štúdia vedená akademikmi z Imperial College London analyzovala viac ako 26 000 ľudí a dospela k zisteniu, že tí s vyšším IQ sa vyznačovali skôr nočným biorytmom. V praxi to znamená, že takéto osobnosti síce môžu byť veľmi výkonné, ale ich produktívny čas nastupuje až vtedy, keď väčšina sveta už dávno spí. Problém môže nastať, keď si túto svoju „soviu“ rutinu musia zladiť s bežnými požiadavkami školy či práce, ktoré sa zväčša začínajú skoro ráno.
4. Farebný slovník nadávok
Nadávky sú zvyčajne spájané s nižším vzdelaním alebo s nedostatkom sebaovládania. Je však zaujímavé, že inteligentní ľudia často používajú vulgarizmy a expresívne výrazy častejšie, než by ste čakali. Samozrejme, neznamená to, že každý človek s vyšším IQ musí bez prestania hrešiť. Skôr ide o to, že vysoká slovná zásoba a bohaté jazykové schopnosti umožňujú aj pestrejšie vyjadrovanie – vrátane tých šťavnatejších či expresívnych komentárov.
Zaujímavé je, že pri častejšom nadávaní nejde nevyhnutne o prejav agresivity. Môže ísť aj o rýchly spôsob vyjadrenia emócie či dôrazné zdôraznenie názoru. Navyše, vo vzťahu k jazyku a komunikácii nebývajú inteligentní ľudia vždy tak prísne „korektní“, ako by sa mohlo očakávať.
5. Rozprávanie sa so sebou samým
Samomluva je mnohými vnímaná ako symptóm slabších rozumových schopností či dokonca duševnej choroby. V skutočnosti však môže byť rozprávanie sa so sebou samým prejavom vyššej formy spracovania informácií. Psychológovia zistili, že keď si človek nahlas pomenováva jednotlivé kroky, dokáže sa lepšie sústrediť, triediť si myšlienky a cielene stimulovať svoju pamäť.
Inými slovami, ak pri sebe zazriete niekoho, kto sa polohlasne rozpráva – napríklad pri riešení matematickej úlohy, pri písaní textu či varení večere – nemusí to byť prejav zmätku. Môže to znamenať, že takáto osoba cielene usporadúva informácie a prepája logické súvislosti vo vlastnej hlave. A to je znakom pomerne sofistikovaného spôsobu uvažovania.
6. Prehnaná sebakritika
Takzvaný Dunning-Krugerov efekt je jav, pri ktorom najmenej zdatní ľudia paradoxne vykazujú najväčšie sebavedomie. Naopak, tí skutočne schopní často zostávajú pochybovační a podceňujú vlastné schopnosti. Veľmi inteligentní ľudia majú jednoducho dobrý prehľad o tom, čo všetko im ešte chýba, a sú si vedomí komplikácií, ktoré pri riešení problému môžu vzniknúť. To, čo sa menej bystrým jedincom zdá ako triviálne, vnímajú inteligentní ľudia ako zložitú spleť mnohých premenných.
Výsledkom býva, že múdri ľudia pôsobia niekedy až nerozhodne či úzkostlivo, pretože si uvedomujú limity aj nedostatky vlastných schopností. Samozrejme, neznamená to, že by nemali žiadne sebavedomie, skôr sú veľmi obozretní a majú tendenciu posudzovať svoje výsledky kritickejšie. Môže to vyvolávať dojem, že sú neistí, zatiaľ čo sebavedomý „nevedko“ v ich okolí pôsobí rozhodne a suverénne, hoci mu často chýbajú reálne vedomosti.
Záver
Ako vidíte, vyššia inteligencia sa neprejavuje iba pedantnou organizáciou, stopercentnou sústredenosťou a vyváženým životným štýlom, aký vídame v motivačných videách. Inteligentní ľudia môžu byť roztržití, žiť uprostred neporiadku či chodiť spať neskoro. Zároveň ich môžeme pristihnúť pri neobvyklom používaní expresívnej slovnej zásoby, pri rozprávaní sa so sebou samými a pri vyčerpávajúcom perfekcionizme alebo až úzkostlivej sebakritike.
V konečnom dôsledku je dôležité pamätať na to, že inteligencia neznamená život bez problémov. Znamená skôr schopnosť rozpoznať detaily a rozvíjať originálne myšlienky. A tak sa netreba čudovať, že bystré myslenie vedie k zvykovému chaosu či nezvyčajným prejavom správania – práve vďaka nim totiž inteligentní ľudia posúvajú hranice poznania o niečo ďalej.
